🇸🇰 Poľština – ako a prečo na to

Čo vám napadne pri slove Poľsko alebo poľština? Určite najčastejšou odpoveďou Slovákov na túto otázku budú lacné nákupy za hranicou, prípadne niektoré tie slovíčka, ktoré majú v poľštine a slovenčine úplné iný význam, ale pre Slovákov sú nepredstaviteľne vtipné, keď ich Poliaci používajú v kontexte, v ktorom by za normálnych okolností nemali čo hľadať. Rozhľadenejším a viac cestovateľsky zapáleným Slovákom už napadne aspoň Krakov alebo Varšava. Zvyšok však ostáva neznámy, či už samotná krajina, alebo jazyk.

Prečo je to tak? Domnievam sa, že najväčšiu rolu tu zohráva ekonomický faktor, pretože takmer každý cestujúci do zahraničia za prácou si vyberá krajiny, kde dostane výrazne vyšší plat ako na Slovensku (v Poľsku sú platy porovnateľné s tými slovenskými).

Ďalším faktorom je ten, že je veľa Slovákov skalopevne presvedčených o tom, že rozumejú úplne alebo takmer úplne všetkému, čo Poliaci hovoria. To je jeden z bežných omylov, pretože najčastejšie rozumejú len v obrysoch, nerozumejú celú pointu, niečo im uniká z konverzácie alebo nerozumejú vôbec. Dôvodom je množstvo slov, ktoré majú v poľštine iný význam ako v slovenčine, aj keď sa rovnako alebo podobne vyslovujú (napr. v poľštine czerstwy chleb = pokazený chlieb a pod.).

Ďalšími rovnako významnými dôvodmi sú: neporozumenie z dôvodu neovládania hláskových zmien medzi poľštinou a slovenčinou, kde si Slovák zamení význam za nejaký iný, úplne iná zásoba hovorového jazyka, iné predpony a prípony ako v slovenčine a pod.

Prečo sa teda učiť práve poľštinu?

1. Je to susedný štát, ktorého počet obyvateľov je cca 38 miliónov, čím výrazne prevyšuje počet obyvateľov Slovenska.

2. Poliaci sú charakterovo ľudia, ktorí v minulosti nikdy nemali problém ísť do zahraničia za prácou a radi cestujú, preto ich možno nájsť skutočne na každom mieste sveta. Potomkovia Poliakov žijú aj v krajinách ako  napríklad Brazília či Argentína. Taktiež je veľká šanca, že nejakého Poliaka máte medzi známymi alebo vo vašej firme.

3. Poľsko je rozlohou dosť rozsiahle a nedá sa ho poriadne ako cestovateľ prejsť ani za niekoľko mesiacov, pokiaľ chceme byť dôslední.

4. Poliaci sú vždy radi, keď s nimi hovoria cudzinci v ich jazyku alebo sa aspoň snažia. Nemajú vo zvyku turistov oslovovať v angličtine a niektorí aj očakávajú, že si aspoň nejaké základy pozriete.

5. Každým ďalším dňom vás budú viac baviť podobnosti a rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou.

Pre mňa osobne bola poľština prelomovým bodom, kedy som posunul svoj systém učenia sa jazykov na inú úroveň, pretože som pochopil, že sa jazyky dajú naučiť aj na stupni, ktorý hraničí s tým, aby ste vedeli cudzí jazyk lepšie ako svoj vlastný.

Akú teda potrebujete literatúru na kompletné zvládnutie poľského jazyka?

Predovšetkým potrebujete dobrý slovník. Môžem tvrdiť, že jediný dobrý slovník, ktorý sa naozaj oplatí na slovenskom trhu, je  Polsko-český slovník od Karela Olivu a kol. z roku 2012 od firmy Leda. Tento slovník je asi najkomplexnejší slovník, ktorý mám. Má asi 1450 strán a aj na veľmi vysokej úrovni ma zradil len málokedy. Ostatné slovníky na slovenskom trhu neodporúčam, pretože sú príliš stručné. O tom, prečo nie je potrebné mať nutne obojstranný slovník sa môžete dočítať viac vo všeobecnom článku o učení sa jazykov.

Základnou učebnicou bola pre mňa učebnica Polština nejen pro samouky, tiež od firmy Leda, z roku 2010. Články sú dosť pútavé, gramatika a slovná zásoba je dostatočná, všetky hlavné články majú aj nahrávku na CD. Kniha vás celkovo dostane zhruba na úroveň A2-B1.

Ďalej odporúčam pokračovať so sadou knižiek už v poľštine, pretože budete mať na to zodpovedajúcu úroveň, aby vám vysvetlenia v poľštine nerobili problém a okrem toho sa takéto knihy na vyššej úrovni už odporúčajú, pretože vám to okrem iného pomôže si osvojiť slovnú zásobu z gramatickej oblasti:

Prvá z týchto knižiek je  Z polskim na ty, Ewa Lipińska, B1, Universitas 2014. Knižka obsahuje 2 CD, nesmierne množstvo cvičení a potrebnú slovnú zásobu. Jednoducho radosť sa učiť, určite odporúčam.

Ďalšími učebnicami sú:
Kiedyś wrócisz tu… I Gdzie nadwiślański brzeg, Ewa Lipińska, Elżbieta Grażyna Dąmbska, B2. Universitas 2013.
Kiedyś wrócisz tu… II By szukać swoich dróg i gwiazd, Ewa Lipińska, Elżbieta Grażyna Dąmbska, C1 Universitas 2013.
Na łamach prasy cz.1, Bogusław Kubiak, C2, Uniwersitas 2012
Na łamach prasy cz.2, Bogusław Kubiak, C2, Uniwersitas 2012.

Všetky tieto učebnice obsahujú podobne ako prvá z tejto sady veľké množstvo cvičení, zaujímavých textov a iných doplnkov, ktoré vás určite pripravia na používanie jazyka na vysokej úrovni .

Ďalej som ešte používal dve doplnkové učebnice:
Księżyc w butonierce, Ewa Lipińska, Universitas 2010. Táto učebnica obsahuje čisto nahrávky a cvičenia na cvičenie počúvania s porozumením na úrovni B2.
Celuję w C2, Anna Butcher, Iwona Janowska, Grażyna Przechodzka, Grażyna Zarzycka, Universitas, 2011. Zámerom tejto učebnice je vás pripraviť na certifikát na úrovni C2, avšak dá sa použiť aj na prípravu na úrovni C1, na ktorý som nakoniec išiel aj ja, keďže certifikát na úrovni C2 sa usporadúva zriedkavo. Učebnica obsahuje cvičenia na všetky časti jazyka – čítanie, písanie, počúvanie a rozprávanie. Dobrá literatúra, ktorú je vhodné mať na dovŕšenie znalostí z poľštiny.

Okrem všetkých týchto knižiek, ktoré som používal sa dá zohnať od firmy Universitas aj množstvo iných knižiek, ktoré vás pripravia hĺbkovo v niektorej časti jazyka, v ktorej si svojimi schopnosťami ešte nie ste istí (napr. je vydaná asi 300-stranová učebnica len na čislovky, ktoré sú v poľštine pomerne náročné, obzvlášť pre neslovanské národy). Všetky učebnice sa dajú objednať priamo od firmy Universitas na internete.

Slovník a učebnica Poľština nejen pro samouky je dostupná v slovenských kníhkupectvách.

Výhodou učebníc od firmy Universitas je ich veľmi výhodná cena a aj už spomínaná kvalita.

Charakteristika poľštiny a vlastné skúsenosti

Poľština je západoslovanský jazyk podobne ako slovenčina, čo už naznačuje, že bude mať podobné gramatické kategórie, keďže sa nachádza v tej istej podskupine na 3. úrovni (indoeurópske jazyky -> slovanské jazyky -> západoslovanské jazyky). Skutočne je to tak – v poľštine sa nachádzajú rovnaké slovesné časy a má podobné skloňovanie. Známe rozdiely sú napríklad v číslovkách v mužskom rode a hromadných číslovkách alebo tiež používanie genitívu v negatívnych vetách (porovn. slovenské Nevedel som to. a poľské Nie wiedziałem tego.).

Hmatateľný rozdiel je hlavne vo výslovnosti a s tým spojeným čítaním hlások. Výslovnosť totiž obsahuje pri sykavkách okrem našich slovenských č, š, ž (v poľštine vyjadrené ako sz, cz a ż) taktiež ś, ć a ź. Tieto sykavky sú oveľa mäkšími hláskami ako č, š a ž, pričom ć môže pripomínať naše ť, ktoré však Poliaci nepoznajú a nevidia medzi slovenským ť a poľským ć rozdiel, a to napriek tomu, že tam nepatrný rozdiel je. Dvojitým množstvom sykaviek potom znie poľština pre našinca tak „šušlavo“.

Z gramatického hľadiska tiež existuje ešte hláska rz, ktorá sa pred neznelými spoluhláskami vyslovuje ako š a pred ostatnými spoluhláskami a samohláskami ako ž. Z gramatického hľadiska sa nedá určiť podľa nejakého pravidla, že v akom slove bude rz alebo ż ( majú rovnakú výslovnosť), ale z vlastných skúseností mi to nerobilo veľké problémy. Podobný problém tvorí u a ó (zavreté u), ktoré sa obidve čítajú ako u, ale z historického hľadiska sa zachoval dvojaký pravopis. Tiež až na výnimky sa treba naučiť, kde sa aká samohláska nachádza. Pri čítaní rôznych komentárov a článkov aj popredných vzdelancov som si všimol, že aj Poliaci niekedy robia pravopisnú chybu práve v týchto prípadoch. Tým skôr však je šanca študentov poľského jazyka, aby ukázali svoje schopnosti. V neposlednom rade existujú v poľštine aj samohláska ą a ę, ktoré sú nosovými samohláskami o a e, ktoré sa vyslovujú ako ich ekvivalenty vo francúzštine.

Rozdiely oproti slovenčine, zaujímavosti

V poľštine sa zachoval ešte jeden podstatný rozdiel oproti slovenčine, ktorým je onykanie (podobne ako v nemčine), ktoré sa vyjadruje pomocným slovesom Pan alebo Pani. Napr.
Čo robíte?“ preto bude v poľštine Co Pan/Pani robi? a pod., čiže sa použije vo vete okrem tohto slova aj tretia osoba. V množnom čísle pri onykaní sa zase použije slovo Państwo, ktoré pri tomto vykaní je adresovaná skupine mužov aj žien, Panie iba na adresovanie žien a Panowie na adresovanie iba mužského kolektívu.

Pri tomto tiež môžeme spomenúť, že koncovky čísloviek na označenie osôb mužského rodu sú iné ako na označenie ženského rodu, príp. zmiešaných skupín, čo síce čiastočne je v slovenčine, ale nie až tak rozvinuté (a s rozdielmi) ako v poľštine.

Existuje ale tiež druhá osoba množného čísla pre tykanie – wy, ktorá používa slovesné koncovky -cie. Často sa je možné aj stretnút s konštrukciou Państwo + koncovka -cie, ktorú však pravdepodobne nenájdete v žiadnej učebnici, pretože teoreticky nie je správna, ale oproti správnemu vykaniu (t.j. onykaniu) zmenšuje psychologickú vzdialenosť a preto sa používa napríklad na vysokých školách prednášajúcimi/učiteľmi alebo v situáciach, kedy by sa malo vykať, ale je to zvláštne kvôli malým alebo žiadnym vekovým rozdielom a pod.

Niektorí sú presvedčení, čo sa často dočítate aj na internete, že sa poľština učí ťažko a nie je možné úplne zvládnuť jej výslovnosť. Tieto názory však pochádzajú obvykle od západniarov alebo Američanov, ktorí nemali žiadne skúsenosti s jazykom, v ktorom sa intenzívnejšie skloňuje. Preto pre národy, ktoré majú flexné jazyky, poľština nepredstavuje väčší problém ako iné jazyky a už obzvlášť nie pre Slovanov, ktorí majú možnosť sa aj niečo dovtípiť bez predošlej znalosti slova (aj keď odporúčam si významy pri nových slovách radšej preverovať).

Poľština mi najviac otvorila bránu k poznávaniu ďalších jazykov, pretože som mal po nej hneď chuť sa venovať ďalšiemu slovanskému jazyku, ruštine. Priniesla mi taktiež veľa priateľov a nezabudnuteľných emócií, či už pri cestovaní, alebo spoznávaní poľskej kuchyne.

A ako to bude s vami?