🇸🇰 Kam sa vybrať v severnom a severovýchodnom Estónsku

Po necelých 2 mesiacoch, ktoré som dokopy strávil v Estónsku, môžem s určitosťou prehlásiť, že Estónsko nie je len jeho hlavné mesto Tallinn. Dokonca by som povedal, že ak by som v Tallinne nebol, tak by som oproti zvyšku Estónska až tak o veľa neprišiel. Avšak pekne po poriadku.

Azda najznámejšími miestami Tallinna sú: Radničné námestie (Raekoja plats), vyhliadka Patkuli (Patkuli Vaateplatvorm) a Námestie slobody (Vabaduse väljak). Radničné námestie ponúka typické severské domčeky spolu s vysokou kamennou radnicou. Do radničnej veže sa je možné vyšplhať po úzkych kamenných schodíkoch priamo z rohu námestia za symbolické vstupné. Tento výstup sa určite oplatí absolvovať, pretože výhľad na námestie a okolité uličky stojí za to. Asi 300 metrov na severovýchod je spomínaná vyhliadka na kostol a uličky pod budovou parlamentu.

Námestie slobody sa nachádza niekoľko sto metrov na juh od Radničného námestia. Celkovo pôsobí majestátnym dojmom, ktorý dotvára Kostol sv. Jána (Jaani kirik).

O konkrétnych ďalších tallinnských pamätníkoch, kostoloch a parkoch by bolo možné písať ešte dlhšie, avšak tie všetky človek navštívi už len tým, že sa bude prechádzať úzkymi uličkami vyloženými mačacími hlavami a presýtenými kaviarňami, reštauráciami a obchodmi so suvenírmi rôzneho druhu.

Do Tallinna patrí aj park Kadriorg (Kadrioru park). Tým, ktorí už boli v Petergofe pri Petrohrade pripomenie jeho miniatúrnu kópiu, a to kvôli svojej architektúre. V parku je viacero jazierok a chodníčkov, kde sa dá výborne oddýchnuť. Z parku vedie priamy chodníček k blízkemu moru.

Ako som už na začiatku spomínal, mojím úmyslom nie je venovať sa dôkladnému opisu Tallinna a jeho zákutí, ale skôr spomenúť všetky miesta, kde sa oplatí zastaviť, pričom niektoré tak ľahko nenájdete v turistických sprievodcoch a ani na internete.

 

Národný park Lahemaa

Našou prvou zastávkou je národný park Lahemaa. Tento park sa nachádza asi hodinu alebo hodinu a pol na východ od Tallinna. Je to národný park s najväčším počtom návštevníkov v Estónsku. Veľmi radi ho navštevujú aj samotní Estónci.

Viru raba

Prvou našou zastávkou je náučný chodník Viru raba (Viru raba õpperada). Prístup k nemu je veľmi jednoduchý. Z hlavnej cesty Tallinn-Narva sa odbočí za mestečkom Vahastu doľava a po približne pol kilometri je nenápadná odbočka na malé parkovisko, kde začína chodníček. V letnom období a pri počasí nad 20 °C však odbočku neprehliadnete, pretože tu určite bude zaparkovaných niekoľko áut.

K hlavnej časti chodníčka sa ide asi 20 minút príjemným ihličnatým lesom, kde počas sezóny čučoriedok je možné sa najesť do sýtosti. Následne začína nečakane hlavný chodníček. Ide o rovnú drevenú cestičku cez močiare a jazerá, kde sa oči nevedia nasýtiť krásy okolo seba. Po ďalších približne 15  -20 minútach prichádzame k vyhliadkovej veži, z ktorej je ešte krajší výhľad na všetky jazerá okolo. Cesta ďalej pokračuje čoraz zaujímavejším a užším chodníčkom popri jazierkach. Ak je na cestičke veľa ľudí, je trochu problémom vyhnúť sa protiidúcim, pretože chodník často nemá viac ako 30 – 40 cm. Celý chodník je možné prejsť za 1,5 až 2 hodiny.

Mys Purekkari

Ďalej pokračujeme v národnom parku Lahemaa až na jeho najsevernejší cíp, ktorý sa nazýva mys Purekkari (Purekkari Neem). Takmer až pri mori zastaneme na parkovisku pri drevenej turistickej tabuli a odtiaľ sa vyberáme pešo k mysu. Ešte sme ani nevystúpili z auta a už sme vedeli, že to s komármi nebude len tak a že pokiaľ sa dostatočne nenasprejujeme repelentom, tak budeme úplne doštípaní. Zvolili sme teda túto možnosť, a aj keď nás množstvo komárov obletovalo, obišli sme pomerne dobre. K samotnému výbežku dôjdeme asi po 300 metroch chôdze cez les. Výbežok je minimálne pol kilometra dlhý a sú na ňom obrovské kamene ľadovcového pôvodu. Celé prostredie spolu s morom vytvára úplne čarovnú atmosféru.

Vana-Jüri kivid

Podobný prírodný úkaz môžeme vidieť na ďalšom výbežku, asi 5-10 km na východ od predchádzajúceho. Ide o veľké množstvo veľkých balvanov ako keby rozhodených pri pobreží. Volajú sa Vana-Jüri kividna miesto sa dostaneme tak, že odbočíme doľava tesne pred mestom Võsu a pôjdeme niekoľko kilometrov až na úplný koniec cesty. Tam je malé asfaltové parkovisko, z ktorého sa ide pešo. Dá sa ísť buď priamo ku kameňom necelý kilometer, alebo absolvovať dlhší okruh. Nech už bude rozhodnutie akékoľvek, samotné kamene sú určite vhodnou zastávkou. V oblasti, kde sa nachádzajú tieto kamene a na celom tomto výbežku sú malebné zákutia s plážami. Stačí si len nejaké nájsť.

Võsu

V meste Võsu, ktoré je de facto hlavným mestom parku zastavujeme, aby sme sa okúpali na peknej piesočnatej pláži. V úplnom centre mesta pri autobusovej zastávke je parkovisko s 10-20 miestami, kde sa dá pomerne pohodlne zaparkovať. Odtiaľ je to na pláž skutočne kúsok – asi 200 metrov. Pláž je typicky estónskou pieskovou plážou s dlhým vstupom do mora, je preto vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vo Võsu sa dá zastaviť aj na dlhší čas a organizovať si odtiaľto výlety do okolitých mestečiek a lesov. V lete tu je veľa koncertov a nám sa tu podarilo zažiť aj beh s pomerne veľkým počtom účastníkov.

Palmse

Ďalej sa presúvame do obce Palmse, kde navštívime panské sídlo (Palmse mõis). Samotné sídlo je viac hodné videnia zvonku aj spolu s priľahlými skleníkmi a jazierkami. Dá sa ísť na krátku individuálnu prehliadku zámku, ale nie je to nutnosťou. Celý areál je príjemnou zastávkou v ďalšej ceste.

Altja

Nakoniec sa v národnom parku ešte zastavujeme v obci Altja, odkiaľ ideme na krátky náučný chodníček cez les k moru. Začína sa pri miestnej krčme, kde sa dá neďaleko odstaviť auto na parkovisku. Od krčmy stáčame do lesa a ideme asi kilometer šikmo k moru. Následne sa môžeme rozhodnúť, či už pôjdeme smerom popri mori späť, alebo ešte pôjdeme ďalej popri mori. Pri dobrom počasí sa tu dá okúpať, keďže sú aj tu pieskové pláže.

V národnom parku je viac zákutí, ktoré sme však osobne doposiaľ nenavštívili – napríklad výbežok Lobi (Lobi neem) alebo výbežok Natturi (Natturi neem).

Mesto Rakvere

Rakvere je našou ďalšou zastávkou. Na estónske pomery ide o pomerne veľké mesto – má takmer 16 000 obyvateľov. Usúdili sme, že najlepšie bude zastaviť priamo pod hradom, ktorý je jednoznačne najväčšou dominantou mesta. Táto stredoveká zrúcanina sa pozerá bez sprievodcu, a to s malou mapkou, ktorú dostanete pri kúpe lístkov. Hrad je naozaj zachovalý, dá sa vyjsť a vojsť do rôznych častí. Okrem toho ponúka aj viacero atrakcií pre deti – dá sa vyliezť na maketu koňa či vyskúšať si zhodiť protivníka z imaginárneho koňa palicou.

 

Po dôkladnom prejdení hradu odporúčam prejsť sa po chodníčkoch na lúke, ktoré vedú od hradu smerom k amfiteátru. Tu sa dá pozorovať celý hrad z takého uhla, akoby sa nachádzal v strede lúky. Od amfiteátru si robíme ešte krátky okruh mestom, pričom si pozeráme staré drevené domčeky na škandinávsky štýl. Naspäť sa vrátime späť na kopec k hradu, kde sa z druhej strany nachádza veľký býk, pričom aj odtiaľto je pekný výhľad na hrad. Rakvere určite stojí za niekoľkohodinovú zastávku.

 

Ida-Virumaa

Aby sme príliš neodbiehali od našej cieľovej oblasti, tak spomenieme teraz ešte viacero miest, ktoré možno navštíviť v kraji Ida-Viru, t. j. na severovýchode Estónska.

Iisaku

Začnime v malom mestečku Iisaku neďaleko Čudského jazera. Po príchode do mesta sa dá pohodlne zaparkovať na verejnom parkovisku. Odtiaľ sa poberieme pešo smerom ku kostolu (Iisaku kirik). Krížom cez pekný lesík ideme ku kultúrnemu domu (Iisaku Rahvamaja) a odtiaľ k mestskému amfiteátru. Hneď pri ňom sa nachádza veľká drevená hojdačka, ktorá je typická pre Estónsko a vlastne aj pre všetky severské štáty. Pri našej návšteve sme si všimli štós dreva už pripravený na pálenie pri príležitosti pálenia jánskych ohňov v čase letného slnovratu.

Po krátkom oddychu sa cez les pustíme na severovýchod, čím sa dostaneme popri hlavnej ceste k vyhliadkovej veži. Táto v podstate predstavuje náš hlavný bod programu v Iisaku. Veža je asi 30 metrov vysoká a pre kondične slabších nie je veľmi vhodná kvôli počtu schodov. Z veže je naozaj prekrásny výhľad. Všade iba stromy, samé stromy a ešte raz stromy. Človeku sa vôbec nechce zísť dole. Nakoniec po chvíli kochania sa odchádzame a cez mesto sa prejdeme k autu.

 

Mäetaguse

V mestečku Mäetaguse, asi 10 – 20 km severnejšie sa tiež nachádza panské sídlo (Mäetaguse mõis). Celkovo je areál pekne zrekonštruovaný, ale určite nie je taký pekný ako ten v Palmse. Skôr sa oplatí urobiť si tu zastávku kvôli tomu, aby sa človek presvedčil na vlastné očí, ako pekne môže vyzerať škola na vidieku v malom mestečku.

 

Kuremäe

Ďalej v mestečku Kuremäe sa nachádza významné pravoslávne pútnické miesto. Ide o ženský kláštor spojený s dvomi kostolmi a obrovským areálom. Celý názov miesta je Pühtitsa Jumalaema Uinumise Stavropigiaalne Naisklooster. Z cesty medzi Jõhvi a Vasknarvou sa odbočí vpravo na parkovisko a odtiaľ vedú šípky k určenému miestu. Po ceste je jeden kostol aj s cintorínom a neskôr ďalej sa nachádza celý areál. Vzhľadom k významu pravoslávnej cirkvi v kraji Ida-Viru je toto miesto určite nutné vidieť.

 

Kohtla-Järve

Z tejto oblasti sa teraz presunieme ďalej na sever k pobrežiu mora. Najprv navštívime mesto Kohtla-Järve. Zastavíme na parkovisku blízko kultúrneho centra mesta (Kohtla-Järve kultuurikeskus) a odtiaľ sa ideme prejsť do parku. Tento park spojený s veľkým jazerom je hlavným bodom programu v Kohtla-Järve. Okrem prechádzky sa dajú požičať loďky a člnkovať sa alebo si len sadnúť a odpočívať. Opačným smerom od kultúrneho centra sa dá ešte popri aleji prejsť k sovietskemu pamätníku pracujúcich.

Ontika

Neďaleko od Kohtla-Järve navštevujeme chránenú krajinnú oblasť Ontika. Na tú si treba naplánovať viac času, pretože tu sú až 3 pekné zastávky. Prvou z nich je vodopád Saka (Saka juga). V podstate ide o celý veľký areál. Pri príchode k panskému sídlu Saka (Saka mõis) je v areáli vyhliadková plošina. Vedú na ňu točité schody na budove pri pobreží. Vstup je zadarmo a výhľad neskutočný. Treba sa potom zorientovať podľa mapky pri parkovisku a zamieriť k vodopádu. Vopred treba upozorniť, že netreba očakávať obrovský vodopád. Na estónske pomery je však pomerne veľký aj so svojimi pár metrami. My sme ho však zastihli v dobe, keď bolo sucho, a teda v ňom bolo málo vody. Vodopád skôr pripomínal prameň než vodopád. Najzaujímavejšou tu však je cesta po schodoch dole od vodopádov k pláži cez množstvo papradí. Jednoducho ďalšia krásna cestička končiaca na pieskovej pláži ako z rozprávky.

 

Keďže sme tejto pieskovej pláže nemali dosť, rozhodli sme sa neskôr prísť do národného parku kvôli tomu ešte raz a na iné miesto. Na ceste medzi panským sídlom Saka a mestečkom Saka treba odbočiť prudko doľava a po betónovej ceste sa dostať čo najďalej, kde treba odstaviť auto. Pešo sa po peknej cestičke lemovanej potôčikom dostaneme opäť k pláži, kde sa dlhšiu dobu kocháme pohľadmi.

Neďaleko na východ (asi 10 km) je vodopád Valaste (Valaste juga). Tento je omnoho väčší a pri plnom prietoku vody je naozaj pekný na pozretie. Kedysi existoval k vodopádu vysutý mostík, teraz však ostal len stredový pontónik, ktorý pôsobí celkom uchvacujúco a zapíše sa do pamäti na dlho. Celkovo je tento vodopád na útese, z ktorého sú pekné výhľady na more.

 

Toila-Oru

Na juhovýchod od vodopádu je park Toila-Oru. Tento obrovský park spojený s cintorínom na počesť nemeckých vojakov je takpovediac povinnou zastávkou. V prípade pekného počasia je možné sa okúpať na tamojšej kamenno-pieskovej pláži.

Sillamäe

Ideme ďalej na východ. Mesto Sillamäe si podobne ako Narva a Kohtla-Järve veľmi dobre pamätá svoju sovietsku minulosť, čo vidíme hneď po vystúpení z auta. Napriek tomu nás príjemne prekvapí zrekonštruovaná radnica a kultúrny dom v centre mesta. Dominantou mesta sú schody vedúce od kultúrneho domu spolu s parkom až k moru. V rokoch 2017-2018 bol celý areál taktiež zrekonštruovaný a je zakončený malým námestíčkom s lavičkami. Okrem toho sa dá v meste poprechádzať okolo viacerých jazierok.

 

Narva-Jõesuu

Nakoniec máme pred sebou ešte 3 zastávky, ktoré sú už v tesnej blízkosti hraníc s Ruskom. Prvou z nich je kúpeľné a rekreačné mesto Narva-Jõesuu, ktoré je hlavne v lete vyhľadávaným letoviskom kvôli svojej krásnej a dlhej pieskovej pláži. Keďže je v tomto mestečku len veľmi málo skutočne teplých dní, už pri teplote 22 °C a slnečnom počasí je pláž plná ľudí. Veľakrát možno vidieť kúpajúcich sa aj pri teplote okolo 17 °C. Treba sa tiež pripraviť na teplotu vody, ktorá je v letných mesiacoch obvykle na hodnote 18 – 19 °C. Avšak malý rozdiel teploty vody a vzduchu spôsobuje to, že sa vo vode dá bez veľkých problémov kúpať. V lete 2018 teploty dosiahli nové rekordy, preto je možné, že sa toto letovisko stane v budúcnosti vyhľadávaným nielen Estóncami, Fínmi, Nórmi, Švédmi, Rusmi, Nemcami, ktorých jazyky sme mali možnosť na pláži počuť, ale aj vzdialenejšími národmi.

Za zmienku stojí ešte maják úplne pri hranici s Ruskom a pohľad na ruské strážne veže za riekou Narva.

 

Riigiküla

Po ceste z mesta Narva-Jõesuu sa v krátkosti zastavujeme pri jazierku v obci Riigiküla. Málo ľudí a obklopenosť jazierka lesmi spôsobí, že sa nám táto krátka zastávka natrvalo vrýva do pamäti.

Narva

Po príchode do Narvy máme pocity podobné ako v Sillamäe. Mesto je postavené na ruský štýl s množstvom panelákov a širokými cestami. Je však cítiť, že už je to Estónsko, pretože je mesto od 90. rokov pomerne dosť modernizované. Na ulici Alexander Puškini pri Narva hoteli zastavujeme na parkovisku a ideme pešo k najväčšej pamiatke mesta – hradu (Hermanni linnus). Ide o úchvatný pohľad, pretože pri rieke Narva sa nachádzajú z obidvoch strán veľké pevnosti – jedna na estónskej a druhá na ruskej strane. Most, ktorý spája obidve strany je plný áut a ľudí prechádzajúcich štátnu hranicu.

 

V hrade je možné absolvovať individuálnu prehliadku, ktorá sa naozaj oplatí. Hrad je bohato vybavený a každý návštevník dostáva pri kúpe lístka hradné mince, ktoré je možno na hradnom nádvorí využiť na kúpu suvenírov, chutnej kávy alebo čaju. Ak prídete o 12.00 hod., tak na nádvorí budú odpaľovať z dela. Hoci sme vedeli, že budú odpaľovať, tak sme sa zľakli, pretože to je naozaj ohlušujúci zvuk.

V Narve je vhodné nezabudnúť sa poprechádzať po rekonštruovanej promenáde popri rieke a taktiež sa zastaviť pri narvskej stredovekej radnici, hneď vedľa ktorej je detašované pracovisko tartuskej univerzity vo svojej hypermodernej budove.

Verím, že sa vám táto exkurzia po pekných miestach severného a severovýchodného Estónska páčila a že tieto miesta jedného dňa navštívite osobne.