🇸🇰 Sámovia, sámske jazyky a sever Európy

Sámovia, príp. Saamovia (v minulosti nazývaní tiež Laponci, čo však mnohí Sámovia považujú za pejoratívny výraz) sú jedni z pôvodných obyvateľov severnej Európy, ktorí obývajú územie Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Počet Sámov sa v súčasnosti odhaduje na desiatky tisíc, maximálne stotisíc.

V minulosti sa živili chovom sobov a rybolovom v závislosti od oblastí a podmienok, v ktorých žili. Ako menšina boli utláčaní väčšinovým obyvateľstvom, čo sa najviac prejavilo v Nórsku začiatkom 20. storočia, kde bola protisámska politika najtvrdšia. Cieľom bolo prinútiť Sámov k používaniu nórskeho jazyka, čo sa Nóri snažili docieliť opatrením zmožňujúcim získať pôdu obyvateľom, ktorí nevedia plynule po nórsky. Sámske deti boli umiestňované do internátnych škôl, kde ich nútili prispôsobiť sa novému spôsobu života a kultúre. Učitelia dostávali navyše príplatky za to, že naučili sámskych žiakov hovoriť po nórsky. 

Zdroj: https://www.instagram.com/peikkolaps/

Dnes sú Sámovia medzinárodne uznávaní ako domorodé obyvateľstvo severských krajín, majú svoje vlastné rozhlasové stanice, televízne programy, divadlá, noviny a v sámskych jazykoch prebieha aj výuka na školách. Majú vlastnú vlajku, hymnu, parlament a dokonca aj vysokú školu v meste Kautokeino. Chovom sobov sa v dnešnej dobe živí už len malá časť z nich.

Veľký význam si dodnes zachovala ručná výroba úžitkových predmetov, ako sú odevy, tašky, nože, šálky, kufríky, ktoré boli z prírodných materiálov a najdôležitejšie bolo ich praktické využitie, až potom nasledovala estetika. Napriek tomu sa sámske výrobky vyznačujú pestrosťou a bývajú vo farbách: červená, zelená, žltá a modrá, ktoré sú typickými sámskymi farbami. Tradičné remeslo Sámov sa v severnej sámčine nazýva duodji

Tradičný kostým, ktorý sa nosí hlavne počas obradov, ako sú svadby, pohreby, ale aj rôzne kultúrne akcie, spoznáte pod názvom gákti.

Zdroj: https://www.instagram.com/nielsdunfjell/

Z typických sámskych vecí by som rada spomenula dočasný príbytok lávvu, v ktorom sámska rodina spoločne trávila čas v lete a väčšie obydlie goahti, v ktorom prebývala skôr v zime. 

Zdroj: https://www.instagram.com/taikkuvee/
Zdroj: https://www.instagram.com/gabriellessg/

Sámovia sú známi svojím tradičným spevom nazývaným juoiggus, vo svete známym ako joik. Zvykne sa spievať bez sprievodu hudobných nástrojov, prípadne s bubnami, a do piesne sa spevák snaží dať časť prírody alebo osoby, no nikdy nie sám seba – spievajú sa takpovediac lesy, hory, jazerá, priateľ, no nie o lesoch, o horách, o jazerách a o priateľovi. Skladba nemusí mať žiaden text a môže byť improvizovaná.

Zdroj: https://www.instagram.com/e.h76/

Sámske jazyky, saamske jazyky, sámegielat

Sámsky jazyk nie je len jeden, ale je to celá skupina 11 jazykov, ktoré napriek svojmu výskytu v Európe nepatria do indoeurópskej jazykovej rodiny, ale zaraďujú sa medzi uralské jazyky, konkrétne ugrofínske jazyky. Príbuzné sú teda napr. s fínčinou a estónčinou. Patria k aglutinačným jazykom, čo zjednodušene znamená, že sa pády vyjadrujú pridaním predpony, prípony alebo hlásky ku kmeňu slova, ku ktorým sa už nepridávajú predložky ako v slovenčine.

Pozrime si príklad v severnej sámčine:

Odchádzame do Karasjoka.
Mii vuolgit Kárášjohkii.

Sme v Karasjoku.
Mii leat Kárášjogas.

Kárášjohka – Karasjok (mesto v Nórsku)

Oproti iným ugrofinským jazykom je však týchto pádov o niečo menej.

Zdroj: https://www.instagram.com/june.bjornback/

V sámskych jazykoch neexistujú rody ani členy. Okrem jednotného a množného čísla (singuláru, plurálu) majú aj dvojné číslo (duál), ktorým pomenúvajú 2 veci alebo osoby, čiže okrem osôb „ja“ a „my“, majú tiež zámeno pre výraz „my dvaja“. Pri skloňovaní slovesa sa odlišuje aj tvar plurálu a duálu. V slovenčine sú pozostatkami duálu tvary slov: oko – očú, ucho – ušú.

Medzi sámske jazyky, ktorými sa dnes ešte stále hovorí, patrí južná sámčina, umeská sámčina, piteská sámčina, luleská sámčina, severná sámčina, skoltská sámčina, inariská sámčina, kildinská sámčina a terská sámčina. Všetky sámske jazyky okrem kildinskej sámčiny využívajú latinskú abecedu. Kildinská sámčina sa píše azbukou. Najrozšírenejším sámskym jazykom je severná sámčina, ktorou hovorí okolo 20 tisíc ľudí.

A prečo o tom vlastne píšeme práve teraz? Sámsky národný deň slávia Sámovia 6. februára, v deň, kedy sa v roku 1917 uskutočnil prvý sámsky kongres v Trondheime, na ktorom sa zišli Sámovia z viacerých krajín. Pre Sámov znamenal začiatok cezhraničnej spolupráce.

V tomto článku som uprednostnila zápis slov „Sámovia“, „sámčina“, „sámsky namiesto zápisu „Saamovia“, „saamčina“, „saamsky  pretože sa mi nepodarilo nájsť relevantný zdroj, ktorý by objasňoval použitie dvoch hlások za sebou v našom jazyku. Domnievam sa, že toto pomenovanie bolo prebrané z fínčiny (saame), kde sa takáto zdvojená hláska v slovách bežne vyskytuje a predstavuje slovenskú dĺžku vyjadrenú dĺžňom. Zároveň sa v samotnej severnej sámčine používa zápis s jedným „á“ (sámegiella). Poslovenčený výraz sa mi z tohto dôvodu zdal vhodnejší.