🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 2. časť

V prvej časti série článkov o vykaní v rôznych jazykoch sme v potrebnej miere zhrnuli systém vykania v nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine. V tejto časti sa pozrieme na nórčinu, švédčinu, fínčinu, estónčinu, lotyštinu a ruštinu.

Napriek tomu, že tieto jazyky sú až zo štyroch rôznych jazykových skupín (nórčina a švédčina sú germánske jazyky, fínčina a estónčina ugrofínske jazyky, lotyština baltský jazyk a ruština slovanský jazyk), možno ich z hľadiska vykania rozdeliť len na dve pomyselné skupiny, a to na nórčinu a švédčinu v jednej skupine a zvyšné jazyky v druhej skupine.

Nórčina

Nórčina je charakteristická tým, že v nej síce vykanie existuje, ale používa sa len veľmi výnimočne, a to pri slávnostných príležitostiach, prípadne pri rozhovore so zákazníkmi v hoteliérstve a pod. Na vykanie sa používa zámeno De, ktoré v tomto prípade použijeme s veľkým začiatočným písmenom. Zámeno de (s malým písmenom) znamená oni/ony, čím sa na vykanie de facto používa onikanie, a to aj pre jednotné aj množné číslo. Najčastejšie sa však používa tykanie a teda zámeno du. Pre tykanie v množnom čísle použijeme zámeno dere.

Či už budeme vykať, alebo tykať, tak sloveso vždy použijeme v rovnakom tvare, keďže nórčina nerozlišuje časovanie slovies, napr.:

Er De allerede i Oslo? – Ste už v Osle? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Snakker du norsk? – Hovoríš po nórsky? (tykanie jednej osobe)

Bor dere i Tyskland? – Bývate v Nemecku? (tykanie viacerým osobám)

Švédčina

Zdvorilostný systém v švédčine je veľmi podobný nórčine. Je tomu tak preto, lebo aj v švédčine je normou všetkým tykať, taktiež okrem slávnostných príležitostí alebo rozhovorov so zákazníkmi. V podstate jediný rozdiel spočíva v tom, že na vykanie sa použije zámeno Ni (s veľkým písmenom), pričom toto zámeno vo forme s malým písmenom znamená vy (tykanie viacerým osobám), a nie oni/ony ako v nórčine. Bežne sa teda tiež používa predovšetkým du (tykanie jednej osobe) a ni (tykanie viacerým osobám). V švédčine tiež nenájdeme časovanie slovies, takže pri všetkých osobách bude rovnaký tvar, napr.:

Bor du i Sverige eller i Finland?Bývaš v Švédsku alebo Fínsku? (tykanie jednej osobe)

Vill Ni beställa något? – Chcete si niečo objednať? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Måste ni gå dit? Musíte tam ísť? (tykanie viacerým osobám)

Fínčina

Vo fínčine pripomína systém vykania ten slovenský, keďže sa na vykanie taktiež používa 2. osoba množného čísla. Príslušné zámeno je Te (s veľkým písmenom), a môžeme ním vykať jednej alebo viacerým osobám. Vo Fínsku sa však vyká o čosi menej než na Slovensku, a to pod vplyvom germánskych jazykov. Pomerne často si budú tykať aj cudzí ľudia, pokiaľ sú približne v rovnakom veku, a taktiež aj prechod od vykania k tykaniu netrvá tak dlho ako na Slovensku.

Zámeno te s malým písmenom následne znamená vy (tykanie viacerým osobám) a zámeno sinä znamená ty. Vo fínčine a ďalších ugrofínskych jazykoch (estónčina, maďarčina) sa slovesá časujú, napr.:

Oletteko Te opettaja? – Ste učiteľ? (vykanie jednej osobe – ak by sa vykalo viacerým osobám, tak by muselo byť použité opettajat – učitelia)

Sinä olet opiskelija. – Ty si študent. (tykanie jednej osobe)

Asutteko te Suomessa? Bývate vo Fínsku? (tykanie viacerým osobám)

Estónčina

Estónčina sa vykaním principiálne nelíši od fínčiny. Tiež sa používa zámeno teie, resp. te (teie je dlhá forma a te krátka forma), a pri slovese druhá osoba množného čísla. Toto zámeno sa píše s veľkým písmenom len v korešpondencii s úradmi alebo inými osobami/autoritami, od ktorých máme vo vzťahu väčšiu pomyselnú vzdialenosť. Následne by sme v týchto situáciách použili vykanie s veľkým písmenom Teie (najčastejšie v zdvorilých situáciách dlhšiu formu, a nie teda Te) aj v iných pádoch ako nominatíve. Zámeno teie/te teda môže v závislosti od kontextu znamenať tykanie viacerým osobám, alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám, čiže ako v slovenčine. Na tykanie jednej osobe použijeme zámeno sina/sa, napr.:

Kas sa oled praegu Tallinnas? – Si teraz v Tallinne? (tykanie jednej osobe)

Kas ma aitan Teid? – Pomôžem Vám? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Ma ei näinud teid. – Nevidel som vás. (tykanie viacerým osobám)

Lotyština

V lotyštine sa tiež stretávame so systémom vykania rovnakým ako v slovenčine. Zámeno jūs používame na tykanie viacerým osobám, a tiež na vykanie jednej alebo viacerým osobám. S veľkým písmenom ho taktiež použijeme len v korešpondencii, hlavne s úradmi a pod., pričom azda ešte menej často ako v estónčine. Jednej osobe tykáme pomocou zámena tu. Baltské jazyky (lotyština a litovčina) tiež rozlišujú časovanie slovies, napr.:

Vai jūs runājat latviski? – Hovoríte po lotyšsky? (tykanie viacerým osobám / vykanie jednej alebo viacerým osobám – v závislosti od kontextu)

Vai tu runā igauniski? – Hovoríš po estónsky?

Ruština

Posledným zo štvorice jazykov, v ktorých sa vyká je ruština. Zdvorilostný systém sa ešte o niečo viac blíži slovenskému než v prípade lotyštiny alebo estónčiny, a to ešte menej častým používaním veľkých začiatočných písmen pri zámenách. Ak sa tak stane, tak opäť ide hlavne o korešpondenciu s úradmi. Aj pri tykaní viacerým osobám, aj pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa použije zámeno вы a pri tykaní jednej osobe zámeno ты a zodpovedajúce vyčasované sloveso. Podobne ako v slovenčine je časté vypadávanie zámien, ale pre lepšiu názornosť ich ponecháme v obidvoch vetách, napr.:

Когда вы завтра придете? Kedy zajtra prídete? (tykanie viacerým osobám alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Где ты хочешь встретиться? Kde sa chceš stretnúť? (tykanie jednej osobe)

Aj v druhej časti článkov o vykaní jasne vidno, že väčšiu rolu ako príslušnosť do jazykovej skupiny zohrávala a stále zohráva geografická blízkosť jazykov a ich vzájomné ovplyvňovanie sa.