🇸🇰 Ruština – ako a prečo na to

Aj v tomto článku zo série „ako a prečo na to“ si povieme dôvody, pre ktoré by sa človek mohol učiť ruštinu, aká je dostupná literatúra, stručne si scharakterizujeme jazyk a taktiež si predstavíme zopár zaujímavostí z vlastných skúseností. Iste by ste vedeli na niekoľko dôvodov, prečo sa učiť ruštinu, prísť aj sami. Skúsim ich teda zhrnúť v pár bodoch:

1. Ide o svetový jazyk. Veľmi pravdepodobne sa ním nedohovoríte v Afrike alebo Amerike, ale v Európe a Ázii je plocha, na ktorej sa hovorí ruským jazykom, dosť veľká. Ruštinou sa okrem Ruska hovorí alebo sa dá dohovoriť aj na Ukrajine (ako materinský jazyk len vo východnej časti, avšak Ukrajinci všeobecne rozumejú ruštine, ak ňou rovno aj aktívne nehovoria), v Pobaltských štátoch (predovšetkým v Lotyšsku a v rámci Lotyšska je najviac hovoriacich v Rige, pomerne veľa hovoriacich je aj v Estónsku v kraji Ida-Virumaa a v Tallinne), v Bielorusku (tu ruština takmer úplne vytlačila bieloruštinu), v Moldavsku (Podnestersko), v Gruzínsku, v Kazachstane a vo zvyšných stredoázijských štátoch.

Je vidno, že štátov, kde sa dá dohovoriť ruštinou je pomerne dosť. Okrem toho si ruský jazyk a kultúra zachováva svoj status kvôli vplyvu Ruska v medzinárodných vzťahoch.

2. Ruština je slovanský jazyk. To znamená, že slovná zásoba je slovenčine vzdialene podobná a pôjde vám ľahšie do hlavy. Okrem toho v ruštine nenarazíte na náročné, ba priam pre našinca nepochopiteľné javy, s akými má študent do činenia napr. v čínštine alebo turečtine.

3. Ruština spolu s ukrajinčinou a bulharčinou najvýraznejšie odkazujú na kultúrny odkaz starých Slovanov – t. j. časy Kyjevskej rusi. Taktiež pre hlbšie ponorenie sa do histórie Slovanov je ruština potrebná, kedže veľa kvalitných diel je možné nájsť len v ruštine.

4. Ruština otvára veľké možnosti na cestovanie v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Tu je však vhodné pripomenúť, že obvykle sa ruštinou hovorí len v určitej časti vyššie spomenutých krajín a kvôli národnému obrodeniu vo viacerých týchto krajinách je ruština nemilo videná ako dorozumievací nástroj ľuďmi, pre ktorých nie je materinským jazykom, a to kvôli útlaku počas éry Sovietskeho zväzu. Najkontrastnejšími príkladmi v súčasnosti môže byť Ukrajina a Gruzínsko.

5. V ruštine je okrem už spomínaných literárnych žánrov vydané veľké množstvo jazykových kníh, ale aj kníh rôznych žánrov od domácich a tiež zahraničných západných aj nezápadných autorov. Tento stav vám umožňuje rozšíriť vaše hranice poznania v iných oblastiach života.

6. V neposlednom rade treba spomenúť to, že Rusi sú hrdí na svoj jazyk a každý, kto ich jazyk ovláda už má napoly otvorené dvere v každej situácii, v ktorej sa ocitne.

Odporúčaná literatúra na štúdium ruštiny

 Všeobecne by sme mohli povedať, že ruština je na Slovensku natoľko rozšírený jazyk, že nie je problémom nájsť kurzy ruštiny a ani učebné materiály. Je to jeden z mála jazykov, pri ktorom som bol schopný si vyskladať svoj základný zoznam učebníc len zo slovenských a českých zdrojov. Pozrime sa na to teda bližšie:

– ako prvú knižku som použil knihu Ruština nejen pro samouky od firmy Leda, vydanie z roku 2007. Táto knižka je tradične dobrým dielom od tejto firmy. Každá z 35 kapitol obsahuje hlavný článok, gramatiku, nové slovíčka a množstvo cvičení. Dá sa s ňou pracovať na kurze alebo ako samouk. Ponúka aj 3 CD a malý slovníček taktiež s kľúčom ku cvičeniam. Učebnica vás dostane približne na úroveň B1.

– od rovnomennej firmy existuje aj učebnica Ruština pro pokročilé z roku 2007. Štruktúra knihy je veľmi podobná predchádzajúcej a obsahuje 2 CD. Po efektívnom zvládnutí učiva vás dostane na úroveň B2-C1.

– na prehĺbenie znalostí som použil knihu Učebnice současné ruštiny, 2. díl z roku 2011 od autorov Adam Janek a Julija Mamonova. Táto učebnica vás dovedie na úroveň C1. Sú v nej použité zložitejšie slovné zvraty a taktiež sa už učebnica venuje zložitejším témam. K učebnici existuje aj prvý diel, ktorý som však nevyužil a nahradil ho vyššie spomínanými knihami, pretože jedna učebnica až po úroveň B2 je málo. Obidva diely Učebnice současné ruštiny sú však dobre napísané a dá sa z nich učiť.

– v mojej literatúra sa ocitla (čiastočne v tej dobe aj ako experiment) učebnica Obchodní ruština z roku 2014 od autorky Ljuby Mrovecovej. Učebnica obsahuje veľmi odbornú slovnú zásobu týkajúcu sa obchodu, medzinárodného obchodu a s nimi spojenými témami. Je dosť možné, že pre tínedžerov alebo osoby nedostatočne zdatné v tejto oblasti bude táto kniha príliš náročná, lebo ani po slovensky nebudú vedieť, o čo presne ide. Avšak odborníci v tejto oblasti si určite túto učebnicu nevedia vynachváliť. Obchodná ruština je tu teda preberaná určite na úrovni C2.

– mojím slovníkom je Rusko-slovenský a slovensko-ruský veľký slovník od firmy Lingea z roku 2011. Je to jeden z najrozsiahlejších slovníkov na slovenskom trhu a obsahuje aj pomerne dosť slovných zvratov. Má celkovo 330 000 prekladov a 1350 strán.

– poslednou knihou, ktorú mám na učenie ruštiny je frazeologický slovník Фразеологизмы в русской речи, словарь-справочник z roku 2009 od vydavateľstva Флинта-наука. Slovník má takmer 250 strán a je asi mojím najlepším frazeologickým slovníkom. Kupoval som ho priamo v Rusku, ale je možné, že sa dá zohnať aj na internete.

Učebníc je, samozrejme, oveľa viac, ale ponúkol som zoznam svojich odskúšaných knižiek ako jednu z možných volieb.

Krátka charakteristika ruského jazyka a zaujímavosti

 Ruština je najrozšírenejším slovanským jazykom podľa počtu hovoriacich a aj podľa územia, na ktorom sa ňou hovorí. Používa azbuku, ktorá je pre našinca najľahším cudzím písmom, pretože obsahuje niektoré rovnaké znaky aj s latinkou a môžeme povedať, že ide o písmo s rovnakým systémom ako latinka, t. j. až na výnimky predstavuje jedno písmeno jeden zvuk a písmená majú podobnú formu (napr. v arabčine predstavujú písmená tiež obvykle jedno písmeno, ale ich forma je natoľko odlišná, že je arabské písmo oveľa náročnejšie).

Prízvuk

 Výrazným rozdielom oproti slovenčine je prízvuk, ktorý nepadá na prvú samohlásku v slove, ale môže byť na ktorejkoľvek slabike. Skúsený ruštinár už bude pri nových slovách prirodzene predpokladať, kde by mohol byť prízvuk, avšak aj začiatočníkovi, aj pokročilému bude pri každom slove nutné sa prízvuk naučiť osobitne. Prízvuk spôsobuje to, že všetky ostatné samohlásky v slove sa čítajú buď ináč alebo oslabene. Napríklad teda písmeno „o“ bude vo všetkých samohláskach pred prízvukom čítané približne ako „a“ a po prízvučnej slabike ako neurčitý zvuk. Podobne sa vyslovuje pred neprízvučnou slabikou „я“ a aj „е“ približne ako „и“. Preto je potrebné dobre vedieť, ako sa slová píšu, aby sme z hovoreného slova vedeli dobre prepísať, čo sme počuli.

Gramatika

Po gramatickej stránke má jazyk tradičné slovanské črty. Skloňuje sa (vokatív už zanikol), existujú 3 gramatické rody, neexistujú zložité slovesné časy a veľký dôraz je kladený aj na intonáciu, s akou sa veta povie – vie to totiž často zmeniť zmysel vety podobne ako v slovenčine.

Podobnosť

Najväčšou zábavou pri učení sa slovanských jazykov sú z mojich vlastných skúseností frazeologizmy a rôzne slovné zvraty. Často pripomínajú slovenské frazeologizmy, prípadne sú použité na vyjadrenie toho istého podobné slová, čo potom vyvoláva úsmev u našincov. Treba tu tiež podotknúť, že do frazeologizmov slovanských jazykov vedia Slovania z iných krajín oveľa lahšie preniknúť ako hovoriaci iných jazykových skupín, a preto sa vedia dostať na vyšší level s oveľa menšou námahou.

Ak by som to mal zhrnúť, moje skúsenosti s učením sa ruštiny boli veľmi pozitívne, pretože som celý čas cítil istú kultúrnu blízkosť a najviac sa to ukázalo pri návšteve krajiny. Zvyky, jedlá a iné časti kultúry boli pre mňa úplne zrejmé, avšak pre západniarov boli niekedy priam nepochopiteľné. Ruština vám v Rusku pomôže hneď dvakrát – prvýkrát vtedy, keď zistíte, že sa Rusi neradi rozprávajú ináč ako vo svojom jazyku, a druhýkrát tým, že si urobíte dobré meno.