🇸🇰 Severské jazyky

V súvislosti s pojmom severské jazyky sa často vynára jedna dôležitá otázka, a to síce tá, ktoré jazyky vlastne do tejto skupiny zaradiť, keďže to nie je presne definovaná skupina jazykov. Viaceré stránky uvádzajú ako severské jazyky len jazyky severogermánske, a aj to len ich časť, čiže nórčinu, švédčinu a dánčinu. Ostávajú tak opomenuté ďalšie germánske jazyky a aj jazyky z iných jazykových skupín. 

Za severské jazyky by som preto označil jazyky všetkých severských krajín, medzi ktoré sa v súčasnosti zvyknú radiť aj Pobaltské štáty. Konkrétne teda ide o jazyky: islandčina, faerčina, nórčina, švédčina, dánčina, litovčina, lotyština, estónčina, fínčina a sámske jazyky. Všetky tieto jazyky patria do troch jazykových skupín:

a) germánske jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – islandčina, faerčina, nórčina, švédčina a dánčina,

b) baltské jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – litovčina a lotyština,

c) ugrofínske jazyky (podskupina v rámci uralských jazykov) – fínčina, estónčina a sámske jazyky.

Ako vidno, jazyky v tomto regióne sú podobne ako vo zvyšku Európy veľmi rôznorodé a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za jazyky z jednej a tej istej jazykovej skupiny. Možno tiež povedať, že všetky jazyky z tohto regiónu patria k malým jazykom, pretože najviac hovoriacich má švédčina s viac než 10 miliónmi hovoriacich a najmenšie zo spomenutých jazykov majú len niekoľko tisíc alebo stoviek hovoriacich.

Severogermánske jazyky

Azda najpopulárnejšou skupinou severských jazykov sú germánske jazyky, predovšetkým švédčina a nórčina. Všetky jazyky z tejto skupiny sú pomerne jednoduché z gramatického a lexikálneho hľadiska, pokiaľ študent už ovláda nemčinu alebo, v menšej miere, angličtinu. Problémom môže byť výslovnosť, pokiaľ ju chceme dotiahnuť na úroveň rodených hovoriacich.

Ak sa pozrieme na tieto jazyky zblízka, tak vidíme, že nórčina, švédčina a dánčina majú v gramatike mnoho spoločného s nemčinou. Najlepším príkladom je zrejme slovosled, kde majú tieto jazyky rovnaké poradie vetných členov, t. j. na prvom mieste podmet, na druhom mieste je takmer fixne sloveso a na treťom a ďalších miestach je predmet a zvyšné vetné členy. Pokiaľ chceme zdôrazniť nejaký vetný člen, tak ho presúvame na prvé miesto, sloveso ostáva na druhom mieste a na treťom mieste bude podmet. Takisto je v severských jazykoch rovnaká tvorba záporu, len namiesto nemeckého nicht (obdoba slovenskej predpony ne- pri slovesách) je ikke alebo inte. Severogermánske jazyky majú tiež 2 alebo 3 rody spolu s nimi spojenými členmi. Ich spoločnou črtou, ale už odlišnou od nemčiny je pripájanie určitého členu ako koncovky slova, napr. hund (švéd. pes) a hunden (švéd. ten pes).

Z hľadiska výslovnosti je charakteristické pre severogermánske jazyky celkový takpovediac „temný“ prejav, ktorý je spôsobený veľkým množstvom slov s prehláskami, t. j. slov, kde vyslovujeme ü, ä alebo ö. Oproti písanému textu sa tiež výslovnosť výrazne odlišuje, pričom najviac asi v dánčine či faerčine.

Baltské jazyky

Baltské jazyky, čiže litovčina a lotyština tvoria uzavretú skupinu týchto dvoch jazykov a ich dialektov. Pôvodom sú oba tieto jazyky východobaltskými jazykmi, pričom do západnej skupiny patrila pruština, ktorá zanikla ešte v 18. storočí. Tieto jazyky sa v rámci indoeurópskych jazykov, ktoré ich obklopujú, výrazne vyčleňujú svojou slovnou zásobou, ktorá nepripomína žiaden z väčších európskych jazykov. Veľmi malý prienik slovnej zásoby má litovčina s poľštinou a ruštinou a o niečo väčší má prienik lotyština s ruštinou.

Oba tieto jazyky na prvé počutie svojou intonáciou pripomínajú ruštinu, avšak po započúvaní sa človek zistí, že ničomu nerozumie alebo rozumie len veľmi málo. Rovnako je to aj s písomnou formou, z ktorej možno po prečítaní pochopiť iba zopár slov. Z gramatického hľadiska litovčina aj lotyština rozoznávajú skloňovanie a rody podstatných a prídavných mien. Možno teda povedať, že k slovanským jazykom majú tieto jazyky najbližšie, ale aj tak sú od nich pomerne dosť vzdialené.

Ugrofínske jazyky

Ugrofínske jazyky severnej Európy sú tvorené fínčinou, estónčinou a skupinou sámskych jazykov. Rovnako ako baltské jazyky sú tieto jazyky odlišné svojou svojou slovnou zásobou, ale navyše k tomu aj svojou úplne inou gramatickou stavbou. 

Asi najznámejším faktom medzi širšou verejnosťou je informácia o používaní 14 pádov vo fínčine a estónčine, čo budí falošný dojem náročnosti daných jazykov. Väčšina pádov však v týchto jazykoch iba nahrádza predložky. Ugrofínske jazyky sú teda v gramatike výrazne odlišné, ale nie zložité. O zložitosti môžeme hovoriť v súvislosti so slovnou zásobou, a to z toho dôvodu, že tieto jazyky len veľmi zriedka prijímajú medzinárodné slová a tiež slovnú zásobu svojich susedov. Estónčina síce v priebehu histórie prijala veľké množstvo slov nemeckého pôvodu, avšak tie už natoľko zmenili svoju podobu, že aj so znalosťou nemčiny si všimnete podobnosť, až keď na ňu budete upozornení. Do slovnej zásoby sa dostali viaceré ruské slová kvôli úzkym vzťahom s rusky hovoriacim svetom hlavne v 20. storočí. Fínčinu preto možno považovať za jazyk s ešte čistejšou slovnou zásobou, pretože nebola taká náchylná na tieto vplyvy.

Sámske jazyky

Sámske jazyky sú v našich končinách takmer úplne neznámym pojmom. Je to tak preto, lebo počet rodených hovoriacich týmito jazykmi je veľmi nízky (celkovo všetky jazyky majú dokopy len pár desiatok tisíc hovoriacich) a mnoho ľudí vychádza z mylnej predstavy, že v Nórsku, Švédsku, Fínsku a aj Rusku sa hovorí len nórčinou, švédčinou, fínčinou a ruštinou. V skutočnosti však na území týchto krajín za polárnym kruhom žijú roztrúsení Sámovia s ich vlastnými ugrofínskymi jazykmi. 

Sámovia boli dlhodobo utláčaní zo strany väčšinového obyvateľstva týchto krajín, boli nútení učiť sa ich štátny jazyk a boli považovaní za menejcenných obyvateľov v rámci daných krajín. V posledných desaťročiach sa ich postavenie zmenilo. Získali možnosť plnohodnotne používať svoj jazyk ako jazyk národnostnej menšiny a aj spravodajstvo je dnes už dostupné v sámskych jazykoch. 

Celkovo je sámskych jazykov približne 10, pričom jazyk s najväčším počtom hovoriacich je severná sámčina s okolo 20 000 hovoriacimi, čo sú približne 2/3 celkového počtu hovoriacich sámskymi jazykmi. Všetkým týmto jazykom hrozí zánik, a to z dôvodu tlaku moderného sveta, t. j. hlavne kvôli sťahovaniu sa obyvateľstva do miest za prácou, kde sa sámske jazyky nepoužívajú.

Viac článkov z kategórie: švédčina, estónčina a jazyky všeobecne.