🇸🇰 Ako sa naučiť cudzí jazyk

Povedzme si rovno, že kto hľadá návody na všedné veci, hľadá skratky, a kto hľadá skratky, ten sa chystá pravdepodobne pustiť do niečoho, čo chce mať rýchlo za sebou, a preto:

Správny výber jazyka je najdôležitejší

Ak sa chcete naučiť jazyk, vyberte si taký, ktorý sa vám veľmi páči alebo vás niečím priťahuje. Asi sa zhodneme v tom, že nechcete stráviť celý život robením vecí, ktoré vás ani trochu nebavia.

Učiť sa teda jazyk len kvôli peniazom?

Voľba jazyka je len otázkou priorít, ktoré si určuje každý sám.

Ak ste si vzali naše prvé odporúčanie k srdcu, ste pripravení.

Pustite sa hneď do toho

Vezmite do rúk učebnicu pre samoukov, prihláste sa na jazykový kurz alebo jednoducho choďte na jazykový pobyt niekam
do zahraničia. Vyhraďte si na učenie čas a postupujte trpezlivo.

Internet je plný „osvedčených“ rád, avšak nie vždy sú naozaj osožné. Uvažujte o nich, diskutujte o nich, kritizujte ich, ale hlavne si urobte vlastný názor. Koniec koncov, žiaden obdivuhodný človek sa nedostal v jazykoch tam, kde je, nasledovaním mentora. 😉

… a ešte zopár odporúčaní.

Pravidelne a systematicky

Pokiaľ nemáte eidetickú pamäť, budete sa pravdepodobne musieť stretnúť so slovami a frázami viackrát, kým si ich zapamätáte. Fungujeme tak všetci, akurát to niektorým z nás ide rýchlejšie, iným pomalšie. Jedným lepšie zarezonuje zvláštny prízvuk, iným grafická podoba slova a ďalším reálna situácia. Čo však platí pre každého, je, že čím častejšie svoju pamäť trénujeme, tým si toho dokáže uložiť viac za kratší čas.

Vŕta vám hlavou, či…?

Vymeniť učebnicu za cudzojazyčnú beletriu?

Môžeme si spraviť jednoduchý pokus, a to otvoriť si so znalosťou jazyka na úrovni B1, príp. aj B2, nezjednodušenú cudzojazyčnú literatúru. Už na prvej strane bude s veľkou pravdepodobnosťou nutné siahnuť po slovníku, pretože je bežné, že sa v takejto forme vyskytuje niekoľko knižných výrazov. Tieto výrazy majú síce jednoduchý význam, no použité synonymá budú pre nás neznáme, pretože sa v hovorovej reči vyskytujú len zriedka, ak vôbec. Väčšina z nás to najneskôr po 10. strane vzdá a kniha zapadne na poličke prachom.

Okrem knižných výrazov sa v krásnej literatúre vyskytuje aj množstvo slov, ktoré jednoducho zatiaľ ešte nepoznáme, pretože sme nedosiahli primeranú úroveň. Môžeme sa s tým popasovať, avšak na plynulé čítanie môžeme rovno zabudnúť. Práca s knihou bude skôr intenzívnym učením sa nových výrazov a so zábavou to nebude mať nič spoločné. 

Pokiaľ by však naša úroveň bola taká zanedbateľná, že by sme neovládali ani len základné pravidlá gramatiky a slovnej zásoby, nekonečným čítaním bez porozumenia by sa situácia sama od seba len tak nezmenila, aj keby sme mali predtým prečítanú slovenskú verziu. A nielenže si neviem predstaviť čítať desiatky až stovky strán nezrozumiteľného textu, ale ani človeka, ktorý by to reálne robil. Alternatívou môže byť motivačná literatúra, ktorej slovná zásoba je
o niečo jednoduchšia, keďže je určená pre nenáročné publikum, avšak tento typ literatúry nemusí inteligentného čitateľa dostatočne osloviť, preto:

Ak chcete začať čítať knihy v cudzom jazyku a ste ešte len na začiatku, odporúčam vám zjednodušenú literatúru adekvátnu vašej súčasnej úrovni. Na trhu sa dnes dá nájsť toho pomerne dosť a mnohé knihy dostať aj v dvojjazyčnom vydaní, kde je jedna strana písaná v cudzom jazyku a druhá v slovenskom, príp. v inom, ktorému dobre rozumiete.

Nič vás nebaví, a, čo vás baví, tomu nerozumiete…

Sú články v učebniciach nutné alebo nudné?

Párkrát som sa na internete stretla s názorom, že články v jazykových učebniciach sú nudné a vraj je lepšie ako samouk čítať veci, ktoré ma bavia, v časopisoch, novinách, knihách a pod.

Kvalitné učebnice, vzťahujúce sa na určitú úroveň, sú vytvárané jazykovými špecialistami a pripravené tak, aby študenta previedli istou úrovňou. Články v učebniciach sú zacielené na konkrétnu slovnú zásobu, gramatiku a prispôsobené aktuálnej úrovni čitateľa, čo umožňuje vycibriť si schopnosť porozumenia textu a zároveň pochopiť nové učivo priamo v kontexte. Študent nadobúda pocit, že už pomerne dobre chápe zložitejší text a nové slovíčka častokrát dokáže vyrozumieť v rámci súvislostí, pokiaľ pracuje s učebnicou chronologicky. Neexistuje väčšia motivácia, ako cítiť skutočné napredovanie, čo čitateľ rozhodne nedosiahne pri náročných článkoch a svojej nezodpovedajúcej jazykovej úrovni (mnohokrát večného) začiatočníka alebo pri veľkom počte hodín strávených
s jazykom a minimálnym posunom. Rovnako nevysvetlíte trojročnému dieťaťu kvantovú fyziku, pretože ešte nedozrel čas.

Čo sa týka obsahu článkov, väčšinou bývajú zo života a na úrovniach A1 či A2 sa nedá hovoriť o nevyužiteľnej slovnej zásobe, pretože je naozaj veľmi jednoduchá a základná. Od úrovne B1 sa slovná zásoba značne rozširuje, a to hlavne o synonymické výrazy, rôzne tematicky zamerané výrazy, ale aj o odbornejšie slová. Sú v nej zahrnuté preto, lebo v reálnom živote sa človek nestretáva iba
s tým, čo už pozná. Na jednej strane nemusíme dopodrobna ovládať odbornú tému, no na druhej strane nikdy nie je na škodu aspoň vedieť, o čom je reč
Pasívne poznať neobľúbené výrazy až tak veľa nestojí. Stačí, že sa dané slovíčko párkrát vyskytne v aktuálnej lekcii a je to. Ak ho niekde opäť započujeme, budeme o to skôr v obraze.

Pokiaľ ide o články, ktoré nás bavia a sú zo zahraničných periodík, prípadne cudzojazyčnú beletriu bez zníženej úrovne, takéto čítanie je vhodné, ak sme na úrovni minimálne B2 a ideálne na vyššej, pokiaľ sa už chceme zameriavať na konkrétnu oblasť a rozširovať si vedomosti v cudzom jazyku. Pri nižších úrovniach nám hrozí, že si buď niektoré pasáže nebudeme schopní svojpomocne preložiť, alebo sa v horšom prípade vydržíme touto metódou učiť nanajvýš týždeň. Články na obľúbené témy prestanú byť takými zábavnými, ako sa spočiatku zdali, a my opäť začneme stagnovať. 

Ak nás aj podaktoré články v učebnici vyslovene nebavia, je podľa mňa stále lepšie si ich jednorazovo prečítať, preložiť a hlavne pochopiť, než ich úplne preskočiť. Slovesá a štruktúry použité v týchto článkoch sú nezriedka aplikovateľné aj v úplne iných oblastiach a okrem toho sa všetky slovíčka silou-mocou učiť nemusíme, pretože tie najmenej atraktívne (na nám veľmi vzdialené témy) stačí ovládať aspoň pasívne, teda ich dokázať preložiť do svojho jazyka, hoci opačne by sme si na ne len ťažko spomenuli. Vo vlastnom jazyku takisto poznáme výrazy, ktoré pre nás nie sú veľmi zaujímavé, a paradoxne sa ľudia vo všeobecnosti častejšie rozprávajú (hlavne kriticky) práve o veciach, ktoré sú im neznáme. Ak sa chceme dostať na stredne pokročilú úroveň, s jazykom sa nemôžeme stále len zabávať.

 

Bez čoho to nepôjde?

S čím začať?

Absolútnym základom pri štúdiu cudzieho jazyka je systematická práca s učebnicou pre samoukov alebo navštevovanie jazykového kurzu. Je to skrátka ten najrýchlejší spôsob, ako sa v dospelosti naučiť cudzí jazyk, nielen základy.

Nájde sa však aj niekoľko jazykovo zdatných ľudí, ktorí majú nadpriemerne vyvinuté komunikačné schopnosti a viac možností byť v kontakte s cudzincami a cudzojazyčným prostredím. Práve preto u nich pomerne efektívne funguje učenie sa priamym kontaktom s hovoreným jazykom a učebnicu používajú len ako doplnok.

Komunikácia v cudzom jazyku je, pochopiteľne, veľmi dôležitá, lenže v rámci možností, ktoré máme vo svojej rodnej krajine, nie je možné byť v dostatočnom kontakte s cudzím jazykom tak, aby nám samotná konverzácia vystačila. Chýba tu autentické cudzojazyčné prostredie. Aj keby sme sa obklopili hudbou, filmami, rádiom, časopismi a knihami z daného jazyka, nedosiahneme taký efekt ako v zahraničí a zároveň budeme musieť siahnuť hlboko do vrecka, aby sme si takéto prostredie nasimulovali (s výnimkou angličtiny, ktorou sme na Slovensku obklopení až-až). Nehovoriac o nepomerne dlhšom čase, ktorý by bol potrebný, pokiaľ by sme nedisponovali výrečnosťou, bezprostrednosťou a spoločenskou povahou.

Jedným možným príkladom, kedy by kurz alebo učebnica mali bezpodmienečne obsahovať viac zvukových podnetov než je bežné, je výučba vzdialených tónových jazykov, akým je napríklad čínština,
v ktorej už aj malé odchýlky vo výslovnosti zmenia význam vety,
a preto sa kladie veľký dôraz na bezchybnú výslovnosť.

Systematické pravidelné štúdium s učebnicou alebo učiteľom je vhodné dopĺňať o rôzne zábavnejšie aktivity v cudzom jazyku. Tieto aktivity bývajú účelovo označované ako metódy polyglotov, avšak ako sme si už povedali, nebyť riadneho štúdia, museli by sme sa takto zabávať dlhé roky, kým by sme akú-takú úroveň získali.

Metódy, z ktorých si môžete vybrať podľa chuti a možností:

Pri mnohých doplnkových činnostiach je podstatné, aby boli na vám zodpovedajúcej jazykovej úrovni a aby vás aj bavili. Čím menej to platí, tým je aktivita pre vás menej efektívna.

Z tabuľky okrem posledných dvoch metód, odporúčame ktorúkoľvek, ktorá vás zaujme. Aplikácie nepovažujeme za efektívne vôbec, ale povedzme, že sa v niektorých dá zopakovať si aspoň pár základných slov, príp. vypočuť si výslovnosť.

Čo sa týka prepisovania slovíčok každé dva týždne, teda tzv. metódy zlatého zoznamu, jej úspešnosť je veľmi zanedbateľná, keďže nielenže u mnohých ľudí vôbec nefunguje, ale dokonca aj u tých, ktorí si časť zoznamu po dvoch týždňoch vybavia, sa deklaruje úspešnosť len 30 %. Preto túto metódu ani nikomu neodporúčame.

Posledný bod, ktorý si treba uvedomiť, je, že v prípade návštevy jazykového kurzu pôsobí na vaše výsledky najviac príprava medzi hodinami, ktorá je dôležitejšia než kurz samotný či doplnkové aktivity. Všetky tieto tri veci spolu pravidelne, systematicky a dlhodobo vám pri poctivej práci dokážu priniesť vytúžené ovocie.

Pozerať filmy s titulkami či bez?

Odpoveď závisí od vašej úrovne. Ak ste začiatočníci, rozhodne si pustite film so slovenskými (českými a pod.) titulkami. Bude to síce skôr oddychová aktivita, ale načerpáte pri nej kus cudzojazyčného prostredia, melódiu jazyka, prízvuk a sem-tam aj nejakú frázu. Ak ste aspoň na úrovni B1, pozerajte buď so zrozumiteľnými titulkami, príp. s titulkami v cudzom jazyku, avšak odporúčam takto sledovať len filmy a seriály, ktoré už dobre poznáte, inak to ešte stále môže byť pomerne frustrujúce. Pokiaľ túto aktivitu vykonávate v rámci učenia, zastavujte si film či seriál a zapisujte si zaujímavé slová a frázy. Od úrovne B2 môžete začať pozerať filmy už len
s cudzojazyčnými titulkami
, väčšinu dialógov by ste mali zachytiť. Pokiaľ to stále nie je úplne ideálne, nevzdávajte to a jednoducho si občas nejaké slovo či frázu poznačte. Postupne sa to bude určite zlepšovať. Na vyšších úrovniach je možné sledovať filmy a seriály aj bez titulkov a nespoliehať sa tak len na bystrý zrak, ale viac na sluch.

Nenávidíte čítanie?

Čo ak to na vás nefunguje?

Spomínaný postup funguje perfektne takmer pre všetkých, ale má to jeden háčik. Nachádzajú sa medzi nami aj ľudia, ktorí nie sú leniví čítať, ale trpia rôznymi poruchami – dyslexiou, dysgrafiou, dyzortografiou a pod. Ak medzi nich nepatríte, váš jediný súboj bude s lenivosťou a slabou vôľou. Pokiaľ sa medzi nich zaraďujete, mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu menej dobrú. Tá dobrá je, že sa aj vy dokážete naučiť cudzí jazyk tak, ako ovládate svoj materinský jazyk, a to aj bez intenzívnej práce s knihou. Ak si už nejakú učebnicu vyberáte, zvoľte si takú, ktorá je zameraná na konverzácie, teda obsahuje veľké množstvo audionahrávok. Ak sa hlásite na kurz, opäť zvoľte taký, ktorý bude založený opakovaní po učiteľovi a konverzácii, príp. ak máte individuálne hodiny, informujte o svojich problémoch alebo požiadavkách svojho lektora, pretože pre vás hodiny gramatiky a práce s textom nie sú úplne ideálne. Rovnako je veľmi vhodné venovať dostatok času doplnkovým metódam (zo zoznamu vyššie), ktoré vás bavia. Tá menej dobrá správa je, že tento štýl výučby, žiaľ, zaberie oveľa viacej času, resp. sa za rovnaký čas venovaný riadnemu štúdiu naučíte menej, keďže potrebujete prísť s každým slovom a frázou auditívne do kontaktu, čo nie je také jednoduché, ako keď máte možnosť veľa čítať, avšak pre niekoho možno trochu zábavnejšie.

Takže čo robiť?