🇸🇰 Ida-Virumaa – kraj na severovýchode Estónska

Pobaltské štáty sú pre veľa ľudí ešte stále veľkou neznámou. Niet sa čomu čudovať, pretože sú od Slovenska príliš vzdialené oproti iným obľúbeným destináciám, avšak práve preto by som sa rád v tomto článku pozrel trochu bližšie na jeden z konkrétnych regiónov Estónska na základe svojich poznatkov a skúseností.

Ida-Virumaa je kraj ležiaci na severovýchode Estónska na hranici s Ruskom. Je tu jednoznačne najväčší podiel Rusov a z tohto kraja je bližšie do Petrohradu než do Tallinnu. Asi najreprezentatívnejším mestom v tomto ohľade je hlavné mesto oblasti – Narva, kde viac ako 90% obyvateľov má ako svoj materinský jazyk ruštinu. V praxi to vyzerá tak, že máte v meste pocit schizofrénie na každom kroku. Všade sú značky a nápisy v estónčine, avšak v bežnom styku sa bez ruštiny nikam nedostanete. Niektoré predavačky a ľudia pracujúci v službách, s ktorými sa dostanete do styku, zo seba síce niečo dostanú v estónčine, avšak máte pocit, že to je väčší boj pre nich než pre vás. Skúšanie iných jazykov sa zakončí len nechápavým pohľadom.

Prečo obyvateľstvo neovláda úradný jazyk?

Človek si, prirodzene, začne klásť otázku, prečo je to vlastne tak a čia je to chyba alebo či to niekomu skutočne prekáža. Z pohľadu Rusov by sa na základe mojich skúseností dalo povedať, že preferujú svoj jazyk z viacerých dôvodov. Jedným z nich je hrdosť na svoj jazyk a kultúru a možnosť nájsť si svoje zdroje informácií v ruštine, aj pokiaľ žijú v cudzom štáte, pretože ruština je dosť rozšírený jazyk s veľkým počtom hovoriacich.

Ďalším dôvodom je objektívna neschopnosť bežných ľudí sa naučiť estónčinu ako ugrofínsky jazyk, t. j. jazyk z úplne inej jazykovej rodiny, s iným štýlom vyjadrovania, gramatikou a slovnou zásobou. Na Slovensku je veľmi dobrým príkladom niečoho podobného situácia Maďarov žijúcich a pracujúcich v rámci Slovenska. Tiež im obvykle pomerne dlho trvá pochytiť všetky slovné zvraty a prízvuk, pokiaľ je ich materským jazykom maďarčina a so slovenčinou neprichádzali až tak veľmi do styku.

Aký veľký je vplyv ruštiny?

Možno povedať, že v súčasnosti nemá ruština nejaké ambície svetového  jazyka a taktiež, že v kultúrnej oblasti sa Ruská federácia takpovediac zmierila so svojím statusom regionálnej mocnosti. Rusko pomerne dôsledne háji záujmy ruskohovoriaceho obyvateľstva vo svete, ale nemá úmysel ruštinu rozširovať ďalej. V pomeroch Estónska to vyzerá tak, že síce Rusi chcú a aj využívajú ruštinu v každodennom styku, a to hlavne v kraji Ida-Virumaa, v Tallinne a napríklad aj na juhovýchode Estónska, ale v iných oblastiach sa ruštinou pravdepodobne nedohovoríte alebo ju bude vedieť len staršia generácia. Je teda zrejmé, že vplyv angličtiny v školstve a spoločnosti je väčší a nemožno tu hovoriť o nejakom prílišnom vplyve Ruska. V súčasnosti sa Estónsko orientuje na Európsku úniu, ktorá má už oveľa väčší vplyv.

Keď sa opäť vrátime k pôvodným otázkam, samotným obyvateľom Estónska až tak neprekáža, že v rámci ich krajiny žije pomerne silná menšina. Tento problém je skôr vyzdvihovaný Západom v snahe vymedziť si priestor voči Rusku ako silnému hráčovi v regióne.

Osobitosti severovýchodnej časti Estónska

Je pravda, že v kraji Ida-Virumaa je život trochu iný než vo zvyšku krajiny. Je tu relatívne vyšší alkoholizmus a tiež väčšia chorobnosť. Štýl jazdy na cestách sa líši tým, že vodiči ruskej národnosti obvykle jazdia rýchlejšie a často aj nebezpečnejšie, preto sú cesty monitorované oveľa vyšším počtom radarov a kamier. Architektúra a celkový ráz miest sa prejavuje širokými cestami na ruský štýl, oveľa väčším počtom panelákov a zanedbanejšími verejnými priestormi.

Čo sa týka celkovej dostupnosti tovaru a úrovne služieb, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tu musí byť slabý výber potravín a pomerne nízka úroveň služieb, podobne ako na niektorých miestach v Rusku alebo na Ukrajine. O to viac je však človek prekvapený, keď zistí, že v Narve je v obchodoch lepší výber než v hypermarketoch v Bratislave. V bežnom supermarkete je na výber okrem potravín obvykle aj veľké množstvo vecí týkajúcich sa vybavenia chaty, záhradky, veľké množstvo papierenských výrobkov, bio a eko potravín rôzneho druhu, veľký výber ovocia, zeleniny, rýb a pod. Estónsko je teda na vysokej úrovni, ale vie to pomerne dobre skrývať.

Celé Estónsko má nádhernú prírodu, no v Ida-Viru kraji má človek pocit, že je ešte viac nepreniknutá než v iných častiach Estónska. Môže to byť menším počtom turistov alebo jednoducho svojou vzdialenosťou od hlavného mesta. Panenské pláže a borovicovo-brezové lesy uchvátia každého návštevníka, čoho dôsledkom je, že sa chce na tieto miesta neustále vracať.