🇸🇰 Základné slovesné časy v estónčine

Estónčina využíva 4 časy – prítomný, predprítomný, minulý a predminulýBudúcnosť sa vyjadruje prítomným časom. Dnes sa pozrieme na prvé tri.

Prítomný čas

V prítomnom čase existuje pre každú osobu príslušná koncovka slovesa s výnimkou záporu, ktorý sa tvorí pomocou kmeňa prítomného času a je pre všetky osoby rovnaký.

elama žiť, bývať

Ma elan. Žijem.          Me elame.   Žijeme.
Sa elad Žiješ.            Te elate.      Žijete.
Ta elab.  Žije.              Nad elavad. Žijú.

Všimnite si 1. a 2. osobu množného čísla, ktorých koncovky
sa v písomnej forme zhodujú so slovenskými. 😉

Zápor v prítomnom čase

Ma ei ela. Nežijem.   Me ei ela.  Nežijeme.
Sa ei ela.  Nežiješ.    Te ei ela.    Nežijete.
Ta ei ela.  Nežije.      Nad ei ela. Nežijú.

Príklady viet v prítomnom čase:

Ma lähen kooli.                    Idem do školy.
Sa loed raamatuid.             Čítaš knihy.
Ta sõidab bussiga.             Cestuje autobusom.
Me kuulame muusikat.      Počúvame hudbu.
Te joote vett.                       Pijete vodu.
Nad söövad hommikust.  Jedia raňajky.

Predprítomný čas

Predprítomným časom vyjadrujeme, že určitý dej začal v minulosti (pred prítomnosťou), ale ešte neskončil. Napríklad, ak čítame knihu, žijeme niekde alebo sa učíme jazyk už nejakú dobu – začali sme v minulosti a trvá to dodnes. Tiež ním vieme vyjadriť, kedy sa niekto narodil, pokiaľ daná osoba v súčasnosti ešte žije.

Ma oleelanud      Žijem…
Sa oled elanud       Žiješ…
Ta on elanud           Žije…                    …Eestis juba kolm aastat.
Me oleme elanud   Žijeme…               …v Estónsku už 3 roky.
Te olete elanud      Žijete…
Nad on elanud       Žijú…

Zápor v predprítomnom čase

Ma ei ole elanud    Nežijem…
Sa ei ole elanud     Nežiješ…
Ta ei ole elanud     Nežije…
Me ei ole elanud…    Nežijeme…
Te ei ole elanud     Nežijete…
Nad ei ole elanud  Nežijú…

ei ole = pole

Ma pole elanud Nežijem…

Príklady viet v predprítomnom čase:

Ma olen sündinud 1993. aastal.               Som narodená v roku 1993.
Sa oled elanud Eestis juba 2 aastat.        Žiješ v Estónsku už 2 roky.
Ta on lugenud seda raamatut.                  Číta tú knihu.
Me oleme sõitnud juba 3 tundi.                Cestujeme už 3 hodiny.
Te olete kuulanud muusikat terve päev.  Celý deň počúvate hudbu.
Nad on maganud juba 10 tundi.                Spia už 10 hodín.

Minulý čas

Minulým časom vyjadrujeme ukončený dej z minulosti.

Ma elasin.    Žila som.
Sa elasid.     Žil si.
Ta elas.         Žil/Žila.
Me elasime. Žili sme.
Te elasite.    Žili ste.
Nad elasid.  Žili.

Zápor v minulom čase

Ma ei elanud.     Nežila som.
Sa ei elanud.      Nežil si.
Ta ei elanud.      Nežil./Nežila.
Me ei elanud.    Nežili sme.
Te ei elanud.     Nežili ste.
Nad ei elanud.  Nežili sme.

Príklady viet v minulom čase:

Ma läksin tööle.                          Išla som do práce.
Sa lugesid seda raamatut.        Čítal si tú knihu.
Ta kuulas muusikat.                   Počúvala hudbu.
Me käisime mere ääres.            Šli sme k moru.
Te ootasite paar minutit.           Čakali ste pár minút.
Nad tõusid üles.                          Vstali. (z postele)

💡 zápor v predprítomnom čase                zápor v minulom čase
               Ma ei ole elanud.                                    Ma ei elanud.
⬆

V tomto článku sme si v krátkosti zhrnuli zopár základných pravidiel pre časovanie slovies v estónskom jazyku, avšak je toho oveľa viac.
V estónčine existujú dva tvary neurčitku slovesa, tzv. MA-infinitiv (elama) a DA-infinitiv (elada), 5 slovesných tried s rôznymi špecifikami pre časovanie (ďalšie spôsoby tvorby minulého času platné pre iné skupiny slovies), nepravidelné slovesá a tiež výnimky ako v každom národnom jazyku. Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v ďalšom článku.

🇸🇰 Prečo sme odišli do Estónska?

Aktualizované 17. júna 2020

Estónsko je známe ako malý nenápadný pobaltský štát, v ktorom vznikol Skype. Rozlohou je porovnateľný so Slovenskom, no počet obyvateľov Estónska je štyrikrát nižší. Čo má Estónsko spoločné so Slovenskom? Prečo sme sa rozhodli usadiť práve tu?

Nikdy som neplánovala žiť v zahraničí, pretože vidina lepšieho zárobku pre mňa nebola dostatočne lákavá a z iných dôvodov Slováci len veľmi zriedka zapúšťajú korene v cudzine. Všetko zmenila severská kultúra.

Začalo to učením sa estónčiny, ktorá mala poslúžiť ako dorozumievací prostriedok pri našej májovej dovolenke v Estónsku. Estónsky jazyk nás presvedčil, aby sme si o Estónsku zisťovali stále viac informácií, až sa nakoniec žiadna dovolenka nekonala, ale v júni sme sa rovno presťahovali. Po dvojdňovej ceste autom sme dorazili do nášho prímorského podnájmu v čarokrásnom mestečku pri hranici s Ruskom. Domy striedali stromy, les striedala dlhočizná pláž, ktorú obmývalo more, a ponad hlavy nám poletovalo veľké množstvo vtáctva. V tomto krásnom letovisku nám však estónčina bola nanič.

V ugrofínskom Estónsku je totiž početná menšina Slovanov – Rusov, podobne ako na Slovensku menšina Ugrofínov – Maďarov. Dve jazykové skupiny, ktoré obývajú spoločne jednu krajinu, len v opačnom garde. S Estónskom máme tiež podobnú históriu, čo sa týka 20. storočia, no rozdielne sa vyvíja situácia dnes. Estónsko zastáva prvé miesto v Európe v kvalite vzdelávacieho systému, má elektronickú verejnú správu, ktorou je známe po celom svete, vďaka čomu je byrokratické zaťaženie pomerne nízke, a je aj prvou európskou krajinou, v ktorej sa dá voliť cez internet.

Keď sa povie Estónsko, predstavím si vysoké ihličnany lemujúce väčšinu ciest, množstvo jazier, močiarov a drevených chodníčkov, ktoré sú snáď v každom druhom národnom parku. V lete sú to čučoriedky, ktorých sú plné lesy, more, v ktorom sa dá vyblázniť s celou rodinou, a slnko, ktoré svieti tak dlho, že v noci netreba svietiť. V zime vás naopak obklopuje bieloba a snehuliakov môžete s deťmi stavať od polovice novembra do polovice marca pokojne každý deň. Dni sú síce kratučké, ale snehová nádielka to kvalitne kompenzuje. (Tak vyzerala naša prvá zima v Estónsku, avšak z dôvodu klimatických zmien sa, žiaľ, situácia zmenila a snehu bolo v ďalšom roku menej.)

Estónci sú známi tým, že je väčšina z nich bez vyznania. Napriek tomu ich predsa len niečo dôležité spája, a to silné puto k prírode. Prechádzky v lesoch patria k bežnej súčasti života a národné parky nenavštevujú len sporadicky, ale opakovane niekoľkokrát do roka.

Najviac ma prekvapilo, že zatiaľ čo na Slovensku v žiadnej zapadnutej dedine nesmie chýbať kostol a krčma, v Estónsku sú to materské, základné a stredné školy, a to aj na miestach, ktoré majú menej ako tisíc obyvateľov.

Zaujal ma aj systém, akým fungujú polikliniky. Po zaregistrovaní sa na recepcii dostanem SMS správu s časom, v ktorom ma špecialista prijme. Nie je preto nutné čakať dlhé hodiny v čakárni. Rovnako je možné dohodnúť si termín na recepcii telefonicky. Lekár nás častokrát vzal aj o pár minút skôr, pokiaľ už v ambulancii nikoho nemal. Spokojní sme boli ako v Narve, kde sa hovorí po rusky, tak aj v Paide, kde sa zase hovorí po estónsky.

Rovnako ma ohúrila nemocnica v meste s ani nie 8000 obyvateľmi, ktorá je zrekonštruovaná a dobre vybavená. Izby sú príjemné ako v hoteli a personál sa snaží vychádzať maximálne v ústrety. Čerešničkou na torte bola veľmi útulná pôrodnica s rodinnými izbami, kam si ženy nemusia nosiť takmer nič, pretože je všetko dôležité k dispozícii. Bábätko mi dali po pôrode na dve hodiny na hruď a neskôr som ho mala pri sebe v izbe.

Za zmienku stojí tiež naša prvá úsmevná skúsenosťou s doručovacou službou – konkrétne kuriózny príchod kuriéra, ktorý nielenže dal dopredu vedieť čas, kedy príde, ale ho aj na minútu presne dodržal. Vo všeobecnosti to však nie je pravidlom. Pozoruhodné je aj to, že sú kuriéri ochotní priniesť balík až k dverám bytu, ak sa napr. nedovolali.

Estónci majú svoj jazyk radi, čomu napovedá aj to, že napriek prílevu anglických slov do slovnej zásoby všetkých jazykov celej Európy, sa snažia zachovávať si domáce výrazy. Príkladom môžu byť tieto slová: ajaveeb – blog, poodlema – shopping, idufirma  startup, ajurünnak  brainstorming, kodutöö  home office, kaltsukas – second hand, taskuhääling  podcast, raske rokk  hard rock, lumelaud  snowboard, taimetoitlane – vegetarián, värav  gól, keeleneet – pírsing (v jazyku), näputoitumine (baby-led weaning) a mohla by som takto pokračovať ďalej. Koľko slovenských ekvivalentov vám pri čítaní týchto anglických výrazov či anglicizmov napadá?

Odišli sme na netypické miesto, pretože nás lákala príroda, vzdelanosť, fungujúci systém a kultúrna jedinečnosť, ktorú si Estónci do dnešného dňa dokázali napriek nízkemu počtu ubrániť a zachovať.

🇸🇰 Seriály a filmy po nemecky pre začiatočníkov aj pokročilých

Učíte sa nemčinu a hľadáte seriály či filmy po nemecky? Nižšie nájdete rôzne bezplatné internetové zdroje pre všetky úrovne od začiatočníkov až po pokročilých.

Nemčina pre úplných začiatočníkov (od úrovne A1)

Seriál: Deutsch Plus
Žáner: televízny seriál
Úroveň: A1, A2 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 12 – 15 min.
Nemecké titulky: áno
Ďalšie informácie: seriál má aj pokračovanie na vyšších úrovniach

Nemčina pre začiatočníkov (od úrovne A2)

Žáner: seriál
Úroveň: A2, B1 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 6 – 7 min.

Nemecké titulky: nie

Seriál: Extr@ auf Deutsch
Žáner: situačná komédia
Úroveň: A2, B1 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 20 – 25 min.
Nemecké titulky: áno

filmy, seriály, nemčina, nemecký jazyk, kurz nemčiny

Nemčina pre mierne pokročilých (od úrovne B1)

Seriál: Jojo sucht das Glück
Žáner: telenovela
Úroveň: B1, B2 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 2 – 3 min.
Nemecké titulky: áno

Nemčina pre pokročilých (od úrovne B2)

 

Stránka: Známe aj neznáme svetové seriály len v nemčine
Žánre: rôzne
Úroveň: B2, C1, C2 (originálne seriály, nadabované seriály)
Nemecké titulky: nie
Ďalšie informácie: na začiatku sú vyskakujúce reklamy

🇸🇰 Straší ti vo veži, milá Erika

Prešlo 20 rokov od vydania piesne z názvu tohto článku,
no mnohým ľuďom na Slovensku straší vo veži dodnes.

Ako dieťa som bola presvedčená, že keď vyrastiem, bude celé Slovensko nedobrovoľne hovoriť po anglicky a slovenčina bude zakázaná. Mýlila som sa. Mnohí Slováci sa dnes svojho jazyka
v prospech globalizácie vzdávajú dobrovoľne…

Poameričťovanie je obrovský fenomén, ktorý možno v súčasnosti pozorovať na každom kroku. Od nútenej výučby angličtiny na školách cez názvy firiem až po slovník mládeže, ktorý možno badať nielen
na sociálnych sieťach, ale zároveň aj v bežnom živote. Výsledkom je,
že sa v našej slovnej zásobe zvyšuje percento surových anglických slov na úkor pekných ľubozvučných výrazov slovenského pôvodu, resp. poslovenčených výrazov maďarského, nemeckého, latinského či gréckeho pôvodu, a tie sa postupne prestávajú používať. Siahanie po neprirodzene znejúcich anglických výrazoch a rôznych paškviloch je akýmsi prejavom kráčania s dobou a snahy za každú cenu zapadnúť.

Okrem toho sa anglický jazyk stal najrozšírenejším prostriedkom
na zarábanie peňazí, a keďže sa mnohí ľudia domnievajú, že finančné bohatstvo je zárukou spokojného života, stoja na angličtinu v rade. Angličtina sa tak stala najagresívnejším obchodným jazykom na svete, čo v súčasnosti prešlo až do takého stereotypu, že sa jej ovládanie pokladá za samozrejmosť až nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu ide však skôr o nevyhnuteľnosť, pretože je ťažké na ňu počas bežného dňa nenaraziť…

S angličtinou, žiaľ, neprichádza len znalosť ďalšieho dorozumievacieho prostriedku, populárna hudba či filmové trháky, ale aj obrovská amerikanizácia, ktorá postupne zatieňuje materinské jazyky menších krajín a stiera kultúrne odtienky. Dobrovoľná globalizácia, ktorej Európa až žalostne rýchlo podľahla, uľahčuje presadzovanie západných hodnôt a rozširovanie nemorálneho pôsobenia jednej veľmoci na vzdialených územiach.

Ľudia to však svojím chovaním umožňujú aj sami, keď v zahraničí očakávajú komunikáciu výlučne v angličtine, nútia do nej svoje deti, netvoria si vlastné názory, ale ich preberajú od pseudoautorít a podriaďujú sa masovým záujmom. Drobnosti, ktoré sú pri pohľade na jednotlivca úplne zanedbateľné, no ak sa pozrieme, koľko ľudí takto funguje, veľmi významné.

🇸🇰 Sámovia, sámske jazyky a sever Európy

Sámovia, príp. Saamovia (v minulosti nazývaní tiež Laponci, čo však mnohí Sámovia považujú za pejoratívny výraz) sú jedni z pôvodných obyvateľov severnej Európy, ktorí obývajú územie Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Počet Sámov sa v súčasnosti odhaduje na desiatky tisíc, maximálne stotisíc.

V minulosti sa živili chovom sobov a rybolovom v závislosti od oblastí a podmienok, v ktorých žili. Ako menšina boli utláčaní väčšinovým obyvateľstvom, čo sa najviac prejavilo v Nórsku začiatkom 20. storočia, kde bola protisámska politika najtvrdšia. Cieľom bolo prinútiť Sámov k používaniu nórskeho jazyka, čo sa Nóri snažili docieliť opatrením zmožňujúcim získať pôdu obyvateľom, ktorí nevedia plynule po nórsky. Sámske deti boli umiestňované do internátnych škôl, kde ich nútili prispôsobiť sa novému spôsobu života a kultúre. Učitelia dostávali navyše príplatky za to, že naučili sámskych žiakov hovoriť po nórsky. 

Zdroj: https://www.instagram.com/peikkolaps/

Dnes sú Sámovia medzinárodne uznávaní ako domorodé obyvateľstvo severských krajín, majú svoje vlastné rozhlasové stanice, televízne programy, divadlá, noviny a v sámskych jazykoch prebieha aj výuka na školách. Majú vlastnú vlajku, hymnu, parlament a dokonca aj vysokú školu v meste Kautokeino. Chovom sobov sa v dnešnej dobe živí už len malá časť z nich.

Veľký význam si dodnes zachovala ručná výroba úžitkových predmetov, ako sú odevy, tašky, nože, šálky, kufríky, ktoré boli z prírodných materiálov a najdôležitejšie bolo ich praktické využitie, až potom nasledovala estetika. Napriek tomu sa sámske výrobky vyznačujú pestrosťou a bývajú vo farbách: červená, zelená, žltá a modrá, ktoré sú typickými sámskymi farbami. Tradičné remeslo Sámov sa v severnej sámčine nazýva duodji

Tradičný kostým, ktorý sa nosí hlavne počas obradov, ako sú svadby, pohreby, ale aj rôzne kultúrne akcie, spoznáte pod názvom gákti.

Zdroj: https://www.instagram.com/nielsdunfjell/

Z typických sámskych vecí by som rada spomenula dočasný príbytok lávvu, v ktorom sámska rodina spoločne trávila čas v lete a väčšie obydlie goahti, v ktorom prebývala skôr v zime. 

Zdroj: https://www.instagram.com/taikkuvee/
Zdroj: https://www.instagram.com/gabriellessg/

Sámovia sú známi svojím tradičným spevom nazývaným juoiggus, vo svete známym ako joik. Zvykne sa spievať bez sprievodu hudobných nástrojov, prípadne s bubnami, a do piesne sa spevák snaží dať časť prírody alebo osoby, no nikdy nie sám seba – spievajú sa takpovediac lesy, hory, jazerá, priateľ, no nie o lesoch, o horách, o jazerách a o priateľovi. Skladba nemusí mať žiaden text a môže byť improvizovaná.

Zdroj: https://www.instagram.com/e.h76/

Sámske jazyky, saamske jazyky, sámegielat

Sámsky jazyk nie je len jeden, ale je to celá skupina 11 jazykov, ktoré napriek svojmu výskytu v Európe nepatria do indoeurópskej jazykovej rodiny, ale zaraďujú sa medzi uralské jazyky, konkrétne ugrofínske jazyky. Príbuzné sú teda napr. s fínčinou a estónčinou. Patria k aglutinačným jazykom, čo zjednodušene znamená, že sa pády vyjadrujú pridaním predpony, prípony alebo hlásky ku kmeňu slova, ku ktorým sa už nepridávajú predložky ako v slovenčine.

Pozrime si príklad v severnej sámčine:

Odchádzame do Karasjoka.
Mii vuolgit Kárášjohkii.

Sme v Karasjoku.
Mii leat Kárášjogas.

Kárášjohka – Karasjok (mesto v Nórsku)

Oproti iným ugrofinským jazykom je však týchto pádov o niečo menej.

Zdroj: https://www.instagram.com/june.bjornback/

V sámskych jazykoch neexistujú rody ani členy. Okrem jednotného a množného čísla (singuláru, plurálu) majú aj dvojné číslo (duál), ktorým pomenúvajú 2 veci alebo osoby, čiže okrem osôb „ja“ a „my“, majú tiež zámeno pre výraz „my dvaja“. Pri skloňovaní slovesa sa odlišuje aj tvar plurálu a duálu. V slovenčine sú pozostatkami duálu tvary slov: oko – očú, ucho – ušú.

Medzi sámske jazyky, ktorými sa dnes ešte stále hovorí, patrí južná sámčina, umeská sámčina, piteská sámčina, luleská sámčina, severná sámčina, skoltská sámčina, inariská sámčina, kildinská sámčina a terská sámčina. Všetky sámske jazyky okrem kildinskej sámčiny využívajú latinskú abecedu. Kildinská sámčina sa píše azbukou. Najrozšírenejším sámskym jazykom je severná sámčina, ktorou hovorí okolo 20 tisíc ľudí.

A prečo o tom vlastne píšeme práve teraz? Sámsky národný deň slávia Sámovia 6. februára, v deň, kedy sa v roku 1917 uskutočnil prvý sámsky kongres v Trondheime, na ktorom sa zišli Sámovia z viacerých krajín. Pre Sámov znamenal začiatok cezhraničnej spolupráce.

V tomto článku som uprednostnila zápis slov „Sámovia“, „sámčina“, „sámsky namiesto zápisu „Saamovia“, „saamčina“, „saamsky  pretože sa mi nepodarilo nájsť relevantný zdroj, ktorý by objasňoval použitie dvoch hlások za sebou v našom jazyku. Domnievam sa, že toto pomenovanie bolo prebrané z fínčiny (saame), kde sa takáto zdvojená hláska v slovách bežne vyskytuje a predstavuje slovenskú dĺžku vyjadrenú dĺžňom. Zároveň sa v samotnej severnej sámčine používa zápis s jedným „á“ (sámegiella). Poslovenčený výraz sa mi z tohto dôvodu zdal vhodnejší.

🇸🇰 Zoznámte sa s nórčinou

Čoraz viac ľudí sa dnes začína učiť nórsky jazyk. Najčastejšie asi z pracovných dôvodov, no vzhľadom k tomu, že nórčinou hovorí iba cca 5 miliónov ľudí, každý dôvod na šírenie menej rozšíreného jazyka a udržiavanie kultúrnej rozmanitosti vo svete je skvelý.

V tomto článku sa pustíme do základných znakov bokmålu – tej rozšírenejšej formy z dvoch oficiálne uznávaných podôb nórčiny. Bokmål vychádza z dánčiny. Na druhej strane stojí nynorsk – druhá forma nórskeho jazyka, ktorá je vytvorená z pôvodných nárečí a celkovo bližšia islandčine. Na školách v Nórsku sa vyučujú obe.

Nórčina sa nielen gramatikou, ale aj slovnou zásobou pomerne dosť podobá nemčine, avšak je ešte o fúz ľahšia, takže v prípade znalosti nemeckého jazyka bude pre vás nórčina hračkou. Rovnako v nej môžete nájsť množstvo podobností s angličtinou, keďže všetky tieto tri jazyky patria ku germánskym jazykom.

Nórska abeceda okrem nám známych písmen, z ktorých niektoré majú jemne odlišnú výslovnosť, obsahuje ešte špecifické grafémy æ, ø a å. Vyslovuje ich nasledovne:

æ     ako niečo medzi slovenským e a a,

ø      ako nemecké ö. Pery našpúlime do o, ale snažíme sa vysloviť e.

å     takmer ako slovenské o.

Rody a členy v nórčine

V nórčine existujú tri gramatické rody – mužský, ženský a stredný, ktoré vyjadrujeme členom určitým alebo neurčitým. Keďže v minulosti využívala nórčina len dva rody – mužský a stredný, v mnohých slovách sa dnes dá vybrať medzi použitím ženského a mužského rodu, čo zjednodušuje učenie sa nových slov. Neurčité členy sú en pre mužský, ei pre ženský (ktorý môžeme pri väčšine podstatných mien ženského rodu nahradiť mužským en, ako bolo spomenuté vyššie) a et pre stredný rod. 

Určitý člen sa vyjadruje postpozitívne, t. j. vloží sa za podstatné meno ako koncovka: -en pre mužský, -a pre ženský a -et pre stredný rod. V závislosti od literatúry môže byť tento jav označovaný aj ako určitý tvar podstatného mena. Ak sa však rozhodneme podstatné meno rozviesť pomocou prídavných mien, pred prvé prídavné meno vložíme určitý člen v tvare den pre jednotné číslo mužského aj ženského rodu, det zase pre stredný rod a de pre množné číslo všetkých rodov.

Osobné zámená

Osobné zámená sú jeg ja, du ty, han on (osoba), hun ona (osoba), den on, ona (nie osoby, čiže všetky ostatné podstatné mená mužského a ženského rodu), det ono (podstatné mená stredného rodu), vi my, dere vy, de oni, ony.

Pády podstatných mien

V nórčine budete len márne hľadať komplikované pády. Zachoval sa nominatív a genitív, ktorý s koncovkou -s slúži na privlastňovanie, avšak Nóri uprednostňujú skôr opisné vyjadrenie vzťahu k určitej veci. Podstatné mená budú preto takmer vždy v nominatíve. 

Okrem osobných zámen v nominatíve, ktoré tvoria tzv. podmetný pád (vo vete majú funkciu podmetu, viď odstavec Osobné zámená vyššie), existuje ešte predmetný pád, ktorým prekladáme ostatné pády. Napr. v datíve mne, mi v akuzatíve mňa, ma, v lokáli (o) mne a v inštrumentáli (so) mnou preložíme do nórčiny len jedným jediným zámenom meg.

Slovesá v prítomnom čase, zdvorilé oslovenie a zápor

Ďalšou potešujúcou informáciou je to, že v nórčine majú všetky osoby v prítomnom čase rovnaký tvar slovesa.  Slovenské som, si, je, sme, ste, nahradí jednoduché er (čítame æ:r). Všetky pravidelné slovesá tvoria v nórčine prítomný čas koncovkou -r.

Síce v nórčine existuje onikanie, čiže ekvivalent nášho vykania, ktoré sa tvorí pomocou zámena De (píše s veľkým začiatočným písmenom, podobne ako nemecké Sie), takmer vôbec sa nepoužíva. S Nórmi si preto môžete bez obáv tykať. Ak sa v Nórsku v súčasnosti s takýmto zdvorilým oslovením stretnete, bude to z dôvodu veľkého množstva prisťahovalcov z krajín Blízkeho východu, ktorí nie sú zvyknutí tykať cudzím ľuďom, vychádzajúc zo svojej vlastnej kultúry.

Zápor sa dá v nórčine vyjadriť jednoduchým pridaním častice ikke za sloveso. Možno tiež použiť záporné príslovky (nikto a pod.), avšak každá veta môže obsahovať iba jeden zápor.

Záver

Tento zaujímavý škandinávsky jazyk si svojimi drobnými špecifikami získal aj nás. Verím, že vás aspoň trošku zaujal, keďže ste sa v čítaní dostali až sem. Lúčim sa s vami po nórsky: Ha det!

🇸🇰 🔊Ako veľmi sú jazyky medzi sebou vzdialené?

Viete, ktorá jazyková rodina je najrozšírenejšia vo svete? Viete, koľko percent obyvateľstva Európy má za materinský jazyk jeden z jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny? V nasledujúcej nahrávke vám v krátkosti porozprávam o rozdieloch medzi jazykmi a veľmi zjednodušene vám vysvetlím aj to, prečo je oveľa ľahšie naučiť sa niekoľko indoeurópskych jazykov než jeden vzdialený neindoeurópsky.

🇸🇰 🔊 Severské filmy, ktoré stoja za to

Ak máte chuť pozrieť si filmy z rôznych krajín – s hlbšou myšlienkou, dobrým humorom a nielen povrchnými problémami, vypočujte si náš prvý diel o štyroch zaujímavých severských filmoch.

Filmy sú pôvodom zo  Švédska, Nórska, Fínska, Estónska (v spolupráci s Gruzínskom) a za pozretie stoja úplne všetky. 

 

Sámska krv – Sameblod  🇸🇪 

Čo len ľudia povedia – Hva vil folk si 🇳🇴 

Levie srdce – Leijonasydän 🇫🇮

Mandarínky – Mandariinid 🇪🇪, მანდარინები 🇬🇪

🇸🇰 Môžem v nemčine kedykoľvek nahradiť ss za ß?

Odpoveď:

Nie

Vysvetlenie:

Písmeno ß stojí v slove za dlhou samohláskou alebo za dvojhláskou, po ktorých nasleduje neznelé s, čiže hláska, ktorú vyslovujeme ako [s]. Toto platí, ak s ostáva vo všetkých tvaroch slova neznelé.

Napr.:

ß fließen, genießen, draußen, fleißig (po dvojhláske)
Fuß, grüßen, Straße, groß (po dlhej samohláske)

ss essen, Kasse, Fluss, wissen (po krátkej samohláske)

Viac o písaní ss a ß:

Keď nám chýba na klávesnici ß, môžeme ho zapísať ako ss. Vo Švajčiarsku sa zvykne písať ss namiesto ß.

Ak píšeme slová veľkými písmenami, je zvykom namiesto ß použiť SS.

Vo vlastných podstatných menách a geografických názvoch sa môže pravopis líšiť od oficiálnych pravidiel.

🇸🇰 Dobrý sluha, zlý pán: Gramatika

„Gramatika je časťou jazyka, ktorá sceľuje všetky ostatné časti
v prehľadný a logický celok.“

Je to tak?

S gramatikou sú nerozlučne späté príklady

Uvediem príklad z inej oblasti, na ktorom sa to dá pekne pochopiť. Neviem ako vy, ale ja som počas gymnázia takmer nikdy nedokázala porozumieť teórii programovania bez praktických príkladov. Učiteľ niečo vysvetlil (aspoň sa o to pokúšal), napísal program na tabuľu a mali sme ho prepísať do počítača. Až po jeho spustení som si uvedomila, ako presne daný program funguje, a učivo som v tej chvíli pochopila. Následne som sa už mohla vrátiť k teórii a od tej chvíle som ju vedela uplatňovať aj v iných programoch a tvoriť oveľa zaujímavejšie veci.

Rovnako je to aj s gramatikou. Ak sa pred nami ocitne tabuľka s pádmi, rodmi a číslami, sme stratení. Možno rozumieme tomu, čo sa s čím spája, ale bez prepojenia s príkladmi neplní gramatika dostatočne svoju úlohu a my tápame.

V škole nás gramatikou strašili, praktické využitie z neznámych dôvodov opomenuli a nechali nás vyplniť pár mechanických cvičení. Zakrátko sa písal test, rozdali sa trojky, štvorky a päťky, pár nepekných slov a šlo sa ďalej. Predpokladám, že takto si na gramatiku spomína väčšina ľudí. Nikomu sa preto nečudujem, ak si k nej zachoval odpor až dodnes.

Ako sa teda naučiť gramatiku tak, aby sme ju hneď nezabudli?

Ak si vezmeme napríklad nemčinu a všetky tie členy, s ktorými sa na začiatku každý trápi, dá sa tento strašiak veľmi rýchlo zažehnať.

Základom je aplikovať učivo nielen do náhodných viet z cvičenia, ale do nášho reálneho života. Buď si vytvoríme vety, s ktorými sa stotožňujeme, alebo vety so všeobecnou platnosťou pre nás.

Napr.:

Der beste Teil des Tages in Berlin war der Abend mit den Freunden.
Najlepšia časť dňa v Berlíne bol večer s kamarátmi.

Der beste Teil des Tages in Berlin war der Abend mit den Freunden.

V jednej vete sú umiestnené tvary určitého člena der v nominatíve, v genitíve a aj v datíve množného čísla. Odporúčam si ku všetkým gramatickým celkom, ku ktorým sme schopní, vytvoriť príkladné vety z vlastného života a naučiť sa ich. Nebudete viac potrebovať tabuľku, pretože ju budete mať zakomponovanú vo vlastných vetách a z nich vychádzať aj v budúcnosti. Ľahko si už potom vyskloňujete akékoľvek pravidelné podstatné meno v mužskom rode.

Napr.: der Hunddes Hundesmit den Hunden

Treba zdôrazniť, že práve uvedomenie si a vyslovenie pravidla v bežne používanej fráze nahlas zjednodušuje prepojenie gramatiky s praxou. Neodporúčam sa preto učiť len samotné pravidelné frázy bez ich prvotného rozboru. Samozrejme, každé gramatické pravidlo sa stačí naučiť raz, preto všetky ďalšie pravidelné vety s nominatívom, genitívom a datívom plurálu mužského rodu už zvládneme vytvoriť vďaka predošlému rozboru vety z príkladu vyššie.

A čo pesničky a gramatika?

Ďalšou alternatívou môžu byť pesničky, avšak ľahšie sa hľadá gramatika v obľúbenej pesničke než pesnička s určitou gramatikou. Pokiaľ však hudbu máte radi, môžete v nej gramatiku opäť využiť
vo svoj prospech rozborom a prekladom piesne.

Napr.:

Die Ärzte – Männer sind Schweine

Die ander’n find’ ich alle doof
Deswegen mach’ ich dir den Hof

Die ander’n find’ ich alle doof
Die anderen finde ich alle doof
Ostatné považujem za hlúpe

Deswegen mach’ ich dir den Hof
Deswegen mache ich dir den Hof
Preto dvorím práve tebe

Je pravda, že sa v piesni môžu vyskytnúť nespisovné, hovorové alebo skrátené slová, ktoré sa lepšie rýmujú alebo majú vhodnejší počet slabík, no aj túto slovnú zásobu a zmeny je užitočné poznať, a to predovšetkým vtedy, ak sa chystáme vyraziť do terénu – priamo do krajiny alebo na miesto, kde sa hovorí trošku inak než spisovne.

Gramatické výnimky, idiómy a dialekty

Vďaka piesňam sa zároveň dajú veľmi ľahko pochytiť frazeologizmy,
na ktoré je gramatika prikrátka. Spievaním a opakovaním si zvykneme na rôzne slovné zvraty a skôr po nich siahneme v rozhovore.

Existujú aj väčšie extrémy – tento je napr. v berlínskom dialekte:

Panda – Jeht kacken

Pieseň začína vetou:
Ejal watt ick mach, ihr seid eh jemein

Práve dialekty spolu so spisovným jazykom tvoria celkovú kultúru daného národa.

Ejal watt ick mach, ihr seid eh jemein
Egal was ich mache, ihr seid eher gemein.
Je jedno, čo robím, aj tak ste hnusní.

V refréne nájdete napríklad:
Jeht kacken, keene Lust mehr uff nett sein
Jeht kacken, lasst ma in Ruhe, zu euch fällt ma nix mehr ein

Jeht kacken, keene Lust mehr uff nett sein.
Geht kacken, keine Lust mehr auf Nettsein. (nett zu sein)
Choďte do (vulgarizmus), nemám už viac chuť byť milá.

Jeht kacken, lasst ma in Ruhe, zu euch fällt ma nix mehr ein
Geht kacken, lasst mich in Ruhe, zu euch fällt mir nicht mehr ein.
… nechajte ma na pokoji, už k vám viac nemám čo dodať.

Pre milovníkov hudby existuje teda výborný zdroj textov s názorným použitím gramatiky, zdroj obrovskej slovnej zásoby, ustálených slovných spojení, množstva výnimiek, dialektov a pri známych piesňach väčšinou aj s dohľadateľným prekladom na internete a možnosťou vypočuť a stiahnuť si obľúbené pesničky.

Malé deti vedia hovoriť, hoci sa nikdy nestretli s gramatikou vo forme súhrnu pravidiel a výnimiek. Načo sa ju teda učiť?

Veľakrát som sa stretla s domnienkou, že gramatika nie je potrebná, pretože ani samotné deti sa ju neučia a hovoria bezchybne. Z toho dôvodu ju vraj vôbec nepotrebujeme a mali by sme sa učiť prirodzene.

S deťmi mám nespočet skúseností, ktoré hovoria samy za seba: Deti rozhodne nehovoria bezchybne a častokrát detské skomoleniny nejednému z nás vyčarujú úsmev na tvári. To, čo dokážu povedať, sa naučili opakovaním po iných, čiže každé jedno slovíčko museli niekde začuť. Deti ani zďaleka nedisponujú vysokými jazykovými úrovňami a trvá roky, kým sa k nim dopracujú.

Niekedy si to ako dospeláci neuvedomujeme, ale dieťa častokrát nerozumie správne tomu, čo mu hovoríme. Pokiaľ je to hlavná myšlienka vety, pravdepodobne sa na daný výraz spýta, ale ak je to len jedno slovo, riadi sa zvyškom vety, ktorý chápe. Prvýkrát som si to uvedomila, keď raz jeden otec povedal svojej štvorročnej dcére, aby naliala vodu do polovice pohára. Dievčatko nalialo do pohára asi 10 kvapiek. Otec ju znovu vyzval naliať vodu až do polovice pohára a ona opäť pridala len pár kvapiek. Toto sa zopakovalo ešte niekoľkokrát. Rozumela, že má naliať vodu do pohára, ale význam slova polovica jej unikol. Nepoznala ešte počty, preto netušila, že robí niečo nesprávne.

Akú úroveň majú deti a ako sa učia svoj jazyk?

V troch rokoch má dieťa veľmi základnú slovnú zásobu na úrovni A.
V siedmich rokoch síce dokáže pomerne dobre rozprávať, ale rozpráva viditeľne pomalšie. Hoci si už dokáže čiastočne obhájiť svoj názor, stále nemá takú bohatú slovnú zásobu a schopnosť vyjadrovania sa.
V puberte prechádza pomyselnou hranicou, kedy môžeme začať hovoriť o úrovni B. Je to, samozrejme, spojené s mentálnym dozrievaním, ale predovšetkým vzdelávaním sa prostredníctvom komunikácie s okolím, kníh, pozeraním filmov, počúvaním hudby, zachytávaním svojich vlastných myšlienok na papier, písaním diktátov, poznámok a pod.

Netreba vynechať ani fakt, že sa deti od nástupu do školy každodenne venujú gramatike od šlabikára až po učebnice slovenského jazyka. Uvedomme si, že deti so svojím rodným jazykom trávia celé dni. Cesta k úrovni B2 v materinskom jazyku môže trvať 10 rokov pravidelného každodenného zdokonaľovania sa, nehovoriac o tom, že jazyk je sociálna záležitosť, teda dieťa sa ho nenaučí samo. Potrebuje čas, ktorý mu venujú rodičia, súrodenci, babky, dedkovia, kamaráti, učiteľky, vychovávateľky, lekári, predavačky atď. Všetci títo rodení hovoriaci
v podstate vyučujú svoj jazyk už len tým, že ním komunikujú.

Čo si z toho odniesť?

Ak sa chceme naučiť cudzí jazyk podľa vzoru materinského jazyka, vezmime si z toho to najlepšie. Málokto sa túži učiť jeden jazyk desiatky rokov a má na štúdium k dispozícii cudzojazyčné prostredie,
v ktorom by sa mohol realizovať. Čoho však schopní sme, je venovať sa mu pravidelne. Našťastie, máme možnosť čítať knihy, sledovať filmy, počúvať hudbu, komunikovať s ľuďmi, ktorí daný jazyk ovládajú, zapisovať si svoje myšlienky v cudzom jazyku, ale čo je hlavné, čerpať múdrosti aj osamote. Na to, aby sme si poriadne a za relatívne krátky čas osvojili cudzí jazyk, je znalosť gramatiky podmienkou. Nezáleží
na tom, kto mal v škole aké známky a čo komu učitelia hovorili. Pokiaľ dokážete prepojiť gramatiku s príkladmi a následne si tieto pravidlá osvojiť, dokážete navyše výrazné skrátiť dobu štúdia cudzieho jazyka. Ako vraví nadpis – gramatika je dobrý sluha, ale zlý pán.