🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 2. časť

V prvej časti série článkov o vykaní v rôznych jazykoch sme v potrebnej miere zhrnuli systém vykania v nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine. V tejto časti sa pozrieme na nórčinu, švédčinu, fínčinu, estónčinu, lotyštinu a ruštinu.

Napriek tomu, že tieto jazyky sú až zo štyroch rôznych jazykových skupín (nórčina a švédčina sú germánske jazyky, fínčina a estónčina ugrofínske jazyky, lotyština baltský jazyk a ruština slovanský jazyk), možno ich z hľadiska vykania rozdeliť len na dve pomyselné skupiny, a to na nórčinu a švédčinu v jednej skupine a zvyšné jazyky v druhej skupine.

Nórčina

Nórčina je charakteristická tým, že v nej síce vykanie existuje, ale používa sa len veľmi výnimočne, a to pri slávnostných príležitostiach, prípadne pri rozhovore so zákazníkmi v hoteliérstve a pod. Na vykanie sa používa zámeno De, ktoré v tomto prípade použijeme s veľkým začiatočným písmenom. Zámeno de (s malým písmenom) znamená oni/ony, čím sa na vykanie de facto používa onikanie, a to aj pre jednotné aj množné číslo. Najčastejšie sa však používa tykanie a teda zámeno du. Pre tykanie v množnom čísle použijeme zámeno dere.

Či už budeme vykať, alebo tykať, tak sloveso vždy použijeme v rovnakom tvare, keďže nórčina nerozlišuje časovanie slovies, napr.:

Er De allerede i Oslo? – Ste už v Osle? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Snakker du norsk? – Hovoríš po nórsky? (tykanie jednej osobe)

Bor dere i Tyskland? – Bývate v Nemecku? (tykanie viacerým osobám)

Švédčina

Zdvorilostný systém v švédčine je veľmi podobný nórčine. Je tomu tak preto, lebo aj v švédčine je normou všetkým tykať, taktiež okrem slávnostných príležitostí alebo rozhovorov so zákazníkmi. V podstate jediný rozdiel spočíva v tom, že na vykanie sa použije zámeno Ni (s veľkým písmenom), pričom toto zámeno vo forme s malým písmenom znamená vy (tykanie viacerým osobám), a nie oni/ony ako v nórčine. Bežne sa teda tiež používa predovšetkým du (tykanie jednej osobe) a ni (tykanie viacerým osobám). V švédčine tiež nenájdeme časovanie slovies, takže pri všetkých osobách bude rovnaký tvar, napr.:

Bor du i Sverige eller i Finland?Bývaš v Švédsku alebo Fínsku? (tykanie jednej osobe)

Vill Ni beställa något? – Chcete si niečo objednať? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Måste ni gå dit? Musíte tam ísť? (tykanie viacerým osobám)

Fínčina

Vo fínčine pripomína systém vykania ten slovenský, keďže sa na vykanie taktiež používa 2. osoba množného čísla. Príslušné zámeno je Te (s veľkým písmenom), a môžeme ním vykať jednej alebo viacerým osobám. Vo Fínsku sa však vyká o čosi menej než na Slovensku, a to pod vplyvom germánskych jazykov. Pomerne často si budú tykať aj cudzí ľudia, pokiaľ sú približne v rovnakom veku, a taktiež aj prechod od vykania k tykaniu netrvá tak dlho ako na Slovensku.

Zámeno te s malým písmenom následne znamená vy (tykanie viacerým osobám) a zámeno sinä znamená ty. Vo fínčine a ďalších ugrofínskych jazykoch (estónčina, maďarčina) sa slovesá časujú, napr.:

Oletteko Te opettaja? – Ste učiteľ? (vykanie jednej osobe – ak by sa vykalo viacerým osobám, tak by muselo byť použité opettajat – učitelia)

Sinä olet opiskelija. – Ty si študent. (tykanie jednej osobe)

Asutteko te Suomessa? Bývate vo Fínsku? (tykanie viacerým osobám)

Estónčina

Estónčina sa vykaním principiálne nelíši od fínčiny. Tiež sa používa zámeno teie, resp. te (teie je dlhá forma a te krátka forma), a pri slovese druhá osoba množného čísla. Toto zámeno sa píše s veľkým písmenom len v korešpondencii s úradmi alebo inými osobami/autoritami, od ktorých máme vo vzťahu väčšiu pomyselnú vzdialenosť. Následne by sme v týchto situáciách použili vykanie s veľkým písmenom Teie (najčastejšie v zdvorilých situáciách dlhšiu formu, a nie teda Te) aj v iných pádoch ako nominatíve. Zámeno teie/te teda môže v závislosti od kontextu znamenať tykanie viacerým osobám, alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám, čiže ako v slovenčine. Na tykanie jednej osobe použijeme zámeno sina/sa, napr.:

Kas sa oled praegu Tallinnas? – Si teraz v Tallinne? (tykanie jednej osobe)

Kas ma aitan Teid? – Pomôžem Vám? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Ma ei näinud teid. – Nevidel som vás. (tykanie viacerým osobám)

Lotyština

V lotyštine sa tiež stretávame so systémom vykania rovnakým ako v slovenčine. Zámeno jūs používame na tykanie viacerým osobám, a tiež na vykanie jednej alebo viacerým osobám. S veľkým písmenom ho taktiež použijeme len v korešpondencii, hlavne s úradmi a pod., pričom azda ešte menej často ako v estónčine. Jednej osobe tykáme pomocou zámena tu. Baltské jazyky (lotyština a litovčina) tiež rozlišujú časovanie slovies, napr.:

Vai jūs runājat latviski? – Hovoríte po lotyšsky? (tykanie viacerým osobám / vykanie jednej alebo viacerým osobám – v závislosti od kontextu)

Vai tu runā igauniski? – Hovoríš po estónsky?

Ruština

Posledným zo štvorice jazykov, v ktorých sa vyká je ruština. Zdvorilostný systém sa ešte o niečo viac blíži slovenskému než v prípade lotyštiny alebo estónčiny, a to ešte menej častým používaním veľkých začiatočných písmen pri zámenách. Ak sa tak stane, tak opäť ide hlavne o korešpondenciu s úradmi. Aj pri tykaní viacerým osobám, aj pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa použije zámeno вы a pri tykaní jednej osobe zámeno ты a zodpovedajúce vyčasované sloveso. Podobne ako v slovenčine je časté vypadávanie zámien, ale pre lepšiu názornosť ich ponecháme v obidvoch vetách, napr.:

Когда вы завтра придете? Kedy zajtra prídete? (tykanie viacerým osobám alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Где ты хочешь встретиться? Kde sa chceš stretnúť? (tykanie jednej osobe)

Aj v druhej časti článkov o vykaní jasne vidno, že väčšiu rolu ako príslušnosť do jazykovej skupiny zohrávala a stále zohráva geografická blízkosť jazykov a ich vzájomné ovplyvňovanie sa.

🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 1. časť

Jedna z častých situácií, ktorá vyvoláva nedorozumenia medzi ľuďmi, je systém vykania. Pokiaľ sa budeme snažiť vykať v krajinách, resp. jazykoch, kde je medzi ľuďmi všeobecne zaužívané tykanie, alebo naopak, pokiaľ budeme tykať namiesto vykania, tak si v lepšom prípade vyslužíme prekvapivé pohľady, a v tom horšom prípade sa s nami prestanú rozprávať.

Zdvorilosť je z pohľadu jazyka chápaná vo svete naozaj rôzne, niekedy aj v rámci susedných štátov. Kým väčšina germánskych jazykov uprednostňuje tykanie, v románskych a slovanských jazykoch na druhej strane nenájdeme jazyk, v ktorom by sa buď nevykalo alebo neon(i)kalo. Severské ugrofínske jazyky (estónčina a fínčina) používajú vykanie podobné slovenčine, ale maďarčina onkanie a onykanie. Ťažko zhrnúť v krátkosti ázijské jazyky, ale ako príklad nám môže poslúžiť japončina s jej široko rozvinutým zdvorilostným systémom a čínština, kde existuje len jednoduché vykanie, ktoré sa však neuplatňuje natoľko, ako v slovenčine.

V každom zo série článkov si v krátkosti priblížime zdvorilostné systémy v niekoľkých cudzích jazykoch, pričom v prvej časti bude reč o nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine.

Onikanie v nemčine

Pri nemčine môžeme bez problémov tvrdiť, že zaužívaný zdvorilostný tvar pre vykanie je vlastne onikanie. Je to z dôvodu využívania 3. osoby množného čísla (Sie), ktorú navyše v písanom texte píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Slovesá spojené s týmto zámenom taktiež vyžadujú koncovku 3. osoby množného čísla -en, napr. Sie kommen (vy prídete), Sie gehen (vy idete), a pod. Keďže sa 3. osoba množného čísla využíva aj pre slovenské zámeno oni/ony, tak v rozhovore je nutné určiť osobu z kontextu.

V písanej podobe je v tomto prípade rozdiel medzi Sie (s veľkým písmenom) a sie (s malým písmenom). Taktiež nás ešte môže zmiasť to, že sie sa používa aj na vyjadrenie 3. osoby jednotného čísla (ona), avšak z dôvodu využívania inej koncovky slovesa (-t) je rozdiel v hovorenej aj písomnej podobe značný, a teda tu k omylom dochádza len zriedkavo.

Posledná možnosť, kde sa možno pomýliť, je využitie 2. osoby množného čísla (ihr) na označenie vykania. Toto zámeno sa však používa len v tých situáciách, v ktorých sa rozprávame s dvomi alebo viacerými osobami, ktorým tykáme. Táto chyba sa vyskytuje z nepozornosti u študentov nemčiny aj na vyšších úrovniach, preto je vhodné sa systému zámien od začiatku výuky poriadne venovať.

Porovnajme si teda všetky 4 spomínané tvary:

sie geht – ona ide

sie gehen – oni idú

Sie gehen – vy idete (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

ihr geht – vy idete (dve alebo viacero osôb, ktorým tykáme)

Čo sa týka samotných situácií, kedy vykať a kedy tykať, môžeme bez problémov vychádzať z naučených pravidiel zo slovenského prostredia, čiže s neznámymi ľuďmi na ulici a s ľuďmi, s ktorými ešte nemáme vybudované hlbšie vzťahy, si budeme vykať a s rodinou a priateľmi si budeme tykať.

Onkanie, onakanie a onikanie v poľštine

Ďalším jazykom v geografickej blízkosti Slovenska, v ktorom možno naraziť na gramaticky iné zdvorilostné formy, je poľština. V poľštine je využívaná na vykanie 3. osoba jednotného čísla pre jednu osobu a pre viacero osôb 3. osoba množného čísla. Okrem toho je nutné pri vykaní použiť špeciálne zámená určené len na vykanie – Pan, Pani a v množnom čísle Państwo, resp. Panowie/Panie. Uveďme si teda vykanie v rôznych osobách na príklade slovesa mówić (hovoriť):

Pan mówivy hovoríte (obraciame sa k osobe mužského pohlavia)

Pani mówi vy hovoríte (obraciame sa k osobe ženského pohlavia)

Państwo mówiąvy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám rôznych pohlaví)

Panowie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám mužského pohlavia)

Panie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám ženského pohlavia)

Platí teda pravidlo, že vždy, keď vykáme, tak musíme použiť jedno z vyššie uvedených zámien, a to povinne s veľkým písmenom.

Pri tykaní jednej osobe používame tak ako v slovenčine zámeno ty a pri tykaní viacerým osobám zámeno vy. Vyzerá to nasledovne:

ty mówisz – ty hovoríš

vy mówicie – vy hovoríte

V hovorovej forme sa pre množné číslo pomerne často zvykne používať zmiešaná forma Państwo mówicie, ktorá akoby bola medzi tykaním a vykaním. Jej uplatnenie nájdeme v situáciách, keď sa hovoriaci chce priblížiť poslucháčom a nevytvárať takú pomyselnú vzdialenosť, aká je pri vykaní. Môže to byť napríklad situácia prednášajúceho a publika, či už na prednáškach na vysokej škole alebo na menej vážnych konferenciách a podujatiach, alebo sa môžeme stretnúť s touto formou v internetových časopisoch a novinách. Pre viacerých, predovšetkým pre staršiu generáciu, je však táto forma jednoducho neprípustná a je vhodné s ňou narábať v rozhovoroch opatrne.

Maďarčina a jej onkanie, resp. onikanie

Zjednodušene by bolo možné povedať, že zdvorilostný systém v maďarčine je vlastne rovnaký ako v poľštine. Toto tvrdenie vyplýva z faktu, že maďarčina v jednotnom čísle používa sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno ön, v množnom čísle zase sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno önök, napr.:

Ön nem ír. – Vy nepíšete. (vykanie jednej osobe)

Önök Budapesten élnek? – Žijete v Budapešti? (vykanie viacerým osobám)

Rozdiel oproti poľštine spočíva v tom, že maďarčina nerozlišuje rody, čím v tretej osobe nemôže vzniknúť toľko tvarov ako v poľštine, ale len jeden pre jednotné a jeden pre množné číslo.

Použitie tykania, resp. zdvorilostných foriem v maďarčine v rôznych situáciách bežného života zodpovedá približne slovenčine, len je vykanie nahradené onkaním.

Onkanie a onikanie v taliančine

Z gramatického hľadiska existuje v taliančine veľmi podobný systém zdvorilosti ako v maďarčine. Pre vykanie jednej osobe sa použije sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno Lei (obvykle s veľkým písmenom), čiže vznikne onkanie. Zámeno lei použité s malým písmenom však na rozdiel od maďarčiny má aj iný význam – znamená v preklade ona.

Vykanie viacerým osobám využíva sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno Loro (taktiež obvykle s veľkým písmenom, s malým písmenom znamená loro oni).

Aby sme vyjadrili väčšiu zdvorilosť, môžeme použiť oslovenia signore, signora, prípadne ich tvary množného čísla.

Lei è francese, signore? – Ste Francúz, pane? (vykanie jednej osobe)

Loro sono di Venezia? – Ste z Benátok? (vykanie viacerým osobám)

Je potrebné podotknúť, že vykanie viacerým osobám pomocou zámena Loro sa používa čoraz menej, a použilo by sa teda zámeno voi (vy). V súčasnosti sa používa zámeno Loro hlavne v oficiálnom styku a oficiálnych prejavoch, v kontakte so zákazníkmi a pod.

Vykanie vo francúzštine

Francúzština je jediným jazykom z prvej pätice, v ktorom sa používa rovnaký systém vykania s použitím vykania, resp. tykania ako v slovenčine. Na vykanie jednej alebo viacerým osobám sa používa zámeno vous, pričom s veľkým písmenom je používané len na zdôraznenie zdvorilosti v písomnom prejave. Na prejavenie väčšej zdvorilosti sa však častejšie ako v slovenčine využívajú oslovenia Madame a Monsieur (prípadne Mademoiselle), avšak stále s použitím tvaru slovesa 2. osoby množného čísla.

Vous allez au restaurant? – Idete do reštaurácie?

Vous êtes français, Monsieur? – Ste Francúz, pane?

Vidíme, že v strednej Európe a jej okolí si viacero jazykov zachovalo systém onkania, resp. onikania. Pre slovanské a ugrofínske jazyky je tento systém výnimkou (poľština, resp. maďarčina), keďže zvyšné jazyky týchto skupín používajú vykanie. Možno teda povedať, že systém zdvorilosti v konkrétnom jazyku záleží nielen od jeho jazykovej skupiny, ale aj od geografickej polohy a historického styku s inými jazykmi.

🇸🇰 Lotyština – systém slovies II.

V predchádzajúcom článku o delení slovies v lotyštine sme si rozobrali skupiny slovies 2 a 3. Teraz sa bližšie pozrieme na slovesá z prvej skupiny. Pre názornosť ešte raz uvádzame grafické znázornenie rozdelenia slovies:

Do 1. skupiny slovies patria predovšetkým slovesá jednoslabičné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku + t, napr. augt (rásť), pirkt (nakupovať), a pod. Existuje aj zopár výnimiek, ktoré v neurčitku slovesa nemajú na predposlednom mieste spoluhlásku, napr. jāt (jazdiť na koni) alebo liet (liať). Okrem toho do tejto skupiny patria aj viacslabičné slovesá, ktoré sú tvorené predponami ku jednoslabičným slovesám, napr. ieliet (naliať) alebo patikt (páčiť sa). Tieto slovesá budú mať rovnaké koncovky ako jednoslabičné slovesá, z ktorých sú odvodené.

Slovesá prvej skupiny majú všeobecne nasledovné koncovky:

 

jednotné číslo

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i /-ø

-at

3. osoba

Koncovky sú teda podobné skupine slovies 2a, pričom v 2. osobe jednotného čísla budeme mať koncovku -i v skupinách slovies 1-3 a 1-4 a vo zvyšných skupinách bude nulová koncovka. V týchto zvyšných skupinách sa budeme stretávať aj s palatalizáciou (zmenou kmeňovej spoluhlásky) a zmenou výslovnosti e na otvorené e (podobné samohláske ä v severských jazykoch) vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla.

Skupina 1-1a

V skupine slovies 1-1a pripájame koncovky ku kmeňu, ktorý získame odtrhnutím koncového -t. Niektoré slovesá však majú ako keby skrytý kmeň, ktorý končí na -d alebo -t, pričom sa v neurčitku tieto slovesá končia na -st. Písmeno -s z kmeňa tohto slovesa bude následne vypadávať.

Okrem tejto zmeny dochádza v skupine 1-1a k palatalizácii v 2. osobe jednotného čísla z písmena -k na písmeno -c a takisto z -g na -dz. V tabuľke sa nachádzajú slovesá rist (rozviazať sa, rozdeliť sa), sist (biť, udierať), augt (rásť), sākt (povedať), nest (niesť), ēst (jesť) a liet (liať).

 

rist

sist

augt

sākt

nest*

ēst*

liet**

1. os. sg.

risu

situ

augu

sāku

nesu

ēdu

leju

2. os. sg.

ris

sit

audz

sāc

nes

ēd

lej

3. os. sg.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

1. os. pl.

risam

sitam

augam

sākam

nesam

ēdam

lejam

2. os. pl.

risat

sitat

augat

sākat

nesat

ēdat

lejat

3. os. pl.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

* Výslovnosť otvoreného e budeme z praktických dôvodov udávať v tomto článku pomocou hrubého písma.

** Pri nepravidelnom slovese liet dochádza k zmene kmeňa.

Skupina 1-1b

Skupina slovies 1-1b má v kmeni slovesa samohlásku i, ktorá sa mení na e/ē (vo výslovnosti môže byť e otvorené alebo uzavreté) alebo ie. Výnimkou je sloveso virt (variť sa), ktoré pozná len tretiu osobu jednotného čísla a má nepravidelný tvar.

V tabuľke uvádzame príklady slovies pirkt (kupovať), likt (klásť, pokladať), šķist (zdať sa, javiť sa) a virt (variť sa):

 

pirkt

likt

šķist

virt

1. os. sg.

pērku

lieku

šķietu

2. os. sg.

pērc

liec

šķiet

3. os. sg.

pērk

liek

šķiet

verd

1. os. pl.

pērkam

liekam

šķietam

2. os. pl.

pērkat

liekat

šķietat

3. os. pl.

pērk

liek

šķiet

Skupina 1-2

Skupinu 1-2 charakterizuje palatalizácia kmeňa slovesa. Pri spoluhláskach k a g dochádza k palatalizácii vo všetkých osobách k → c a g → dz. Pri všetkých ostatných spoluhláskach k patalizácii v druhej osobe jednotného čísla nedochádza.

Zmeny spoluhlások v rámci palatalizácie uvádzame v tabuľke:

Kmeň neurčitku

Kmeň skloňovania

b, p, m

bj, pj, mj

d

ž

g

dz

k

c

l

ļ

s

š

t

š

z

ž

(samohláska)

(samohláska) + j

Treba ešte podotknúť, že za palatalizovateľné sa uvádza aj spoluhláska r, ktorá v minulosti tiež nadobúdala zmeny vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla. Dnes je však táto zmena už zaniknutá, čiže bude vo všetkých osobách spoluhláska r.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame po jednom slovese na každú spoluhlásku, ktorú možno palatalizovať. V prvej tabuľke sú slovesá stumt (sunúť, posúvať), grūst (strčiť), segt (kryť, chrániť), braukt (jazdiť) a celt (zdvihnúť).

 

stumt

grūst*

segt

braukt

celt

1. os. sg.

stumju

grūžu

sedzu

braucu

ceļu

2. os. sg.

stum

grūd

sedz

brauc

cel

3. os. sg.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

1. os. pl.

stumjam

grūžam

sedzam

braucam

ceļam

2. os. pl.

stumjat

grūžat

sedzat

braucat

ceļat

3. os. pl.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

* Sloveso grūst je jedno zo slovies s už spomínaným tzv. skrytým kmeňom -d. Tento kmeň je vidno v prítomnom čase len v druhej osobe jednotného čísla.

V ďalšej tabuľke sú slovesá plēst (trhať), pūst (fúkať), lauzt (zlomiť) a jāt (jazdiť na koni).

 

plēst

pūst*

lauzt

jāt

1. os. sg.

plēšu

pūšu

laužu

jāju

2. os. sg.

plēs

pūt

lauz

jāj

3. os. sg.

plēš

pūš

lauž

jāj

1. os. pl.

plēšam

pūšam

laužam

jājam

2. os. pl.

plēšať

pūšat

laužat

jājat

3. os. pl.

plēš

pūš

lauž

jāj

* Sloveso pūst má skrytý kmeň na -t.

Skupina 1-3

Pre skupinu slovies 1-3 je charakteristická zmena kmeňovej samohlásky vo všetkých osobách, a to nasledovne:

a → o

i → ī

u → ū

V druhej osobe jednotného čísla majú slovesá tejto skupine koncovku -i. Pri týchto slovesách však tiež dochádza ku palatalizácii spoluhlások k a g, a v tomto prípade bude v druhej osobe jednotného čísla nulová koncovka.

Príklady slovies rast (nájsť), pazust (stratiť sa, zmiznúť), krist (padať), patikt (páčiť sa) a zagt (kradnúť) možno nájsť v tabuľke:

 

rast

pazust

krist

patikt

zagt

1. os. sg.

rodu

pazūdu

krītu

patīku

zogu

2. os. sg.

rodi

pazūdi

krīti

patīc

zodz

3. os. sg.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

1. os. pl.

rodam

pazūdam

krītam

patīkam

zogam

2. os. pl.

rodat

pazūdat

krītat

patīkat

zogat

3. os. pl.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

Skupina 1-4

Do skupiny 1-4 patria slovesá, ktoré majú kmeň v prítomnom čase vo všetkých osobách zakončený na -st. Pokiaľ kmeň v neurčitku končí na –d, -t, -s alebo -z, tak tieto písmená vypadávajú. Taktiež je potrebné si všimnúť, že v tejto skupine sa v druhej osobe jednotného čísla nachádza -i.

K tejto skupine uvádzame príklady nogurt (unaviť sa), gūt (žať, získavať) a aizmirst (zabudnúť):

 

nogurt

gūt

aizmirst

1. os. sg.

nogurstu

gūstu

aizmirstu

2. os. sg.

nogursti

gūsti

aizmirsti

3. os. sg.

nogurst

gūst

aizmirst

1. os. pl.

nogurstam

gūstam

aizmirstam

2. os. pl.

nogurstat

gūstat

aizmirstat

3. os. pl.

nogurst

gūst

aizmirst

Skupina 1-5

Posledná podskupina 1-5 má spoločné to, že sa v kmeni neurčitku slovesa nachádza dvojhláska.

Za kmeň sa v prítomnom čase vkladá doplnkové n. Do tejto skupiny patrí len niekoľko slov, preto si vystačíme s príkladmi aut (obúvať si) a skriet (behať):

 

aut

skriet

1. os. sg.

aunu

skrienu

2. os. sg.

aun

skrien

3. os. sg.

aun

skrien

1. os. pl.

aunam

skrienam

2. os. pl.

aunat

skrienat

3. os. pl.

aun

skrien

Analýzu všetkých podskupín slovies v lotyšskom jazyku sme týmto ukončili. Želáme veľa úspechov v ďalšom štúdiu lotyštiny.

🇸🇰 Lotyština – systém slovies I.

Lotyština patrí ku baltskej skupine indoeurópskych jazykov. V súčasnosti do tejto skupiny patrí ako štátny jazyk konkrétneho štátu len lotyština a litovčina. Lotyština je flektívny jazyk, čo znamená, že sa podstatné mená skloňujú, a čo nás bude teraz najviac zaujímať, slovesá sa časujú.

Lotyština rozlišuje 1., 2., a 3. osobu jednotného a množného čísla, pričom tvar 3. osoby jednotného a množného čísla je pri všetkých lotyšských slovesách rovnaký. Napriek tomu budeme v tabuľkách uvádzať pre prehľadnosť a jednoduchosť obidva tvary slovies.

Všetky slovesá v lotyštine končia v neurčitku písmenom -t, na čom vidno jednu z podobností baltských a slovanských jazykov.

Delenie slovies podľa počtu slabík

Možno povedať, že existuje viacero spôsobov klasifikácie lotyšských slovies, pričom obvykle sa dá stretnúť s dvoma najrozširenejšími. Prvým z nich je klasifikácia slovies len podľa počtu slabík na 3 veľké skupiny. Skupiny slovies v rámci tohto delenia si približíme len v krátkosti:

1. skupinu slovies tvoria slovesá, ktorých kmeň neurčitku slovesa, jeho prítomného času a aj minulého času sa skladajú z jednej slabiky,

2. skupina sú slovesá, ktorých všetky tri kmene spomenuté vyššie sa skladajú aspoň z dvoch slabík, pričom počet slabík je pri všetkých kmeňoch rovnaký,

3. skupinu tvoria nakoniec slovesá, ktorých kmene neurčitku slovesa a minulého času majú aspoň 2 slabiky, avšak kmeň prítomného času slovesa má o jednu slabiku menej.

Príklady slovies: liet (liať), mazgāt (umývať), lasīt (čítať)

 1. skupina2. skupina3. skupina
neurčitoklietmazgātlasīt
prítomný časlejumazgājulasu
minulý časlējumazgājulasīju

Toto delenie spomíname z dôvodu, že sa taktiež môže vyskytnúť v niektorých slovníkoch, ale nebudeme mu tu prikladať väčšiu váhu.

Delenie slovies podľa časovania v prítomnom čase

Budeme sa zaoberať druhým delením, a to podľa nemeckého odborníka na jazyky pobaltských štátov Bertholda Forssmana. Toto delenie taktiež vychádza z delenia slovies na 3 skupiny, pričom dôraz pri tejto klasifikácii nie je na počte slabík, ale na koncovkách jednotlivých osôb pri časovaní v prítomnom čase, prípadne na koncovkách neurčitku. Prvá skupina slovies sa delí na ďalších 5 skupín, druhá skupina na ďalšie 2 skupiny a tretia skupina nemá ďalšie podskupiny. V tomto článku sa budeme venovať 2. a 3. skupine slovies. Okrem týchto troch skupín slovies existujú 3 slovesá (a tiež slovesá z nich odvodené pomocou predpôn), ktoré nespadajú do žiadnej zo skupín. Pri všetkých troch skupinách možno určiť len približné zákonitosti o príslušnosti slovies. Vzhľadom na to, že sa tieto definície prelínajú, je potrebné si príslušnosť ku konkrétnej skupine vždy dohľadať v slovníku.

Skupina slovies 2

Táto skupina sa delí na dve podskupiny – 2a a 2b, pričom pri obidvoch podskupinách platí, že 1. osoba jednotného čísla má rovnako slabík ako neurčitok slovesa.

Skupina slovies 2a

Skupina je tvorená prevažne slovesami zakončenými v neurčitku na -ēt, avšak nachádza sa tu aj niekoľko slovies zakončených na -āt. Po odstránení koncoviek neurčitku -ēt a -āt dostaneme kmeň slovesa, ku ktorému následne pridávame koncovky jednotlivých osôb:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i

-at

3. osoba

Znak ø vyjadruje nulovú koncovku. Ako sme už skôr spomínali, v 3. osobe jednotného aj množného čísla je vždy rovnaká koncovka. V tabuľke sú uvedené slovesá atbildēt (odpovedať), dzirdēt (počuť), dziedāt (spievať), redzēt (vidieť), sēdēt (sedieť) a gulēt (ležať, spať):

 

atbildēt

dzirdēt

dziedāt

redzēt*

sēdēt**

gulēt**

1. os. sg.

atbildu

dzirdu

dziedu

rędzu

žu

guļu

2. os. sg.

atbildi

dzirdi

dziedi

redzi

sēdi

guli

3. os. sg.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

1. os. pl.

atbildam

dzirdam

dziedam

rędzam

žam

guļam

2. os. pl.

atbildat

dzirdat

dziedat

rędzat

žat

guļat

3. os. pl.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

* – viaceré slovesá tejto skupiny s e alebo ē v kmeni majú vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla vo výslovnosti otvorené (široké) ä, ktoré sa kvalitou ponáša na temnú výslovnosť prehlások, aká je aj v iných severských jazykoch – napr. estónčine či švédčine. Označujeme ju tu ako ę, avšak treba mať na pamäti, že v bežných textoch sa v lotyštine tento znak nikde nenachádza a je tu skôr ako pomôcka pri výslovnosti.

Je možné si všimnúť, že v lotyštine má 2. osoba jednotného čísla istým spôsobom výnimočné postavenie, pretože tu buď v mnohých slovách dochádza k zmenám kmeňa, alebo zas na druhej strane k zmene nedochádza, pričom vo všetkých zvyšných osobách k zmene kmeňa dochádza.

** – pre lotyštinu je typická aj tzv. palatalizácia spoluhlások, čiže zmena kmeňovej spoluhlásky. Dochádza k nej obvykle vo všetkých osobách okrem už spomínanej 2. osoby jednotného čísla.

Skupina slovies 2b

Druhú podskupinu slovies skupiny 2 tvoria hlavne slovesá zakončené na -īt (obvykle dvojslabičné slovesá), ale aj slovesá zakončené na -āt (tiež obvykle dvojslabičné slovesá) a tiež slovesá zakončené na -ināt (troj alebo viacslabičné slovesá).

Koncovky pri časovaní týchto slovies vyzerajú nasledovne:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-ām

2. osoba

-i

t

3. osoba

-a

-a

Taktiež uvádzame zopár príkladových slovies, a to gaidīt (čakať), lasīt (čítať), attaisīt (otvoriť), audzināt (vychovávať), pelnīt (zarábať) a sacīt (povedať):

 

gaidīt

lasīt

attaisīt

audzināt

pelnīt*

sacīt**

1. os. sg.

gaidu

lasu

attaisu

audzinu

pęlnu

saku

2. os. sg.

gaidi

lasi

attaisi

audzini

pelni

saki

3. os. sg.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

1. os. pl.

gaidām

lasām

attaisām

audzinām

pęlnām

sakām

2. os. pl.

gaidāt

lasāt

attaisāt

audzināt

pęlnāt

sakāt

3. os. pl.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

* aj pri skupine 2b dochádza pri mnohých slovesách k zmene výslovnosti vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla.

** – príklad palatalizácie na slove sacīt, pričom tu výnimočne aj 2. osoba jednotného čísla zachováva zmenu spoluhlásky.

Slovesá skupiny 3

Posledná skupina slovies, ktorej sa tu budeme venovať je skupina 3. Táto skupina je charakteristická počtom slabík 1. osoby jednotného čísla, ktorý je o jednu slabiku vyšší, než je neurčitok slovesa.

Do tejto kategórie patria všetky slovesá zakončené na -ot, väčšina slov zakončených na -āt, veľa slov zakončených na -ēt, niekoľko slovies zakončených na -īt, a nakoniec sloveso dabūt zakončené na -ūt.

Koncovky časovania pri skupine 3 sú tieto:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-ju

-jam

2. osoba

ø

-jat

3. osoba

Vidíme teda, že 2. osoba jednotného čísla a aj 3. osoba má nulovú koncovku. Koncovky si opäť znázorníme na príkladoch dzīvot (žiť, bývať), runāt (hovoriť) a dabūt (dostať):

 

dzīvot

runāt

dabūt

1. os. sg.

dzīvoju

runāju

dabūju

2. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

3. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

1. os. pl.

dzīvojam

runājam

dabūjam

2. os. pl.

dzīvojat

runājat

dabūjat

3. os. pl.

dzīvo

runā

dabū

V tejto skupine slovies nedochádza k palatalizácii a ani k zmene výslovnosti hlásky e.

O slovesách z 1. skupiny si môžete prečítať v ďalšom článku.

🇸🇪 Små språk

För några år sedan har jag redan kunnat tala flera språk. De flesta var världsspråk och jag trodde att det skulle räcka för att nöja mig, men då tog jag mig gradvist för att lära ukrainska, turkiska, japanska och estniska, alltså språk som talas bara i ett land och min passion för språkinlärning har fortsatt att driva på mitt liv igen. Naturligtvis är dessa språk inte små språk som t. ex. samiska eller grönländska dock i jämförelse med spanska eller engelska har de fast ingen betydelse i världspolitik och är en del av språkgruppen jag vill tala om.

Vinsten eller visdom?

Innan du börjar med ett av de här språkena borde du vara redo för det att med all sannolikhet kommer du inte tjäna några pengar tack vare kunskapen av dessa språk, eftersom fast ingen vill syssla med eller behöver dem. Alla vars huvudsyfte är vinsten behöver bara engelskan och väldigt sällan också andra världsspråk. Så om du läser ett av de har språkena, läser du det bara för dig själv, d.v.s. för att utvidga ditt vetande och dina vyer. Det här är något du måste tänka på innan du fortsätter.

Litet språk som en utmaning

För det första borde man i sammanhang med små språk tala om krav på en läsande människa. Det är inte mycket besvärlig uppgift att lära sig även 5 världsspråk. Engelska, franska, spanska och portugisiska är tätt förbundna med deras ursprungsspråk latin och är därför lätt att lära inte bara för svenskar utan också för alla européer och amerikaner, vars modersmål tillhör den indoeuropeiska språkfamiljen. I jämförelse med dem är exempelvis japanska, mongoliska eller indonesiska otroligt svåra språk, men det är en utmaning som är värt det och dessutom efter att ha läst ett av dessa små språk är alla vanliga språk en småsak för en.

Är du språkvänlig?

För det andra, att lära sig små språk är detsamma som miljövård, men med en liten skillnad – vår objekt är lite mer abstrakt än naturen. Den som stödjer globaliseringen och världsspråk, särskilt engelskan, dödar indirekt som ett resultat små kulturer och språk, då småspråkinnehavare har ofta ingen annan alternativ än att lära sig världsspråk för att kunna hitta ett tillfredsställande jobb, när alla andra tycker sådant och föredrar världsspråk före deras eget språk. Så småningom förändras ordförråd av ett litet språk, eftersom det fyllas upp med engelska ord (eller kanske franska ord i Afrika och spanska ord i Sydamerika). Språk utgör den oskiljaktiga delen av en kultur, så när förändras språket omvandlas också en nations kultur. Om du lär dig åtminstone något av landets nationella språk hjälper du på så sätt att bevara jordens mångfald och blir ”språkvänlig”. Det krävas inte att tala språket på nivå C1 om du vill tillbringa semester i det här landet utan är tillräckligt att behärska grunder av det.

Den nuvarande världen och små språk

Det är ganska oroande att det inte finns mer vetenskapsmänn och andra experter som skulle påpeka återverkningar av internationella koncerner och korporationer, massturismen och pengarjakten på små nationer i dagens värld. Just de här folkena döljer för världen en avunsvärd visdom, t.ex. i form av 20 uttryck bara för olika sorter av snö hos arktiska folk eller lika så många uttryck för att benämna sand hos ökenfolk. De moderna människor levande i stora städer har ingen aning vad, när och varför plockar man just dessa svampar eller växtsorter och inte andra och när måste ursprungsbefolkningar flytta till staden för att överleva glömmer de all sin visdom. Det finns redan ganska många människor som tror att det vore nyttig om hela mänskligheten hade bara ett världsspråk, men de borde inse att det bara är ekonomiskt lämpligt. På denna dystera planeten skulle människor tala samma språk, ha samma kultur och på grund av globaliseringen köpa samma varor och äta samma mat. De skulle ha olika psykiska sjukdomar, eftersom de inte skulle vilja vara som de andra, men det vore omöjligt att leva annorlunda.

Jag är övertygad på att små språk erbjuder en ganska annorlunda upplevelse än vanliga utbredda språk och att mänskligheten behöver dem för att överleva i oskadat skick. Det är aldrig för sent att börja med ett av dem och erfara något entusiasmerande.

🇸🇰 Severské jazyky

V súvislosti s pojmom severské jazyky sa často vynára jedna dôležitá otázka, a to síce tá, ktoré jazyky vlastne do tejto skupiny zaradiť, keďže to nie je presne definovaná skupina jazykov. Viaceré stránky uvádzajú ako severské jazyky len jazyky severogermánske, a aj to len ich časť, čiže nórčinu, švédčinu a dánčinu. Ostávajú tak opomenuté ďalšie germánske jazyky a aj jazyky z iných jazykových skupín. 

Za severské jazyky by som preto označil jazyky všetkých severských krajín, medzi ktoré sa v súčasnosti zvyknú radiť aj Pobaltské štáty. Konkrétne teda ide o jazyky: islandčina, faerčina, nórčina, švédčina, dánčina, litovčina, lotyština, estónčina, fínčina a sámske jazyky. Všetky tieto jazyky patria do troch jazykových skupín:

a) germánske jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – islandčina, faerčina, nórčina, švédčina a dánčina,

b) baltské jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – litovčina a lotyština,

c) ugrofínske jazyky (podskupina v rámci uralských jazykov) – fínčina, estónčina a sámske jazyky.

Ako vidno, jazyky v tomto regióne sú podobne ako vo zvyšku Európy veľmi rôznorodé a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za jazyky z jednej a tej istej jazykovej skupiny. Možno tiež povedať, že všetky jazyky z tohto regiónu patria k malým jazykom, pretože najviac hovoriacich má švédčina s viac než 10 miliónmi hovoriacich a najmenšie zo spomenutých jazykov majú len niekoľko tisíc alebo stoviek hovoriacich.

Severogermánske jazyky

Azda najpopulárnejšou skupinou severských jazykov sú germánske jazyky, predovšetkým švédčina a nórčina. Všetky jazyky z tejto skupiny sú pomerne jednoduché z gramatického a lexikálneho hľadiska, pokiaľ študent už ovláda nemčinu alebo, v menšej miere, angličtinu. Problémom môže byť výslovnosť, pokiaľ ju chceme dotiahnuť na úroveň rodených hovoriacich.

Ak sa pozrieme na tieto jazyky zblízka, tak vidíme, že nórčina, švédčina a dánčina majú v gramatike mnoho spoločného s nemčinou. Najlepším príkladom je zrejme slovosled, kde majú tieto jazyky rovnaké poradie vetných členov, t. j. na prvom mieste podmet, na druhom mieste je takmer fixne sloveso a na treťom a ďalších miestach je predmet a zvyšné vetné členy. Pokiaľ chceme zdôrazniť nejaký vetný člen, tak ho presúvame na prvé miesto, sloveso ostáva na druhom mieste a na treťom mieste bude podmet. Takisto je v severských jazykoch rovnaká tvorba záporu, len namiesto nemeckého nicht (obdoba slovenskej predpony ne- pri slovesách) je ikke alebo inte. Severogermánske jazyky majú tiež 2 alebo 3 rody spolu s nimi spojenými členmi. Ich spoločnou črtou, ale už odlišnou od nemčiny je pripájanie určitého členu ako koncovky slova, napr. hund (švéd. pes) a hunden (švéd. ten pes).

Z hľadiska výslovnosti je charakteristické pre severogermánske jazyky celkový takpovediac „temný“ prejav, ktorý je spôsobený veľkým množstvom slov s prehláskami, t. j. slov, kde vyslovujeme ü, ä alebo ö. Oproti písanému textu sa tiež výslovnosť výrazne odlišuje, pričom najviac asi v dánčine či faerčine.

Baltské jazyky

Baltské jazyky, čiže litovčina a lotyština tvoria uzavretú skupinu týchto dvoch jazykov a ich dialektov. Pôvodom sú oba tieto jazyky východobaltskými jazykmi, pričom do západnej skupiny patrila pruština, ktorá zanikla ešte v 18. storočí. Tieto jazyky sa v rámci indoeurópskych jazykov, ktoré ich obklopujú, výrazne vyčleňujú svojou slovnou zásobou, ktorá nepripomína žiaden z väčších európskych jazykov. Veľmi malý prienik slovnej zásoby má litovčina s poľštinou a ruštinou a o niečo väčší má prienik lotyština s ruštinou.

Oba tieto jazyky na prvé počutie svojou intonáciou pripomínajú ruštinu, avšak po započúvaní sa človek zistí, že ničomu nerozumie alebo rozumie len veľmi málo. Rovnako je to aj s písomnou formou, z ktorej možno po prečítaní pochopiť iba zopár slov. Z gramatického hľadiska litovčina aj lotyština rozoznávajú skloňovanie a rody podstatných a prídavných mien. Možno teda povedať, že k slovanským jazykom majú tieto jazyky najbližšie, ale aj tak sú od nich pomerne dosť vzdialené.

Ugrofínske jazyky

Ugrofínske jazyky severnej Európy sú tvorené fínčinou, estónčinou a skupinou sámskych jazykov. Rovnako ako baltské jazyky sú tieto jazyky odlišné svojou svojou slovnou zásobou, ale navyše k tomu aj svojou úplne inou gramatickou stavbou. 

Asi najznámejším faktom medzi širšou verejnosťou je informácia o používaní 14 pádov vo fínčine a estónčine, čo budí falošný dojem náročnosti daných jazykov. Väčšina pádov však v týchto jazykoch iba nahrádza predložky. Ugrofínske jazyky sú teda v gramatike výrazne odlišné, ale nie zložité. O zložitosti môžeme hovoriť v súvislosti so slovnou zásobou, a to z toho dôvodu, že tieto jazyky len veľmi zriedka prijímajú medzinárodné slová a tiež slovnú zásobu svojich susedov. Estónčina síce v priebehu histórie prijala veľké množstvo slov nemeckého pôvodu, avšak tie už natoľko zmenili svoju podobu, že aj so znalosťou nemčiny si všimnete podobnosť, až keď na ňu budete upozornení. Do slovnej zásoby sa dostali viaceré ruské slová kvôli úzkym vzťahom s rusky hovoriacim svetom hlavne v 20. storočí. Fínčinu preto možno považovať za jazyk s ešte čistejšou slovnou zásobou, pretože nebola taká náchylná na tieto vplyvy.

Sámske jazyky

Sámske jazyky sú v našich končinách takmer úplne neznámym pojmom. Je to tak preto, lebo počet rodených hovoriacich týmito jazykmi je veľmi nízky (celkovo všetky jazyky majú dokopy len pár desiatok tisíc hovoriacich) a mnoho ľudí vychádza z mylnej predstavy, že v Nórsku, Švédsku, Fínsku a aj Rusku sa hovorí len nórčinou, švédčinou, fínčinou a ruštinou. V skutočnosti však na území týchto krajín za polárnym kruhom žijú roztrúsení Sámovia s ich vlastnými ugrofínskymi jazykmi. 

Sámovia boli dlhodobo utláčaní zo strany väčšinového obyvateľstva týchto krajín, boli nútení učiť sa ich štátny jazyk a boli považovaní za menejcenných obyvateľov v rámci daných krajín. V posledných desaťročiach sa ich postavenie zmenilo. Získali možnosť plnohodnotne používať svoj jazyk ako jazyk národnostnej menšiny a aj spravodajstvo je dnes už dostupné v sámskych jazykoch. 

Celkovo je sámskych jazykov približne 10, pričom jazyk s najväčším počtom hovoriacich je severná sámčina s okolo 20 000 hovoriacimi, čo sú približne 2/3 celkového počtu hovoriacich sámskymi jazykmi. Všetkým týmto jazykom hrozí zánik, a to z dôvodu tlaku moderného sveta, t. j. hlavne kvôli sťahovaniu sa obyvateľstva do miest za prácou, kde sa sámske jazyky nepoužívajú.

Viac článkov z kategórie: švédčina, estónčina a jazyky všeobecne.

🇸🇰 Rozdiely medzi ukrajinčinou a ruštinou

Ukrajinčina a ruština sú dva plnohodnotné a odlišné jazyky, o čom zrejme už viete, avšak môže sa stať, že konkrétne detaily sú vám ešte stále neznáme, a z tohto dôvodu vznikol tento článok.

(pozn.: znaky a preklady súvisiace s ruštinou budú označené tmavomodrou farbou, s ukrajinčinou tyrkysovou farbou)

Rozdiely medzi ruštinou a ukrajinčinou možno postrehnúť vo výslovnosti, slovnej zásobe, gramatike a aj v písme. Začnime teda výslovnosťou.

Ukrajinská výslovnosť

Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej a aj slovenskej často označuje za tvrdú, pričom aj sami Ukrajinci tak zvyknú prezentovať svoj jazyk. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (t. j. ji a je), avšak v obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е. Napriek tomu by som na základe skúseností s týmito jazykmi neoznačil ukrajinskú výslovnosť ako nejakú špeciálne tvrdú, pretože obsahuje množstvo tzv. mäkko znejúcich písmen, ako napríklad я, ю, ш, щ, ч (ja, ju, š, šč, ča obsahujú aj vlastné mäkké samohlásky і, ї, a є (i, ji, je). Okrem toho sa v ukrajinčine v množstve slov, kde by v ruštine stálo samotné ц (cdodáva mäkký znak a teda slová s ць (c + mäkký znakznejú o poznanie mäkšie ako ich náprotivky bez mäkkého znaku. Oproti ruštine síce možno nájsť viacero slov, kde bude výslovnosť tvrdšia, ale celkovo sú podľa mňa obidva jazyky mäkko znejúce.

Prízvuk v ukrajinčine

Domnievam sa, že ukrajinčinu možno azda najľahšie rozoznať podľa iného systému prízvuku. V ruštine všeobecne platí, že pred akcentovanou slabikou sa všetky samohlásky o menia vo výslovnosti na a, všetky samohlásky e (je) na zvuk medzi е (jea и (jia všetky samohlásky я (jana zvuk približne ruskému и (ji). Po akcentovanej slabike sa všetky samohlásky o menia na neurčitý zvuk, ktorý je blízky a, avšak stále ostáva medzi a a o. Tento zvuk sa dá vysvetliť aj ako vyrazenie predchádzajúcej spoluhlásky.

V ukrajinčine sa pred neakcentovanou slabikou mení o na zvuk čiastočne prechádzajúci do ukrajinského у (u), avšak stále blízky o. Pri väčšine slov to je takmer nepovšimnuteľné. Výnimkou sú slová, kde je v ukrajinčine akcentované у (u), pretože vtedy je zvuk veľmi blízky slovenskému u. Okrem toho sa mení e na zvuk medzi e a и, avšak tu si treba dať pozor, že to nie je to isté, čo v ruštine, pretože v ruštine by boli tieto samohlásky po prepise do slovenčiny je a ji, ale v ukrajinčine sú tvrdé, teda v slovenčine by to bolo e a y. Tiež sa mení и na zvuk medzi и (ya e, ale táto zmena na základe mojich skúseností nie je taká výrazná ako v predchádzajúcom prípade, čiže ak máme и (y), tak zvuk ostáva bližšie k и (yako k e. Po akcentovanej slabike sú všetky samohlásky slabé, ale nemenia svoju kvalitu, čiže neprechádzajú k iným samohláskam.

V ukrajinčine možno v rámci výslovnosti oproti ruštine hovoriť aj o inom systéme spodobovania, pretože písmeno в (vsa v ruštine pri spodobení vyslovuje ako slovenské f. Najčastejšie je to počuť na konci slova pri koncovkách ов, -ев (-ov, -jeva pod., ale aj v strede slova. V ukrajinčine sa to isté písmeno в (v) mení vo výslovnosti na písmeno s označením ł (zvuk podobný u), ktoré poznáme z poľštiny ako samostatné písmeno a používame ho nevedomky aj v slovenčine, a to tiež v koncovkách, napr. pri slovách domov, psov, učiteľov čítame v ako ł, čiže tak, ako sa číta v okolí Malaciek písmeno l.

Ukrajinská a ruská cyrilika

Pri pohľade na ukrajinskú cyriliku treba spomenúť, že obsahuje viacero znakov, ktoré ruská cyrilika nepozná. Ide konkrétne o znaky і, ї, є, ґ (i, ji, je, ga  . і, ї, є (i, ji, jesú vo výslovnosti v podstate ekvivalenty ruských znakov и (jia е (je), pričom і je mäkké i, ktoré však samostatne nie je zvukom ji, iba zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Naopak, ї čítame ako ji, ale nebýva po spoluhláskach na ich zmäkčenie, a preto obvykle stojí na začiatku slova, po inej samohláske, po apostrofe a pod. Apostrof má tú istú funkciu ako ruský tvrdý znak, čiže oddeľuje dve časti slova tak, aby sa písmená okolo neho čítali tvrdo. Znak є čítame ako je a používame ho aj na zmäkčenie predchádzajúcej spoluhlásky.

Veľký pozor si treba dať na spoluhlásku ґ (g), ktorá sa síce podobá na г (h), ale má oproti tomuto písmenu ešte horný háčik. Písmeno ґ čítame ako slovenské g a písmeno г čítame ako slovenské h. To je oproti ruštine veľmi výrazný rozdiel, pretože sa rovnaké písmeno číta ináč, a okrem toho je ukrajinské г používané približne rovnako často ako ruské г, z čoho vyplýva, že v ukrajinčine je veľké množstvo slov obsahujúcich h a v ruštine, naopak, veľa slov obsahujúcich g. Ukrajinský znak ґ je len v pár desiatkach slov, čiže zvuk g v ukrajinčine počuť len veľmi zriedka. Vhodné je tiež ešte doplniť, že ukrajinčina neobsahuje ы (y), pretože na jeho mieste používa и (y), a to s rovnakou výslovnosťou.

Ukrajinská písaná azbuka obsahuje okrem nových znakov niekoľko zmien aj v rámci tých písmen, ktoré sú v tlačenej podobe rovnaké v ukrajinčine aj ruštine. Všetky zmeny sa týkajú veľkých písaných písmen, a konkrétne ide o písmená А, Б, В, К, Н, Ю (A, B, V, K, N, JU), kde oproti ruštine buď jedna čiarka alebo slučka chýba alebo je napísaná ináč.

Slovná zásoba ukrajinčiny

Slovná zásoba ukrajinčiny je kvôli dlhoročnému spolunažívaniu s ruštinou do veľkej miery ovplyvnená práve ruskou slovnou zásobou, avšak v spisovnej ukrajinčine sa nachádza tiež množstvo slov, ktoré sú z poľštiny a len prispôsobili svoju výslovnosť tej ukrajinskej. Nájdeme však taktiež veľa slov, ktoré sú spoločné so slovenčinou. V závislosti od konkrétneho kraju tiež v hovorovej ukrajinčine nájdeme veľa slov, ktoré bežne v ukrajinčine nie sú, ale regionálne sú využívané, napr. ešte väčší podiel slov poľského pôvodu je preto na hranici s Poľskom a pod.

Suržik

Na tomto mieste by som rád spomenul slovo suržik, ktoré označuje mix ukrajinského a ruského jazyka, a to v takej miere, že ani samotní jej hovoriaci nevedia presne označiť, ktorý z jazykov využívajú. Je to spôsobené tým, že na Ukrajine sa dlhodobo používali a aj používajú obidva tieto slovanské jazyky v každodennom živote, čím výrazne ovplyvňujú svoju slovnú zásobu. Výsledkom je potom to, že Ukrajinci používajú vo svojom jazyku cudzie výrazy ešte oveľa častejšie ako iné národy, čo okrem iného spôsobuje cudzincom problémy pri učení sa ukrajinčiny.

Odlišnosti v gramatike ukrajinčiny oproti ruštine

Taktiež v gramatike sa ukrajinčina odlišuje od ruštiny. Príkladov by sme našli mnoho, spomeňme preto aspoň niekoľko základných.

1. V ruštine vyjadrujeme vlastníctvo nejakého predmetu alebo osoby pomocou konštrukcie:

у меня есть – ja mám (doslova u mňa / pri mne je)

V ukrajinčine síce existuje podobná konštrukcia, ale tiež existuje sloveso mať. Obidve možnosti sú rovnocenné a bežne sa používajú:

у мене є = я маю – ja mám

2. V ukrajinčine existuje viacero predložiek, ktoré menia svoj tvar na základe predchádzajúceho alebo nasledujúceho písmena, napr. і/й (i/j(v slovenčine spojka a) alebo у/в (u/v(v slovenčine spojka v). To znamená, že spojku і používame po spoluhláskach a й (j) po samohláskach. Podobne je to s predložkami у/в (u/v), čiže у (upoužijeme, ak nasleduje spoluhláska a в (vobvykle vtedy, ak nasleduje samohláska. V ruštine v týchto prípadoch existuje len jedna možnosť, čiže и (tu čítame ako i, keďže toto písmeno stojí samostatne ako predložka) a в (v).

3. V ukrajinčine existujú pri nedokonavých slovesách dve možnosti vyjadrenia budúceho času, pričom v ruštine je len jeden spôsob, napr.:

Я буду говорить. Budem hovoriť. (ruština)

Я буду говорити. = Я говоритимему.Budem hovoriť. (ukrajinčina)

Druhá možnosť je jediný príklad zachovania tohto typu budúceho času z praslovanského jazyka v slovanských jazykoch. Obidva spôsoby sa v ukrajinčine stále bežne používajú.

4. V ukrajinčine sa zachovalo množstvo slov, ktoré majú na začiatku písmeno в (v), ktoré už postupným vývojom v ostatných slovanských jazykoch zaniklo. Porovnajme teda pár slov z ukrajinčiny a ich ruské ekvivalenty:

вікноокно (vikno – okno)

вонаона (vona – ona)

вінон (vin – on)

вониони (vony, oni)

відот (vid, ot)

відділотдел (viddil, otdel)

Vidíme, že rozdielov medzi ukrajinčinou a ruštinou by bolo možné nájsť veľmi veľa a ide o samostatný slovanský jazyk s dlhou históriou a obrovskou kultúrnou hodnotou.

Názorné príklady na záver

Na záver si môžeme uviesť príklad niekoľkých viet v ukrajinčine a ich ruský preklad na znázornenie rozdielnosti týchto dvoch jazykov:

Чи цей підводний човен ще працює? = Работает ли еще эта подводная лодка? = Funguje ešte táto ponorka?

Я продирався крізь натовп. = Я пробивался через толпу. = Predieral som sa cez húf ľudí.

Мої батьки весь тиждень подорожували. = Мои родители всю неделю путешествовали. = Moji rodičia celý týždeň cestovali.

Na týchto príkladoch som chcel ilustrovať, že medzi ruštinou a ukrajinčinou existujú viacmenej zrozumiteľné vety, ale možné je nájsť aj veľa viet, v ktorých je ledva jedno slovo rovnaké.

Dúfam, že tento článok podnieti niektorých z vás venovať sa aj takému netradičnému jazyku, akým je práve ukrajinčina.

Ukrajinská cyrilika
Ruská cyrilika

🇸🇰 Vybrané kapitoly zo švédskej gramatiky I. – Budúci čas

V tejto sérii článkov sa budem venovať vždy jednému konkrétnemu problému z gramatiky švédskeho jazyka. Cieľom článkov je, aby ste našli ucelený výklad na gramatické otázky, ktoré možno na internete nájsť len obmedzene alebo vôbec.

Kommer att

Slovenský budúci čas možno v švédčine vyjadriť až piatimi základnými spôsobmi. Prvým z nich je vyjadrenie budúcnosti pomocou slovesa kommer att. Tento spôsob sa používa v dvoch prípadoch:

1. a) kommer att udáva predpoveď budúcnosti na základe znalostí alebo faktov či to, že ide o prirodzený proces, resp. logický následok daných okolností. V týchto prípadoch môžeme v hovorovom jazyku vynechať slovo att, napr.:

Deras barn kommer (att) bli ungefär 190 cm långa. – Ich deti budú mať výšku približne 190 cm. (ide o predpoveď na základe poznatku o výške rodičov a pod.)

Mormor säger att mor kommer (att) bli frisk om två dagar. – Babka hovorí, že mama o 2 dni vyzdravie. (predpoveď na základe babkiných znalostí o stave zdravia mamy)

Om kol stiger i pris kommer många länder (att) bruka kärnkraftverk. – Pokiaľ uhlie zdražie, veľa krajín bude používať jadrové elektrárne. (predpoveď, resp. kalkulácia na základe faktov)

1. b) kommer att sa používa na oznámenie pevného (konečného) rozhodnutia, či už svojho alebo niekoho iného, o vykonaní istej činnosti v budúcnosti. V tomto prípade sa att v hovorovom jazyku nezvykne vynechávať, napr.:

Jag kommer att åka till fjälls när du är på semester. – Pôjdem do hôr, keď budeš na dovolenke. (moje pevné rozhodnutie o budúcej činnosti)

Farfar kommer att skjutsa er till staden. – Dedko vás odvezie (hodí) do mesta. (pevné rozhodnutie dedka o činnosti v budúcnosti)

Pri kommer att nesmieme zabudnúť, že významové sloveso stojí vždy v neurčitku.

Ska

Druhým spôsobom vyjadrenia budúceho času je slovo ska (prítomný čas od slovesa skola), ktoré tiež používame s infinitívom významového slovesa. Táto možnosť sa odlišuje od kommer att v situáciách, v ktorých ho môžeme použiť, a ktoré sú nasledovné:

2. a) ska vyjadruje to, čo si podmet alebo iná osoba myslí, čo chce, plánuje alebo o čom sa rozhodol v momente rozhovoru, napr.:

Ikväll ska vi på bion i Östermalm. – Dnes večer pôjdeme do toho kina v Östermalme. (aktuálne alebo veľmi nedávne rozhodnutie)

Jag tycker att de ska skiljas åt.Myslím si, že sa rozídu. (moje vlastné myšlienky o budúcnosti)

Här ska TV:n stå och där i hörnet ska vi ställa skåpet. – Tu bude stáť televízor a tam v rohu postavíme skriňu. (aktuálne rozhodnutie + hovoriaci hovorí o svojich túžbach spojených so vzhľadom izby)

2. b) ska ako vyjadrenie informácie z iného zdroja, napr.:

Jag hörde att det ska bli verkligen väldigt kallt imorgon. – Počul som, že zajtra bude naozaj veľmi chladno. (informácia od inej osoby, z rádia a pod.)

2. c) pevné frázy obsahujúce det ska bli, napr.:

Det ska bli ganska spännande att flyga för första gången till Sri Lanka. – Bude dosť zaujímavé letieť po prvýkrát na Srí Lanku. (pevná fráza + vlastné subjektívne hodnotenie)

Pokiaľ chceme zdôrazniť svoj plán alebo zámer, použijeme na vyjadrenie budúceho času prítomný tvar slovesa tänka, t.j. tänker. Tiež nesmieme zabudnúť na neurčitok významového slovesa.

Tänker

3. a) pri kladnom tvare slovesa hovoríme o našich plánoch alebo zámeroch, avšak nie je úplne isté, že sa naozaj uskutočnia, napr.:

Min flickvän tänker köpa ny cykel för att kunna åka den till jobbet. – Moja frajerka si plánuje kúpiť nový bicykel, aby na ňom mohla jazdiť do práce. (plán, resp. zámer)

3. b) záporným tvarom slova tänker hovoriaci oznamuje, že sa určite nechystá vykonať nejakú činnosť, napr.:

Jag tänker inte svara på journalisternas frågor. – Nemám v úmysle odpovedať na otázky novinárov. (pevné rozhodnutie o nevykonaní činnosti)

Ďalšou z možností vyslovenia činnosti v budúcnosti je prítomný čas. Pri tejto možnosti nepotrebujeme významové sloveso, pretože ním je priamo dané sloveso v prítomnom čase.

Prítomný čas

4. a) pokiaľ máme vo vete príslovku času odkazujúcu na budúcnosť alebo je z kontextu zrejmé, že ide o budúcnosť (resp. že sa to nekoná teraz), môžeme použiť prítomný čas, napr.:

Om tre veckor köper vi den nya lägenheten. – O tri týždne kúpime ten nový byt. (vo vete je príslovka času týkajúca sa budúcnosti)

Festivalen sker inne i stadens kulturhuset. – Festival sa bude konať v mestskom kultúrnom dome. (ešte sa festival nekoná, čo vieme na základe kontextu)

4. b) v podmieňovacích vetách alebo vetách s faktickou podmienkou používame prítomný čas, napr.:

Om du inte kommer in på universitetet i Stockholm måste du söka igen vid andra universitet. – Pokiaľ sa nedostaneš na tú univerzitu v Štokholme, tak musíš opäť podať prihlášky na iné univerzity. (podmieňovacia veta)

Glöm inte att släcka alla ljus när du går ut. – Nezabudni zhasnúť všetky svetlá, keď pôjdeš von. (veta s faktickou podmienkou)

4. c) prítomný čas vo vetách s činnosťou alebo dejom vo veľmi blízkej budúcnosti, napr.:

Titta, nu går tåget! – Pozri, vlak hneď odíde (už odchádza)! (dej sa stane o malú chvíľu)

Se upp, nu faller ljuskronan! – Pozor, padá luster! (dej sa stane o malú chvíľu)

Presens perfekt

Poslednou možnosťou na vyjadrenie budúceho času je presens perfekt, čiže zložený minulý čas. Pri takýchto vetách je nutné, aby presens perfekt znázorňoval situáciu v budúcnosti, kedy už bude dej v ňom obsiahnutý zakončený, napr.:

5) När jag har tittat på den här filmen ska jag titta på andra filmer av samma regissör.Keď (Po tom, ako) dopozerám tento film, budem pozerať ďalšie filmy od toho istého režiséra. (zakončený dej pozerania filmu)

Nästa vecka har jag redan bytt jobb, så då har jag inte mycket tid för att träffas. – Budúci týždeň už budem v novej práci (doslova: už budem mať zmenenú prácu), takže potom už nebudem mať veľa času na stretnutie. (zakončený dej zmeny práce)

Gramaticky správna, ale významovo nepresná forma budúceho času

Vidíme, že v švédčine máme skutočne veľa možností na vyjadrenie budúceho deja. Často nám stačí pri určitom kontexte využiť prítomný čas, ale pokiaľ nechceme byť pochopení nesprávne, môžeme zdôrazniť, že ide o budúcnosť využitím viet so ska alebo kommer att. Treba si tiež uvedomiť, že častokrát sú vety s rôznymi formami budúceho času gramaticky správne, ale neplatí to v prípade, keď chceme vyjadriť konkrétny významový odtieň, čiže pevné rozhodnutie, rozhodnutie v danom momente, tretiu osobu ako zdroj informácie a pod.

Pri ústnej aj písomnej konverzácii je preto vhodné používať všetky možnosti tvorby budúceho času, pretože náš komunikačný partner rýchlo zistí, že vieme používať len jeden zo spôsobov, a z toho dôvodu si už nebude v ďalších vetách istý, či ten budúci čas má skutočne taký podtext, ako by v švédčine naozaj mal mať, čím by mohlo dôjsť k degradácii komunikácie.

🇸🇪 Vilka städer och ställen borde du besöka i norra och nordöstra Estland?

När man får idén att man kanske kunde pröva i år att inte resa til Spanien som varje år, är det inte många som väljer just Estland. I Sverige finns det ju också sjöar, tallskogar och en hel del spännande ställen, där man kan vara ensam, kanske bara med vilda djur. Men i Estland har man bevarat ganska annorlunda kultur, traditioner och språk som borde vara tillräckligt många grunder för att packa ner sina saker och ge sig iväg.

Naturligtvis åker vi färjan från Stockholm till Tallinn, men Tallinn ska vi bara köra igenom, eftersom nuförtiden gör det detsamma om man stannar i Stockholm, åker till Tallinn eller en annan huvudstad i Europa. I de här storstadsområdena eller megalopoliserna pratar man nästan bara engelska så man kan varken bruka sina språkkunnskaper eller njuta av landets kultur. Dessutom är det köer överallt och det är verkligen svårt att inte köpa inte ens en värdelös småsak. Så vi kör vidare.

Kõrvemaa landskapsreservat

På första dagen av vår vistelse ska vi åka till Kõrvemaa landskapsreservatet som befinner sig omkring 50 km mot sydost från Tallinn. Du behöver först köra till Vetla som är en liten by nära nationalparken. Självklart kör du inte in i byn utan kör du vidare i riktning mot Lehtmetsa. Efter bara en eller två kilometer borde du kunna se till höger om vägen en grusväg med en ganska stor trätavla. Från det här punkten måste du svänga till höger och köra 2 km till naturgångbanan. På estniska heter gångbanan ”Kakerdaja raba matkarada” som betyder ungefär ”Kakerdaja myrnaturgångbana”. Om du kommer på en solig dag ska du träffa många som är redan på turen och har parkerat deras bilar på parkeringsplatsen även om det vore på hösten eller på vintern, eftersom på alla årstider spatseras här för att beundra något annat – löv och dimma på hösten, mycket snö på vintern och soliga skogar och gärden på våren och på sommaren. På grund av det här möter vi flera skolgrupper och ensam spatserande människor till och med under arbetsveckan i september.

Om du vill klara hela turen, dvs. genom hela nationalparken till Mõnuvere, behöver du åtminstone 3 eller 4 timmar, men om du vill bara ta en liten promenad till sjön, 2 timmar ska räcka.

Efter bara 100 meter från parkeringsplatsen kommer du till en smal trägångbana som slutar på andra sidan av nationalparken. Det finns många fritidsmöjligheter i skogen. Till exempel kan man steka eller grilla på flera lägereldsplatser, sitta på bänken vid sjö och om du vågar att bada är de flesta sjöar i Estland badsjöar.

Valgehobuse mäe utsiktstorn

Nu är vi tillbaka i bilen och åker tillbaka till vägen Vetla-Lehtmetsa. I Lehtmetsa svänger vi till vänster och åker 2 kilometer till. När vi närmade oss målet kunde vi redan betrakta utsiktstornet (Valgehobuse mäe vaatetorn) på toppen av berget som brukas egentligen som pist under vintertiden. Det är inte lätt att finna inte heller små kullar i Estland så det kan vara ganska krävande att stiga upp efter de alla lågländerna och slättlandskap. Inte förrän du börjar klättra upp i tornet kan du känna att det inte ska vara lätt att klara hela klättringen, framförallt om det blåser. Därför rekommenderar jag det här tornet bara för lite modigare människor som är i form. Utsikten är verkligen härlig med oräkneligt antal av barrträd.

Jäneda herrgård

Vårt nästa uppehåll finns i Jäneda, ungefär 5 km från Lehtmetsa. I Jäneda kan man fika och koppla av i gammalt stall, spatsera genom parken tills herrgården och gå på en längre tur längs sjön som börjar bakom herrgården. Jag tror att här kan man i hög grad känna den estniska kulturen av en liten by.

Järva-Jaani

Vi övernattar någonstans i närheten och nästa dagen börjar vi turen i en annan by som heter Järva-Jaani. Man kunde säga att det inte finns så många saker att göra i den här byn, men det är faktiskt meningen. Här är det möjligt att observera hur man lever på Estlands landet och hur badar och solar barn och tonåringar i sjön på sommaren. Det bästa du kan göra är att ta en lång promenad runt sjön och senare spatsera lite runt i staden. Om du vill kan du också besöka museet. Utställning innehåller huvudsakligen föremål från vardagslivet i byn.

Väike-Maarja och Kiltsi herrgård

Samma beseende av sevärdheter kan du utföra i Väike-Maarja. Rådhuset på centralplatsen renoverades i somras och jag anbefaller också att slappna av i parken eller i museet vid centraplatsen. Bakom rådhuset kan man också finna en gammal kyrka från 1300-talet.
Ungefär 10 km mot sydväst besöker vi Kiltsi herrgård (est. Kiltsi mõis). Man kan naturligtvis gå in i herrgården, men beundra den kan också räcka.

Äntu landskapsreservat

På samma dag på eftermiddagen har vi fortfarande tid att gå på en vandring. Till landskapsreservatet åker vi vägen som binder Väike-Maarja och Rakke. Ungefär mitt på vägen behöver vi att svänga till vänster och efter 50 m mer är vi på plats. Det finns där ingen trätavla med pilen från huvudvägen utan är tavlan på andra sidan av parkeringsplatsen nära skogen. På gångbanan promeneras förbi flera sjöar och bada i dem kan du också om du vill. På pontoner nära sjöarna kan du vila och njuta av naturen. Hela promenad tar omkring 2 timmar.

Om du bara har 2 dagar för turen själv, blir vi glada om du använder vår resplan. Bara några av de här ställena kan du hitta i guider, men precis det är vårt mål – att besöka städer, byer och ställen som är okända och som är avsedd bara för dem som kan upptäcka skönheten i småsaker och naturen. Om du kommer till Estland för flera dagar, kan du hitta fler tipps i nästa artikel.

🇸🇰 Švédčina – ako a prečo na to

O Švédoch možno veľmi často počuť, že majú všeobecne veľmi dobré znalosti cudzích jazykov, a preto nemá zmysel sa učiť ich jazyk, ani pokiaľ človek v krajine strávi dlhší čas. Ako pri každej krajine a jazyku je opak pravdou. Síce sa so Švédmi pohodlne dohovoríte v inom jazyku, ich srdcia si tým spôsobom veľmi nezískate. Švédi veľmi oceňujú, ak sa snažíte rozprávať v ich jazyku. Prečo sa teda učiť práve švédčinu?

Prečo sa učiť švédčinu

1) Švédčinou hovorí 10 miliónov ľudí priamo vo Švédsku a okrem toho je jedným z dvoch úradných jazykov aj vo Fínsku. Všetci žiaci vo Fínsku sa musia povinne učiť švédčinu ako jeden z predmetov v škole, čo je dobrým predpokladom na to, aby ste sa so švédčinou vo Fínsku aspoň dohovorili. Iba švédčinou sa ale hovorí na fínskom autonómnom území Alandách a veľa hovoriacich v rámci Fínska má švédčina pozdĺž celého pobrežia Botnického zálivu.

2) So švédčinou je možné sa pomerne dobre dohovoriť v ďalších severských štátoch, ktoré hovoria germánskymi jazykmi – v Dánsku, Nórsku, na Islande a na Faerských ostrovoch. Pokiaľ sa neskôr budete učiť niektorý z týchto jazykov, bude to pre vás jednoduché. Taktiež pokiaľ ste sa učili nemčinu, tak vám švédčina pôjde ľahko kvôli podobnosti gramatiky a aj časti slovnej zásoby.

3) Napriek tomu, že švédčinou hovorí na svete len okolo 10 miliónov ľudí, kvôli vysokej internetovej gramotnosti je na internete vo švédčine veľké množstvo informácií, čo dokazuje aj to, že na Wikipédii je švédčina jedným z jazykov s najväčším počtom stránok.

4) So švédčinou pochopíte zmýšľanie severanov a tiež sa dozviete viac o histórii tejto časti Európy, ktorej sa veľa času na hodinách dejepisu v škole nevenuje. Väčšina si potom spája severanov len s Vikingami. V histórii Európy však Švédsko často hralo oveľa väčšiu úlohu.

5) Vďaka švédčine sa dohovoríte na nekonečných územiach plných krásnych jazier a hlbokých lesov, ktoré si vás získajú hneď, ako ich objavíte. Veľmi rýchlo zabudnete na pekné centrum Štokholmu.

Aká literatúra je dostupná na učenie sa švédčiny?

Literatúry je skutočne veľa. Nie je však jednoduché sa k nej dostať, pokiaľ nevieme, čo hľadať. Prejdime teda ku konkrétnym učebniciam.

Učebnica, s ktorou som začal svoje štúdium švédčiny je Švédština nejen pro samouky od vydavateľstva Leda z roku 2012. Ide o jednu z najkvalitnejších učebníc od tohto vydavateľstva a určite ju odporúčam. Ako všetky knihy z tejto série učebníc pre samoukov obsahuje úvodný článok, slovíčka, gramatiku s príkladmi a veľa cvičení na precvičenie prebratého učiva. Má približne 300 strán a je doplnená aj dvoma CD s nahrávkami. Táto učebnica by vás mala dostať na úroveň B1, aj keď popis na učebnici s úrovňami je tradične pomerne nejasný.

Ďalšou učebnicou na pokračovanie je Rivstart B1+B2 z roku 2015, ku ktorej existuje aj pracovný zošit. Tiež obsahuje CD a má približne 200 strán + pracovný zošit s približne polovičným počtom strán. Učebnica nie je už tak striktne rozdelená, ako predchádzajúca, na článok, gramatiku atď., ale každá téma je zaujímavá a témy sú naozaj vybrané tie, ktoré sa dotýkajú života Švédov a švédskej kultúry. Človek po jej prejdení naberie veľa použíteľnej slovnej zásoby.

Z tej istej série je nadväzujúca učebnica Rivstart B2+C1 z roku 2017, ktorá má tiež okrem učebnice aj pracovný zošit. Učebnica má vyše 300 strán a pracovný zošit s vyše 200 stranami. Okrem toho sú na internete doplnkové materiály s množstvom nahrávok, kľúčom k cvičeniam a zoznamami slovíčok. Gramatika je vysvetlená podrobne a s množstvom príkladov. Navyše je učebnica modernizovaná s množstvom zaujímavých tém.

Na vyššej úrovni (približne C1) je k dispozícii séria 5 knižiek Avancera Hör, Avancera Läs, Avancera Gram, Avancera Ord a Avancera Skriv. Všetky knižky si kladú za úlohu zdokonaliť váš jazykový prejav v jednotlivých častiach jazyka – v posluchu, čítaní, gramatike, slovnej zásobe a písaní. Každá z učebníc má približne 100 strán a na internete sú dostupné výsledky k cvičeniam. Pokiaľ to myslíte so švédčinou naozaj vážne, určite by ste mali túto sériu učebníc mať doma.

Na vycibrenie jazykového prejavu a posunutie ho ešte ďalej je možno dostať učebnicu De rätta orden z roku 2011 od autorov Anna Hallström a Urban Östberg. Učebnica obsahuje slová zo základnej slovnej zásoby, ktoré sú vyjadrené viacerými synonymami z hovorového alebo odborného jazyka na vysokej úrovni, ktoré sa neskôr trénujú pomocou cvičení. To umožňuje sa vyjadrovať sofistikovane a neopakovať jednoduché slová. Učebnica má asi 150 strán a na jej konci je kľúč k cvičeniam.

Od rovnakých autorov existuje ešte učebnica Svår svenska z roku 1999. Napriek tomu, že ide o staršiu učebnicu, bola obnovená v roku 2011 a je teda stále aktuálna. Zameriava sa na frazeologizmy, ktoré sú vysvetlené na príkladoch a následne testované v cvičeniach. Knižka má asi 120 strán a na konci tiež odpovede k cvičeniam.

Čo sa týka slovníkov, tak najlepší slovník na slovensko-českom trhu je Švédsko-český a česko-švédsky praktický slovník od vydavateľstva Leda z roku 2012. Napriek tomu, že je menšieho formátu ako A5 a má len 700 strán, dá sa v ňom nájsť veľmi veľa slov, ktoré človek potrebuje, takže ho možno odporučiť.

Okrem tohto bežného slovníka je možné si zadovážiť aj frazeologický slovník pod titulom Svenska idiom, 5.000 vardagsuttryck od autora Hans Luthman z roku 2017. Tento slovník obsahuje 5000 frazeologických zvratov a má približne 200 A4-kových strán. Na vyššej úrovni bude vaším nerozlučným spoločníkom.

Na spríjemnenie cestovanie existuje ešte na trhu formátom malá knižka Švédčina – konverzácia od firmy Lingea. Na približne 300 stranách vás prevedie bežnými jazykovými situáciami. Je vhodné ju použiť ako doplnok výučby na cestách.

Môže sa zdať, že je na trhu veľmi málo kvalitných knižných zdrojov, pretože na Slovensku možno dostať len prvú zo spomenutých učebníc, jeden zo slovníkov a knižku konverzácií. Vidíme však, že je zdrojov oveľa viac, treba len vedieť hľadať.

Charakteristika jazyka

Oproti slovenčine švédčina obsahuje rovnako ako nemčina veľa hlások, ktoré vyslovujeme s prehláskou. Má totiž „ä“, „ö“ a aj „u“, ktoré sa číta ako [ü]. Okrem toho je v švédčine samohláska „å“, ktorú čítame ako slovenské [o]. Naopak, samohlásku „o“ čítame ako slovenské [u] približne pri 90% slov. Zvyšnú časť s výslovnosťou [o] sa treba naučiť, pretože neexistujú presne definované pravidlá, podľa ktorých by sme vedeli výslovnosť určiť.

Pre švédčinu je typické, že celá veta znie so všetkými prehláskami pomerne temne a nezvyknutému človeku nepríde na um, že sa jedná o germánsky jazyk. Tiež sa zvyknú v jazyku kvôli ľahšej výslovnosti v hovorovej reči „prehltávať“ niektoré hlásky, avšak niektoré hlásky sa vynechávajú od nepamäti a sú už oddávna správne. Preto sa slovo „jag“ – ja, vyslovuje obvykle ako [já], ale možno niekedy pri zdôraznení počuť aj [jág] a pri prehltnutí hlásky len temné [á]. Podobne pri slove „ja“ – áno, možno počuť [já] alebo [á].

Vo švédčine je bežné silne zdôrazňovať zdvojenú spoluhlásku a naopak, pri jednoduchej samohláske zdôrazniť dĺžku samohlásky pred touto samohláskou. Niekedy sa pri viacerých zdvojených spoluhláskach v jednej vete môže zdať, ako keby bola veta „rozsekaná“ na viac častí.

Švédska gramatika

Čo sa týka gramatiky, spomínal som, že je pomerne jednoduchá a podobná nemčine. Jednoduchosť vyplýva z toho, že švédčina neobsahuje žiadne náročné slovesné časy. V minulosti má len préteritum a perfektum a v budúcnosti len jednoduchý budúci čas a plánovanú budúcnosť vyjadrenú pomocou „kommer att“. Skloňovanie v švédčine zaniklo, a preto je vo všetkých osobách vždy rovnaký tvar slovesa. Oproti nemčine má len 2 rody – mužský a stredný. Mužský rod v podstate obsahuje slová, ktoré označujú mužov a ženy a má člen en. Stredný rod má potom člen ett.

Zaujímavosťou švédčiny je to, že sa v určitom tvare podstatných mien pridáva –en alebo –et na koniec slova. Takáto koncovka je v rámci jazykov sveta pomerne vzácna a okrem iných severských germánskych jazykov ju má z pre mňa známych jazykov len rumunčina a bulharčina.

Pomerne nezvyčajné je aj použitie toho istého podmetu v jednej vete dvakrát na zdôraznenie osoby. Preto môžeme často počuť napríklad – „Jag har gjort det, jag“, čo znamená „ja som to urobil“, ale ešte bol raz zdôraznený podmet. S týmto istým sa stretávame aj napríklad v nórčine.

Zdvorilosť vo švédčine

Vo švédčine je oveľa väčšia rovnosť medzi ľuďmi, čo je vyjadrené aj v jazyku. Existuje síce zodpovedajúce slovo na vykanie, ale používa sa skôr len pri slávnostných udalostiach. Ináč si všetci ostatní bežne tykajú pri každej situácii – či už na pošte, v obchode alebo na úradoch. Niekedy však možno počuť napríklad vykanie zo strany čašníkov k hosťom, avšak v súčasnosti je tykanie medzi ľuďmi normou. To sa môže niektorým zdať zvláštne a možno sa aj budú pri tykaní cítiť zvláštne, ale každý jazyk má svoje špecifiká, ktoré treba rešpektovať.

Verím, že som vám švédčinu trochu priblížil a dozvedeli ste sa niečo o literatúre, ktorú možno využiť. Prajem veľa úspechov a zábavy pri jej štúdiu a následne pri objavovaní krás Škandinávie.