🇸🇰 Estónčina zblízka – pády

Predpokladám, že pokiaľ sa niekto estónčinou nezaoberá skutočne podrobne, tak sa viackrát stretol s rôznymi fámami o tom, že je podobne náročná ako fínčina kvôli svojmu množstvu gramatických pádov.

V prvom článku Ako a prečo na to – estónčina som už spomínal, že estónčina má dokopy s nominatívom až 14 pádov. Tieto pády však nie sú ničím náročným. Práve naopak, uľahčujú svojím definovaným použitím orientovanie sa v jazyku a ľahšie sa preto dá vyjadriť. Jednoducho len pripojíme koncovku a vo veľa prípadoch po doplnení zvyšných slovných druhov máme vytvorenú vetu. Pády v estónčine sú teda nasledujúce:

– nominatív,
– genitív,
– partitív,
– illatív,
– inessív,
– elatív,
– allatív,
– adessív,
– ablatív,
– translatív,
– terminatív,
– essív,
– abessív,
– komitatív.

V tomto článku by som chcel predstaviť jednoduchý súhrn použitia jednotlivých pádov s krátkymi príkladmi.

Nominatív

Nominatív má v estónčine to isté použitie ako v slovenčine, čiže tvorí jeho základný tvar. Okrem toho sa používa:

1. v rozkazovacom spôsobe, a to aj v jednotnom aj množnom čísle, napr.:
Võtke see raamat. / Võta need raamatud.
Zoberte tú knihu. / Zober tie knihy.

2. v množnom čísle, pokiaľ ide o ukončenú činnosť, napr.:
Minu õde kinkis mulle ilusad sokid.
Moja sestra mi darovala pekné ponožky.

3. pokiaľ ide o ukončenú činnosť vyjadrenú pomocou pasívnej konštrukcie:
Talle kingiti ilusad sokid.
Jemu boli darované pekné ponožky.

4. pokiaľ ide o ukončenú činnosť vyjadrenú vetou s použitím on vaja + da-infinitív alebo tuleb + da-infinitív (je nutné niečo spraviť):
On vaja osta ilusad sokid.
Je potrebné kúpiť pekné ponožky.

Genitív

Genitív má v estónčine najširšie použitie. Dopĺňajú sa zaň koncovky všetkých pádov okrem partitívu a nominatívu. Tu je vhodné spomenúť, že v slovníku sa vždy uvádza genitív, partitív jednotného čísla a partitív množného čísla. Dôvodom je to, že z týchto troch tvarov vieme vytvoriť všetky ostatné pády, a to v jednotnom aj množnom čísle.

Ak už budeme v estónčine na mierne pokročilej alebo pokročilej úrovni, tak si začneme všímať, že slová zakončené podobnými skupinami písmen sa správajú rovnako, a majú teda obvykle rovnaké koncovky. Nie je to však pravidlom, pretože rôzne slová skladajúce sa z dvoch častí, kde je tá druhá časť rovnaká, nemusia mať rovnaké skloňovanie. Nie je to teda ako v nemčine, že v takomto prípade budú mať obidve slová určite rovnaký člen. Preto odporúčam sa vždy presvedčiť, či sú koncovky pádov presne také, ako sme si na základe našich skúseností mysleli.

Vráťme sa teda k použitiu genitívu. Okrem tvorby iných pádov sa ním vyjadruje vlastníctvo istej veci alebo vlastnosti vyjadrenej v nasledujúcom slove alebo slovnom spojení, napr.:
minu õe auto – auto mojej sestry.
V tomto príklade je õe genitív slova õde – sestra, za ktorým nasleduje náš objekt, čiže auto.

Genitív sa používa tiež na vyjadrenie objektu, pokiaľ použitie vo vete nespadá ani pod jeden z prípadov, kedy by sme mali použiť nominatív alebo partitív, napr.:
Sõber kinkis mulle raamatu. – Kamarát mi podaroval knihu.
V tomto prípade je to síce ukončený dej, ale ide o jednotné číslo, čiže nemožno použiť nominatív a taktiež to nie je pasív. Preto použijeme práve genitív. Niekedy je však ťažké v rýchlosti určiť, ktorý z pádov nominatív-genitív-partitív použiť, preto treba tieto pravidlá často trénovať a opakovať.

Väčšina predložiek a záložiek sa tiež spája s genitívom (niekedy však aj s partitívom alebo inými pádmi). Uvedieme si len pár príkladov z množstva možností:

linna lähedal – neďaleko mesta – linna je genitív od slova linn – mesto, lähedal – neďaleko, v blízkosti
õpetaja asemel – na mieste učiteľa – õpetaja znamená učiteľ a má nominatív zhodný s genitívom, asemel – na mieste (koho)
artikli põhjal – na základe článku – artikli je genitív od slova artikel – článok, põhjal – na základe
silla juures – pri moste – silla je genitív od slova sild – most, juures – pri, blízko

Vidíme, že bez genitívu sa v estónčine sa ďaleko nepohneme. Ale ak ho už budeme dokonale ovládať, budeme mať veľkú výhodu v ďalšom učení sa jazyka.

Partitív

Partitív je pád, ktorý pripomína slovenský akuzatív, pretože sa používa pri ukazovaní na, resp. upresňovaní objektu, napr.:
Mida sa teed? – Čo robíš?

Existuje množstvo slovies, ktoré sa používajú len s partitívom:

aitama – pomôcť,
alustama – začať,
arendama – rozvíjať,
austama – uctievať, vážiť si,
eelistama – uprednostňovať,
ergutama – vyburcovať,
harjutama – cvičiť, skúšať,
harrastama – zabávať sa, baviť sa,
hoiatama – varovať,
imetlema – obdivovať, kochať sa,
iseloomustama – charakterizovať,
jälgima – pozorovať, sledovať,
jälitama – sledovať, prenasledovať,
jätkama – pokračovať, ďalej robiť,
kadestama – závidieť,
kahjustama – poškodiť, ničiť,
kartma – báť sa,
kasutama – používať,
katsuma – vyskúšať,
keelama – zakazovať,
kiitma – chváliť, pochváliť,
külastama – navštíviť,
meenutama – pripomínať, pripomenúť,
märkama – všimnúť si,
nautima – baviť sa, užívať si,
pealt nägema – byť svedkom,
pruukima – brať, užívať,
rõhutama – pritlačiť, naliehať,
ründama – zaútočiť, napadnúť,
solvama – uraziť,
sundima – nútiť, prinútiť,
taotlema – požadovať, žiadať,
teavitama – avizovať, upovedomiť,
toetama – opierať, podporovať,
usaldama – dôverovať,
uskuma – veriť.

Týchto slov je však oveľa viac a je potrebné sa so slovníkom vždy poradiť, či slovo vyžaduje partitív alebo nie. Pokiaľ nie, používame všeobecné zásady na určenie pádu, ktoré sme už začali preberať pri nominatíve a genitíve a teraz si spomenieme aj prípady, kedy sa používa partitív, aj keď nejde o sloveso, ktoré ho vyžaduje:

1. činnosť, ktorá práve teraz prebieha, napr.:
Ma loen praegu raamatut. – Práve teraz čítam knihu.

2. záporná veta:
Ma veel ei lugenud seda raamatut. – Ešte som nečítal túto knihu.

3. veta s neurčitým množstvom:
Anna mulle suhkrut. – Daj mi cukor.

Množné číslo partitívu vyžaduje slovo palju – veľa a tiež ho musíme použiť vtedy, keď hovoríme o viac predmetoch a spadá to buď pod slová, ktoré vyžadujú partitív, alebo pod spomínané 3 prípady, kedy potrebujeme partitív.

Illatív

Illatív sa používa na vyjadrenie smeru do nejakého objektu. Má buď koncovku –sse alebo tzv. nulovú koncovku. Táto nulová koncovka vyzerá v praxi tak, že slovo ostáva v rovnakom tvare, zdvojuje sa spoluhláska v rámci poslednej slabiky alebo sa pridáva len jedna samohláska na koniec slova. Od illatívu až do konca článku už zvyšné pády pripájajú svoju koncovku za tvar genitívu určitého slova. Príklad illatívu s nulovou koncovkou a s koncovkou -sse:

Ma lähen Võrru. – Idem do Võru.

Kas sa lähed sauna? – Ideš do sauny?

Ta sõidab Viljandisse. – Ide (dopravným prostriedkom) do Viljandi.

Inessív

Inessív používame na vyjadrenie stavu v rámci nejakého objektu. Zodpovedá teda často slovenskej predložke „v“. Tento pád má koncovku –s:

Ta on praegu linnas. – On je práve v meste.

Illatív sa okrem toho vždy používa so slovesom käima, ktoré znamená ísť tam aj naspäť alebo znamená opakovanú činnosť, napr.:

Igal nädalal käin poes– Každý týždeň chodím do obchodu.

Elatív

Elatív následne potrebujeme na vyjadrenie pohybu z nejakého predmetu, pričom má koncovku –st. Možno ho však použiť aj vtedy, keď o niečom rozmýšľame alebo hovoríme. Často ho môžeme v slovenčine vyjadriť predložkou „z“ alebo „o“:

Tihti sõidan Tartust Võrru. – Často jazdím z Tartu do Võru.

Sa räägid sellest iga päev. – Hovoríš o tom každý deň.

Všetky tieto 3 pády sa používajú s predmetmi, v ktorých vnútri niečo môže byť. Ďalšie 3 pády sa používajú na vyjadrenie stavu, keď je niečo na predmete, prípadne na tento predmet ide alebo ide z neho.

Allatív

Allatív teda vyjadruje pohyb smerom na nejaký objekt a má koncovku –le. Okrem toho sa používa aj v prípade, keď niekomu niečo dávame. V slovenčine ho obvykle vyjadrujeme predložkou „na“ (smerom na), prípadne datívom:

Pane see lauale! – Daj to na stôl!

Anna see vennale! – Daj to bratovi!

Sõidame Kohtla-Järvele. – Ideme (dopravným prostriedkom) do Kohtla-Järve. – Tu si treba všimnúť, že obvykle používame pri mestách illatív, inessív a elatív, ale keďže s jazerom (järv) sa vždy používa allatív, adessív a ablatív, tak koncovka bude -le.

Adessív

Adessív má koncovku – l a používame ho pri vyjadrení situácie, keď je nejaký predmet na inom predmete, niekedy zodpovedá aj slovenskej predložke „v“. Okrem toho sa ešte častejšie používa pri vyjadrení slovesa mať, ktoré v estónčine neexistuje, a preto sa vyjadruje opisne pomocou adessívu. V tomto prípade je to doslova, ako keby sme povedali, že „na niečom/niekom je…“ :

Mul on hea sõber. – Mám dobrého kamaráta.

Laual on kaks klaasi. – Na stole sú dva poháre.

Ablatív

Ablatív je tretí zo spomínanej trojice pádov. Má koncovku –lt a vyjadruje pohyb (z nejakej plochy) preč. Tiež vyjadruje situáciu, keď od niekoho niečo dostaneme, počujeme atď.:

Võta see laualt ja pane see pesumasinasse! – Zober to zo stola a polož do umývačky!

Kuulsin seda ülemuselt. – Počul som to od šéfa.

Ďalšie pády sa už nebudú týkať prioritne miesta, na ktorom sa niečo nachádza, ale iných vzťahov medzi vetnými členmi.

Translatív

Translatív vyjadruje príčinu, čiže prečo alebo načo niečo robíme. Používame ho aj na vyjadrenie času, ako dlho plánujeme alebo sme plánovali niečo robiť. Má koncovku –ks:

Terviseks. – Na zdravie.

Sõidan Soome kolmeks nädalaks. – Idem do Fínska na tri týždne.

Terminatív

Terminatív používame najčastejšie na vyjadrenie časového údaju, dokedy sa niečo deje alebo stane. Prípadne môže vyjadrovať aj miestne alebo iné vzťahy. Pádová koncovka je v tomto prípade – ni. Niekedy je pád doplnený slovom kuni, ktoré znamená „až do“ a zdôrazňuje terminatívovú konštrukciu.

Oodake nädalavahetuseni. – Počkajte do víkendu.

Sõida kuni lõpuni. – Choď (dopravným prostriedkom) až na koniec.

Essív

Essív je pád na vyjadrenie práce v rámci nejakého povolania. Má koncovku – na.

Töötan lasteaiakasvatajana. – Pracujem ako vychovávateľka v škôlke. – Lasteaiakasvataja znamená v našom príklade vychovávateľka v škôlke a na je jednoducho pripojená koncovka.

Posledné dva pády vyjadrujú vzťahy s alebo bez nejakého predmetu.

Abessív

Abessív má koncovku – ta a vyjadruje, že niečo je bez istého predmetu. Na zdôraznenie sa zvykne používať ešte samostatné slovo ilma – „bez“.

Kohv ilma suhkruta. – Káva bez cukru.

Suvi ilma vihmeta. – Leto bez dažďa.

Komitatív

Komitatív vyjadruje opačný vzťah, čiže zodpovedá slovenskému „s“ + predmet. Pádovou koncovkou je –ga. Na zdôraznenie môžeme použiť ešte slovo koos – spolu s.

Käisin kinos koos sõpradega. – Išiel som do kina s kamarátmi.

Kohv suhkruga ja tee suhkruta. – Káva s cukrom a čaj bez cukru.

Po prejdení si všetkých pádov možno skonštatovať, že nejde o nič jednoduchšie alebo zložitejšie ako slovenské predložky. Ide len o iný systém vyjadrovania sa, ktorý po osvojení si budeme vedieť rovnako dobre používať ako slovenské predložky. Isté slovesá alebo všeobecne slová sa používajú len s niektorými pádmi, čo je nutné sa naučiť rovnako ako v iných jazykoch. Ak som vás ešte stále nepresvedčil na štúdium estónčiny, budem sa o to pokúšať aj v ďalších článkoch. 🙂