🇸🇰 Severské leto

Ako vyzerajú v súčasnosti letá v Škandinávii a prečo to vlastne stojí za zmienku? Všetko sa posnažím vysvetliť v nasledujúcom článku.

Počas písania mi vonkajší teplomer v severnom Estónsku ukazuje 30°C a je možné, že sa ešte teplota v priebehu dňa o niečo zvýši. To je dosť ďaleko od predstavy Stredoeurópana o tom, aké počasie panuje v lete v Škandinávii. Domnievam sa, že táto predstava sa blíži k tomu, že tu je 10°C, stále prší a vlastne sa tu celý rok nedá nič robiť, lebo slnka je málo a dažďa a snehu veľa.

 
 

Zmena klímy

Možno to tak bolo ešte pár desiatok rokov nazad, ale v 21. storočí spolu so zmenou klímy sa výrazne oteplili severné a polárne oblasti. Najväčší rozdiel je viditeľný v zime, keď bývajú teploty už bežne o 10 stupňov vyššie oproti dlhodobému priemeru. V lete sa to prejavuje veľkými teplotnými výkyvmi a zmenami počasia, podobne ako v iných regiónoch sveta. Tieto 30-stupňové teploty sa toto leto nevyskytli len v Estónsku, ale aj v Nórsku, a dokonca aj v severnom Švédsku a v strednom Fínsku. Severania na tento stav ešte nie sú zvyknutí, čo dokazuje aj nesmierny nával ľudí na každej možnej pláži. Ľudí tam bolo toľko, že sme sa rozhodli, že najbližšie už nepôjdeme na pláž pri teplote 25 °C a viac.

Severania sú zrejme oveľa viac zvyknutí na hmyz, pretože ináč si neviem predstaviť to, ako sa im podarilo všetkým nehybne ležať na pláži, keď okolo nich lietalo pomerne veľké množstvo ôs, ovadov a podobného hmyzu. Tento hmyz bol pri teplote nad 25°C neuveriteľne aktívny a zbaviť sa ho bolo priam nemožné. Večer a v noci vás zase potrápia komáre, ktorých je v lete neúrekom a okrem otvoreného okna sa dovnútra skúšajú dostať napríklad aj cez vetracie prieduchy.

Na druhej strane teplejšie počasie prináša do severnejších oblastí možnosť pestovať plodiny, ktoré by o generáciu alebo dve skôr nebolo možné pestovať. Záhradka Estónca sa už veľmi nelíši od záhradky Slováka, pretože sa v nej nachádzajú rovnaké plodiny, možno s výnimkou hrozna. Otázkou zostáva, či by sa to hrozno dnes už nedalo pri troche šťastia vypestovať.

 
 

Intenzívne leto

Ďalej je vhodné poznamenať, že teplé dni tu je možné pocítiť ešte intenzívnejšie, pretože takmer všetky tieto teplé dni pripadnú na jún alebo júl, kedy sú v severských krajinách veľmi dlhé dni, ktoré trvajú aspoň 17 hodín, ale vo väčšine Škandinávie oveľa dlhšie. Napríklad v Štokholme je to pri letnom slnovrate okolo 18 hodín a 30 minút. Cez noc v Škandinávii prakticky nie je tma, ale len šero a dlho pred tým, ako sa zobudíte už svieti slnko, preto pocit tepla máte ešte pred zobudením, keď vám slnko pečie cez závesy, a až po 23. hodine alebo neskôr po západe slnka máte možnosť vyvetrať nahromadené teplo. Dlhé svetlo výrazne šetrí elektrickú energiu. Svietiť nepotrebujete dokonca ani v noci, pokiaľ si potrebujete niečo v byte zobrať či sa ísť napiť. V severnejších oblastiach si bez problémov môžete aj v noci v kresle pri okne čítať.

Najväčším mýtom je však nemožnosť spomínaného kúpania v mori v Škandinávii. Väčšina Slovákov si iste nevie predstaviť ani kúpanie v Poľsku či Nemecku, nieto ešte napríklad v Estónsku. Pravda je však taká, že slnko svojou intenzitou a dlhou dobou žiarenia zohrieva vodu pri pobreží, ktorá je obvykle nezvykle plytká, pretože bežná pláž v Estónsku je piesková pláž s veľmi postupným prechodom do hlbšej vody, ktorý môže byť na niektorých miestach aj niekoľko sto metrov dlhý. Tieto príbrežné vody sa vyhrejú a je možné sa kúpať. Teplota vody síce aj tak obvykle neprekračuje 20 °C, ale už kvôli spomínanému slnku je kúpanie príjemné. Spomenúť tu je ešte možné to, že človeku do istej miery až tak nevadí chladná voda, ale rozdiel teploty vzduchu a vody. Ak je vonku 37°C a máte vojsť do vody, ktorá má 23°C, tak máte pocit, že je voda extrémne studená. Ak je však vonku 22°C a voda má 19°C, tak do nej bez väčších problémov vojdete a aj sa dobre okúpete. Preto sa dá v Estónsku aj v takýchto dňoch kúpať.

Leto a predovšetkým letný slnovrat je pre Severanov veľmi významným sviatkom, pre mnohých dôležitejší než Vianoce. Dôvodom je to, že až donedávna museli žiť v zime v tme, bez elektriny a len so sviečkami. Až pomerne nedávno sa to všetko zmenilo s vynálezom elektriny. V ich historickej pamäti je však stále nejak zakódovaná táto epocha a dlhým dňom sa po dlhej zime všetci tešia. V Estónsku sa na letný slnovrat pália jánske ohne a napríklad vo Švédsku je tento sviatok známy ako Midsommar, čiže priamo ako oslava slnovratu. Letné mesiace sú pre tieto národy mesiacmi radosti a ľudia sú oveľa otvorenejší voči ostatným ľuďom.

Pokiaľ máte aj vy nejaké skúsenosti s letom v Škandinávii, budem rád, ak sa s nimi podelíte. Ak nie, tak vám odporúčam čo najskôr zažiť pár dní alebo týždňov v jednej zo škandinávskych krajín.