🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 1. časť

Jedna z častých situácií, ktorá vyvoláva nedorozumenia medzi ľuďmi, je systém vykania. Pokiaľ sa budeme snažiť vykať v krajinách, resp. jazykoch, kde je medzi ľuďmi všeobecne zaužívané tykanie, alebo naopak, pokiaľ budeme tykať namiesto vykania, tak si v lepšom prípade vyslužíme prekvapivé pohľady, a v tom horšom prípade sa s nami prestanú rozprávať.

Zdvorilosť je z pohľadu jazyka chápaná vo svete naozaj rôzne, niekedy aj v rámci susedných štátov. Kým väčšina germánskych jazykov uprednostňuje tykanie, v románskych a slovanských jazykoch na druhej strane nenájdeme jazyk, v ktorom by sa buď nevykalo alebo neon(i)kalo. Severské ugrofínske jazyky (estónčina a fínčina) používajú vykanie podobné slovenčine, ale maďarčina onkanie a onykanie. Ťažko zhrnúť v krátkosti ázijské jazyky, ale ako príklad nám môže poslúžiť japončina s jej široko rozvinutým zdvorilostným systémom a čínština, kde existuje len jednoduché vykanie, ktoré sa však neuplatňuje natoľko, ako v slovenčine.

V každom zo série článkov si v krátkosti priblížime zdvorilostné systémy v niekoľkých cudzích jazykoch, pričom v prvej časti bude reč o nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine.

Onikanie v nemčine

Pri nemčine môžeme bez problémov tvrdiť, že zaužívaný zdvorilostný tvar pre vykanie je vlastne onikanie. Je to z dôvodu využívania 3. osoby množného čísla (Sie), ktorú navyše v písanom texte píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Slovesá spojené s týmto zámenom taktiež vyžadujú koncovku 3. osoby množného čísla -en, napr. Sie kommen (vy prídete), Sie gehen (vy idete), a pod. Keďže sa 3. osoba množného čísla využíva aj pre slovenské zámeno oni/ony, tak v rozhovore je nutné určiť osobu z kontextu.

V písanej podobe je v tomto prípade rozdiel medzi Sie (s veľkým písmenom) a sie (s malým písmenom). Taktiež nás ešte môže zmiasť to, že sie sa používa aj na vyjadrenie 3. osoby jednotného čísla (ona), avšak z dôvodu využívania inej koncovky slovesa (-t) je rozdiel v hovorenej aj písomnej podobe značný, a teda tu k omylom dochádza len zriedkavo.

Posledná možnosť, kde sa možno pomýliť, je využitie 2. osoby množného čísla (ihr) na označenie vykania. Toto zámeno sa však používa len v tých situáciách, v ktorých sa rozprávame s dvomi alebo viacerými osobami, ktorým tykáme. Táto chyba sa vyskytuje z nepozornosti u študentov nemčiny aj na vyšších úrovniach, preto je vhodné sa systému zámien od začiatku výuky poriadne venovať.

Porovnajme si teda všetky 4 spomínané tvary:

sie geht – ona ide

sie gehen – oni idú

Sie gehen – vy idete (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

ihr geht – vy idete (dve alebo viacero osôb, ktorým tykáme)

Čo sa týka samotných situácií, kedy vykať a kedy tykať, môžeme bez problémov vychádzať z naučených pravidiel zo slovenského prostredia, čiže s neznámymi ľuďmi na ulici a s ľuďmi, s ktorými ešte nemáme vybudované hlbšie vzťahy, si budeme vykať a s rodinou a priateľmi si budeme tykať.

Onkanie, onakanie a onikanie v poľštine

Ďalším jazykom v geografickej blízkosti Slovenska, v ktorom možno naraziť na gramaticky iné zdvorilostné formy, je poľština. V poľštine je využívaná na vykanie 3. osoba jednotného čísla pre jednu osobu a pre viacero osôb 3. osoba množného čísla. Okrem toho je nutné pri vykaní použiť špeciálne zámená určené len na vykanie – Pan, Pani a v množnom čísle Państwo, resp. Panowie/Panie. Uveďme si teda vykanie v rôznych osobách na príklade slovesa mówić (hovoriť):

Pan mówivy hovoríte (obraciame sa k osobe mužského pohlavia)

Pani mówi vy hovoríte (obraciame sa k osobe ženského pohlavia)

Państwo mówiąvy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám rôznych pohlaví)

Panowie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám mužského pohlavia)

Panie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám ženského pohlavia)

Platí teda pravidlo, že vždy, keď vykáme, tak musíme použiť jedno z vyššie uvedených zámien, a to povinne s veľkým písmenom.

Pri tykaní jednej osobe používame tak ako v slovenčine zámeno ty a pri tykaní viacerým osobám zámeno vy. Vyzerá to nasledovne:

ty mówisz – ty hovoríš

vy mówicie – vy hovoríte

V hovorovej forme sa pre množné číslo pomerne často zvykne používať zmiešaná forma Państwo mówicie, ktorá akoby bola medzi tykaním a vykaním. Jej uplatnenie nájdeme v situáciách, keď sa hovoriaci chce priblížiť poslucháčom a nevytvárať takú pomyselnú vzdialenosť, aká je pri vykaní. Môže to byť napríklad situácia prednášajúceho a publika, či už na prednáškach na vysokej škole alebo na menej vážnych konferenciách a podujatiach, alebo sa môžeme stretnúť s touto formou v internetových časopisoch a novinách. Pre viacerých, predovšetkým pre staršiu generáciu, je však táto forma jednoducho neprípustná a je vhodné s ňou narábať v rozhovoroch opatrne.

Maďarčina a jej onkanie, resp. onikanie

Zjednodušene by bolo možné povedať, že zdvorilostný systém v maďarčine je vlastne rovnaký ako v poľštine. Toto tvrdenie vyplýva z faktu, že maďarčina v jednotnom čísle používa sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno ön, v množnom čísle zase sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno önök, napr.:

Ön nem ír. – Vy nepíšete. (vykanie jednej osobe)

Önök Budapesten élnek? – Žijete v Budapešti? (vykanie viacerým osobám)

Rozdiel oproti poľštine spočíva v tom, že maďarčina nerozlišuje rody, čím v tretej osobe nemôže vzniknúť toľko tvarov ako v poľštine, ale len jeden pre jednotné a jeden pre množné číslo.

Použitie tykania, resp. zdvorilostných foriem v maďarčine v rôznych situáciách bežného života zodpovedá približne slovenčine, len je vykanie nahradené onkaním.

Onkanie a onikanie v taliančine

Z gramatického hľadiska existuje v taliančine veľmi podobný systém zdvorilosti ako v maďarčine. Pre vykanie jednej osobe sa použije sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno Lei (obvykle s veľkým písmenom), čiže vznikne onkanie. Zámeno lei použité s malým písmenom však na rozdiel od maďarčiny má aj iný význam – znamená v preklade ona.

Vykanie viacerým osobám využíva sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno Loro (taktiež obvykle s veľkým písmenom, s malým písmenom znamená loro oni).

Aby sme vyjadrili väčšiu zdvorilosť, môžeme použiť oslovenia signore, signora, prípadne ich tvary množného čísla.

Lei è francese, signore? – Ste Francúz, pane? (vykanie jednej osobe)

Loro sono di Venezia? – Ste z Benátok? (vykanie viacerým osobám)

Je potrebné podotknúť, že vykanie viacerým osobám pomocou zámena Loro sa používa čoraz menej, a použilo by sa teda zámeno voi (vy). V súčasnosti sa používa zámeno Loro hlavne v oficiálnom styku a oficiálnych prejavoch, v kontakte so zákazníkmi a pod.

Vykanie vo francúzštine

Francúzština je jediným jazykom z prvej pätice, v ktorom sa používa rovnaký systém vykania s použitím vykania, resp. tykania ako v slovenčine. Na vykanie jednej alebo viacerým osobám sa používa zámeno vous, pričom s veľkým písmenom je používané len na zdôraznenie zdvorilosti v písomnom prejave. Na prejavenie väčšej zdvorilosti sa však častejšie ako v slovenčine využívajú oslovenia Madame a Monsieur (prípadne Mademoiselle), avšak stále s použitím tvaru slovesa 2. osoby množného čísla.

Vous allez au restaurant? – Idete do reštaurácie?

Vous êtes français, Monsieur? – Ste Francúz, pane?

Vidíme, že v strednej Európe a jej okolí si viacero jazykov zachovalo systém onkania, resp. onikania. Pre slovanské a ugrofínske jazyky je tento systém výnimkou (poľština, resp. maďarčina), keďže zvyšné jazyky týchto skupín používajú vykanie. Možno teda povedať, že systém zdvorilosti v konkrétnom jazyku záleží nielen od jeho jazykovej skupiny, ale aj od geografickej polohy a historického styku s inými jazykmi.