Estónčina využíva 4 časy – prítomný, predprítomný, minulý a predminulý. Budúcnosť sa vyjadruje prítomným časom. Dnes sa pozrieme na prvé tri.
Prítomný čas
V prítomnom čase existuje pre každú osobu príslušná koncovka slovesa s výnimkou záporu, ktorý sa tvorí pomocou kmeňa prítomného času a je pre všetky osoby rovnaký.
elama žiť, bývať
Ma elan. Žijem. Me elame. Žijeme.
Sa elad. Žiješ. Te elate. Žijete.
Ta elab. Žije. Nad elavad. Žijú.
Všimnite si 1. a 2. osobu množného čísla, ktorých koncovky
sa v písomnej forme zhodujú so slovenskými. 😉
Zápor v prítomnom čase
Ma ei ela. Nežijem. Me ei ela. Nežijeme.
Sa ei ela. Nežiješ. Te ei ela. Nežijete.
Ta ei ela. Nežije. Nad ei ela. Nežijú.
Príklady viet v prítomnom čase:
Ma lähen kooli. Idem do školy.
Sa loed raamatuid. Čítaš knihy.
Ta sõidab bussiga. Cestuje autobusom.
Me kuulame muusikat. Počúvame hudbu.
Te joote vett. Pijete vodu.
Nad söövad hommikust. Jedia raňajky.
Predprítomný čas
Predprítomným časom vyjadrujeme, že určitý dej začal v minulosti (pred prítomnosťou), ale ešte neskončil. Napríklad, ak čítame knihu, žijeme niekde alebo sa učíme jazyk už nejakú dobu – začali sme v minulosti a trvá to dodnes. Tiež ním vieme vyjadriť, kedy sa niekto narodil, pokiaľ daná osoba v súčasnosti ešte žije.
Ma olen elanud… Žijem…
Sa oled elanud… Žiješ…
Ta on elanud… Žije… …Eestis juba kolm aastat.
Me oleme elanud… Žijeme… …v Estónsku už 3 roky.
Te olete elanud… Žijete…
Nad on elanud… Žijú…
Zápor v predprítomnom čase
Ma ei ole elanud… Nežijem…
Sa ei ole elanud… Nežiješ…
Ta ei ole elanud… Nežije…
Me ei ole elanud… Nežijeme…
Te ei ole elanud… Nežijete…
Nad ei ole elanud… Nežijú…
ei ole = pole
Ma pole elanud… Nežijem…
Príklady viet v predprítomnom čase:
Ma olen sündinud 1993. aastal. Som narodená v roku 1993.
Sa oled elanud Eestis juba 2 aastat. Žiješ v Estónsku už 2 roky.
Ta on lugenud seda raamatut. Číta tú knihu.
Me oleme sõitnud juba 3 tundi. Cestujeme už 3 hodiny.
Te olete kuulanud muusikat terve päev. Celý deň počúvate hudbu.
Nad on maganud juba 10 tundi. Spia už 10 hodín.
Minulý čas
Minulým časom vyjadrujeme ukončený dej z minulosti.
Ma elasin. Žila som.
Sa elasid. Žil si.
Ta elas. Žil/Žila.
Me elasime. Žili sme.
Te elasite. Žili ste.
Nad elasid. Žili.
Zápor v minulom čase
Ma ei elanud. Nežila som.
Sa ei elanud. Nežil si.
Ta ei elanud. Nežil./Nežila.
Me ei elanud. Nežili sme.
Te ei elanud. Nežili ste.
Nad ei elanud. Nežili sme.
Príklady viet v minulom čase:
Ma läksin tööle. Išla som do práce.
Sa lugesid seda raamatut. Čítal si tú knihu.
Ta kuulas muusikat. Počúvala hudbu.
Me käisime mere ääres. Šli sme k moru.
Te ootasite paar minutit. Čakali ste pár minút.
Nad tõusid üles. Vstali. (z postele)
zápor v predprítomnom čase zápor v minulom čase
Ma ei ole elanud. Ma ei elanud.
V tomto článku sme si v krátkosti zhrnuli zopár základných pravidiel pre časovanie slovies v estónskom jazyku, avšak je toho oveľa viac.
V estónčine existujú dva tvary neurčitku slovesa, tzv. MA-infinitiv (elama) a DA-infinitiv (elada), 5 slovesných tried s rôznymi špecifikami pre časovanie (ďalšie spôsoby tvorby minulého času platné pre iné skupiny slovies), nepravidelné slovesá a tiež výnimky ako v každom národnom jazyku. Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v ďalšom článku.