🇸🇰 Kam sa vybrať v severnom a severovýchodnom Estónsku II.

Ak ste si pri minulom článku mysleli, že severné a severovýchodné Estónsko už nemôže ponúkať viacej atrakcií, rád vás presvedčím o opaku.

Voka

Našou prvou zastávkou je mesto Voka s priľahlým morským pobrežím. Zaparkovali sme v juhovýchodnej časti mestečka pri okraji jazera Voka paisjärv a v pláne máme prejsť po jeho východnej strane smerom na sever. Na začiatku trochu zablúdime do slepej uličky medzi riekou a jazerom, čo nás v prvom momente trochu zmätie, avšak odmenou je lesná čistinka posiata lesnými jahodami, ktorých sa schuti najeme.
Počas našej krátkej prechádzky už po správnej ceste okolo jazera vidíme voľným okom asi polmetrovú rybu tesne pri jeho okraji a z druhej strany futbalové ihrisko obklopené lesmi. Ďalej pokračujeme priamo cez les k moru, v ktorom sa pre zmenu najeme lesných malín.
Cesta k moru je intuitívna a na križovatke je v podstate jedno, ktorú cestu si vyberieme, a tak volíme ľavú cestu, pričom neskôr sa vrátime sprava.

Les pri mori je veľmi hustý a zelený, napriek tomu, že bolo posledné dni aj 30°C. Pri mori je množstvo popadaných stromov, ktoré dotvárajú už aj tak peknú pieskovú pláž. Miestami les ústi k pláži aj ako útes s výškou asi 20 metrov. Ako bonus je celé more zahalené do tajomnej hmly.

 
 
 

Jõhvi

Mesto Jõhvi s počtom obyvateľov tesne nad 10 000 patrí k väčším estónskym mestám. Parkujeme na bezplatnom parkovisku pri Kostole svätého Michala (Jõhvi Mihkli kirik), odkiaľ ideme na promenádu, ktorá sa začína o približne 200 metrov na juhovýchod. Blízko promenády je pravoslávny kostol a na konci promenády je novopostavený koncertný dom a mestský park. Mesto pôsobí pomerne bujným životom kvôli veľkému množstvu detí.

 
 
 
 
 

Kiviõli

Asi 30-40 km na západ sa v meste Kiviõli zastavujeme pri veľkom kopci, ktorý z ničoho nič vystupuje zo zeme. Z jednej jeho strany sa nachádza motokrosová dráha, na ktorej práve v čase nášho príchodu jazdia závodníci na dvojmotorkách. Keďže takú atrakciu človek často nevidí, odporúčam sa na chvíľku zastaviť. Z druhej strany kopca je naozajstný lyžiarsky vlek, na ktorom sa v zime lyžuje. V lete funguje areál ako zábavné centrum pre rodiny s deťmi. Na okruhu po areáli je asi 15 zastávok a je možné sa vyšplhať aj na samotný svah.

 
 
 
 
 

Kunda

Ďalších 30 km na severozápad sa pri pobreží nachádza mesto Kunda. Mesto má čo ponúknuť aj okrem svojho exotického názvu, a to konkrétne pozostatky cementární, ktoré zaberajú pomerne veľkú plochu a výška komínov je naozaj impozantná. Zaujímavá je aj vodná elektráreň z 19. storočia schovaná v prírode. V súčasnosti je mesto Kunda stále priemyselným mestom, ale už dominuje drevospracujúci priemysel.

 
 
 
 
 

Zrúcanina hradu Toolse

Pár kilometrov od mesta ideme k zrúcanine hradu Toolse. Hrad je z konca 15. storočia a jednotlivé jeho miestnosti sú pomerne dobre označené. V okolí sú v mori rozhádzané veľké kamene,  pozostatky doby ľadovej a blízko hradu sa nachádza aj malá piesková pláž, ktorá priam láka na kúpanie.

 
 
 
 
 

CHKO Letipea

Najväčšou zaujímavosťou chránenej krajinnej oblasti Letipea je určite najväčší kameň Estónska – Ehalkivi s dĺžkou okolo 15 metrov a obvodom takmer 50 metrov. K miestu sa dá dostať do vzdialenosti asi 200 metrov, kde necháme auto na kraji lesa a odtiaľ ideme pešo cez veľmi husté a vysoké rákosie, až nakoniec dorazíme ku samotnému kameňu. Pri ňom je tiež piesková pláž, ešte krajšia ako v Toolse.

 
 
 
 
 

Čudské jazero

Jaama

 Druhý deň vyrážame k severnému pobrežiu Čudského jazera. V mestečku Jaama pri ruských hraniciach je pravoslávny kostol hodný zastavenia. Síce sme sa dovnútra nedostali, ale aspoň sme si pozreli toto architektonické dielo zvonku a pobrali sa ďalej.

 
 
 
 
 

Vasknarva

V meste Vasknarva v severovýchodnom cípe Čudského jazera je pravoslávny kláštor s veľkým areálom, kam chodia aj väčšie skupiny turistov. V čase našej návštevy bol však tiež zavretý. V tomto meste na jeho juhozápadnom okraji je aj veľká piesková pláž, na ktorej sa zastavujeme.

Keďže je asi 28°C, pláž je na estónske pomery nesmierne plná a možno povedať, že odporúčam na takéto pláže chodiť skôr v nižších teplotách. Okrem počtu ľudí je hlavným argumentom to, že piesok je extrémne horúci a na pláži nie je žiaden tieň. To sa dá vydržať pri teplote okolo 20°C, ale pri teplote v ten deň sme asi po hodine vykúpaní odišli, našťastie, bez spálenia.

 
 
 
 
 

Kauksi

Chceli sme využiť horúce počasie a okúpať sa aj na ďalšej pláži v mestečku Kauksi. Na pláži bolo veľké množstvo ľudí, pretože takéto teploty sú v Estónsku naozaj výnimočné. Prešli sme asi 200 metrov k trochu voľnejšiemu miestu a zložili sme sa. Aj na tejto pláži bolo minimum tieňa a okrem toho tu bolo veľké množstvo hmyzu, ktorý bol pri tejto teplote veľmi aktívny a dotieravý. V iných poveternostných podmienkach je však pláž ako stvorená pre rodiny s deťmi kvôli svojmu postupnému prechodu do mora. Aj po 100 metroch je voda totiž len po pás.

V Estónsku je teda stále čo pozerať, stačí len usilovnejšie hľadať. Budem rád, ak si moje tipy na malé výlety prejdete aj vy sami a budete sa na mieste nadchýnať prírodnými a architektonickými krásami.