🇸🇰 Švédčina – ako a prečo na to

O Švédoch možno veľmi často počuť, že majú všeobecne veľmi dobré znalosti cudzích jazykov, a preto nemá zmysel sa učiť ich jazyk, ani pokiaľ človek v krajine strávi dlhší čas. Ako pri každej krajine a jazyku je opak pravdou. Síce sa so Švédmi pohodlne dohovoríte v inom jazyku, ich srdcia si tým spôsobom veľmi nezískate. Švédi veľmi oceňujú, ak sa snažíte rozprávať v ich jazyku. Prečo sa teda učiť práve švédčinu?

Prečo sa učiť švédčinu

1) Švédčinou hovorí 10 miliónov ľudí priamo vo Švédsku a okrem toho je jedným z dvoch úradných jazykov aj vo Fínsku. Všetci žiaci vo Fínsku sa musia povinne učiť švédčinu ako jeden z predmetov v škole, čo je dobrým predpokladom na to, aby ste sa so švédčinou vo Fínsku aspoň dohovorili. Iba švédčinou sa ale hovorí na fínskom autonómnom území Alandách a veľa hovoriacich v rámci Fínska má švédčina pozdĺž celého pobrežia Botnického zálivu.

2) So švédčinou je možné sa pomerne dobre dohovoriť v ďalších severských štátoch, ktoré hovoria germánskymi jazykmi – v Dánsku, Nórsku, na Islande a na Faerských ostrovoch. Pokiaľ sa neskôr budete učiť niektorý z týchto jazykov, bude to pre vás jednoduché. Taktiež pokiaľ ste sa učili nemčinu, tak vám švédčina pôjde ľahko kvôli podobnosti gramatiky a aj časti slovnej zásoby.

3) Napriek tomu, že švédčinou hovorí na svete len okolo 10 miliónov ľudí, kvôli vysokej internetovej gramotnosti je na internete vo švédčine veľké množstvo informácií, čo dokazuje aj to, že na Wikipédii je švédčina jedným z jazykov s najväčším počtom stránok.

4) So švédčinou pochopíte zmýšľanie severanov a tiež sa dozviete viac o histórii tejto časti Európy, ktorej sa veľa času na hodinách dejepisu v škole nevenuje. Väčšina si potom spája severanov len s Vikingami. V histórii Európy však Švédsko často hralo oveľa väčšiu úlohu.

5) Vďaka švédčine sa dohovoríte na nekonečných územiach plných krásnych jazier a hlbokých lesov, ktoré si vás získajú hneď, ako ich objavíte. Veľmi rýchlo zabudnete na pekné centrum Štokholmu.

Aká literatúra je dostupná na učenie sa švédčiny?

Literatúry je skutočne veľa. Nie je však jednoduché sa k nej dostať, pokiaľ nevieme, čo hľadať. Prejdime teda ku konkrétnym učebniciam.

Učebnica, s ktorou som začal svoje štúdium švédčiny je Švédština nejen pro samouky od vydavateľstva Leda z roku 2012. Ide o jednu z najkvalitnejších učebníc od tohto vydavateľstva a určite ju odporúčam. Ako všetky knihy z tejto série učebníc pre samoukov obsahuje úvodný článok, slovíčka, gramatiku s príkladmi a veľa cvičení na precvičenie prebratého učiva. Má približne 300 strán a je doplnená aj dvoma CD s nahrávkami. Táto učebnica by vás mala dostať na úroveň B1, aj keď popis na učebnici s úrovňami je tradične pomerne nejasný.

Ďalšou učebnicou na pokračovanie je Rivstart B1+B2 z roku 2015, ku ktorej existuje aj pracovný zošit. Tiež obsahuje CD a má približne 200 strán + pracovný zošit s približne polovičným počtom strán. Učebnica nie je už tak striktne rozdelená, ako predchádzajúca, na článok, gramatiku atď., ale každá téma je zaujímavá a témy sú naozaj vybrané tie, ktoré sa dotýkajú života Švédov a švédskej kultúry. Človek po jej prejdení naberie veľa použíteľnej slovnej zásoby.

Z tej istej série je nadväzujúca učebnica Rivstart B2+C1 z roku 2017, ktorá má tiež okrem učebnice aj pracovný zošit. Učebnica má vyše 300 strán a pracovný zošit s vyše 200 stranami. Okrem toho sú na internete doplnkové materiály s množstvom nahrávok, kľúčom k cvičeniam a zoznamami slovíčok. Gramatika je vysvetlená podrobne a s množstvom príkladov. Navyše je učebnica modernizovaná s množstvom zaujímavých tém.

Na vyššej úrovni (približne C1) je k dispozícii séria 5 knižiek Avancera Hör, Avancera Läs, Avancera Gram, Avancera Ord a Avancera Skriv. Všetky knižky si kladú za úlohu zdokonaliť váš jazykový prejav v jednotlivých častiach jazyka – v posluchu, čítaní, gramatike, slovnej zásobe a písaní. Každá z učebníc má približne 100 strán a na internete sú dostupné výsledky k cvičeniam. Pokiaľ to myslíte so švédčinou naozaj vážne, určite by ste mali túto sériu učebníc mať doma.

Na vycibrenie jazykového prejavu a posunutie ho ešte ďalej je možno dostať učebnicu De rätta orden z roku 2011 od autorov Anna Hallström a Urban Östberg. Učebnica obsahuje slová zo základnej slovnej zásoby, ktoré sú vyjadrené viacerými synonymami z hovorového alebo odborného jazyka na vysokej úrovni, ktoré sa neskôr trénujú pomocou cvičení. To umožňuje sa vyjadrovať sofistikovane a neopakovať jednoduché slová. Učebnica má asi 150 strán a na jej konci je kľúč k cvičeniam.

Od rovnakých autorov existuje ešte učebnica Svår svenska z roku 1999. Napriek tomu, že ide o staršiu učebnicu, bola obnovená v roku 2011 a je teda stále aktuálna. Zameriava sa na frazeologizmy, ktoré sú vysvetlené na príkladoch a následne testované v cvičeniach. Knižka má asi 120 strán a na konci tiež odpovede k cvičeniam.

Čo sa týka slovníkov, tak najlepší slovník na slovensko-českom trhu je Švédsko-český a česko-švédsky praktický slovník od vydavateľstva Leda z roku 2012. Napriek tomu, že je menšieho formátu ako A5 a má len 700 strán, dá sa v ňom nájsť veľmi veľa slov, ktoré človek potrebuje, takže ho možno odporučiť.

Okrem tohto bežného slovníka je možné si zadovážiť aj frazeologický slovník pod titulom Svenska idiom, 5.000 vardagsuttryck od autora Hans Luthman z roku 2017. Tento slovník obsahuje 5000 frazeologických zvratov a má približne 200 A4-kových strán. Na vyššej úrovni bude vaším nerozlučným spoločníkom.

Na spríjemnenie cestovanie existuje ešte na trhu formátom malá knižka Švédčina – konverzácia od firmy Lingea. Na približne 300 stranách vás prevedie bežnými jazykovými situáciami. Je vhodné ju použiť ako doplnok výučby na cestách.

Môže sa zdať, že je na trhu veľmi málo kvalitných knižných zdrojov, pretože na Slovensku možno dostať len prvú zo spomenutých učebníc, jeden zo slovníkov a knižku konverzácií. Vidíme však, že je zdrojov oveľa viac, treba len vedieť hľadať.

Charakteristika jazyka

Oproti slovenčine švédčina obsahuje rovnako ako nemčina veľa hlások, ktoré vyslovujeme s prehláskou. Má totiž „ä“, „ö“ a aj „u“, ktoré sa číta ako [ü]. Okrem toho je v švédčine samohláska „å“, ktorú čítame ako slovenské [o]. Naopak, samohlásku „o“ čítame ako slovenské [u] približne pri 90% slov. Zvyšnú časť s výslovnosťou [o] sa treba naučiť, pretože neexistujú presne definované pravidlá, podľa ktorých by sme vedeli výslovnosť určiť.

Pre švédčinu je typické, že celá veta znie so všetkými prehláskami pomerne temne a nezvyknutému človeku nepríde na um, že sa jedná o germánsky jazyk. Tiež sa zvyknú v jazyku kvôli ľahšej výslovnosti v hovorovej reči „prehltávať“ niektoré hlásky, avšak niektoré hlásky sa vynechávajú od nepamäti a sú už oddávna správne. Preto sa slovo „jag“ – ja, vyslovuje obvykle ako [já], ale možno niekedy pri zdôraznení počuť aj [jág] a pri prehltnutí hlásky len temné [á]. Podobne pri slove „ja“ – áno, možno počuť [já] alebo [á].

Vo švédčine je bežné silne zdôrazňovať zdvojenú spoluhlásku a naopak, pri jednoduchej samohláske zdôrazniť dĺžku samohlásky pred touto samohláskou. Niekedy sa pri viacerých zdvojených spoluhláskach v jednej vete môže zdať, ako keby bola veta „rozsekaná“ na viac častí.

Švédska gramatika

Čo sa týka gramatiky, spomínal som, že je pomerne jednoduchá a podobná nemčine. Jednoduchosť vyplýva z toho, že švédčina neobsahuje žiadne náročné slovesné časy. V minulosti má len préteritum a perfektum a v budúcnosti len jednoduchý budúci čas a plánovanú budúcnosť vyjadrenú pomocou „kommer att“. Skloňovanie v švédčine zaniklo, a preto je vo všetkých osobách vždy rovnaký tvar slovesa. Oproti nemčine má len 2 rody – mužský a stredný. Mužský rod v podstate obsahuje slová, ktoré označujú mužov a ženy a má člen en. Stredný rod má potom člen ett.

Zaujímavosťou švédčiny je to, že sa v určitom tvare podstatných mien pridáva –en alebo –et na koniec slova. Takáto koncovka je v rámci jazykov sveta pomerne vzácna a okrem iných severských germánskych jazykov ju má z pre mňa známych jazykov len rumunčina a bulharčina.

Pomerne nezvyčajné je aj použitie toho istého podmetu v jednej vete dvakrát na zdôraznenie osoby. Preto môžeme často počuť napríklad – „Jag har gjort det, jag“, čo znamená „ja som to urobil“, ale ešte bol raz zdôraznený podmet. S týmto istým sa stretávame aj napríklad v nórčine.

Zdvorilosť vo švédčine

Vo švédčine je oveľa väčšia rovnosť medzi ľuďmi, čo je vyjadrené aj v jazyku. Existuje síce zodpovedajúce slovo na vykanie, ale používa sa skôr len pri slávnostných udalostiach. Ináč si všetci ostatní bežne tykajú pri každej situácii – či už na pošte, v obchode alebo na úradoch. Niekedy však možno počuť napríklad vykanie zo strany čašníkov k hosťom, avšak v súčasnosti je tykanie medzi ľuďmi normou. To sa môže niektorým zdať zvláštne a možno sa aj budú pri tykaní cítiť zvláštne, ale každý jazyk má svoje špecifiká, ktoré treba rešpektovať.

Verím, že som vám švédčinu trochu priblížil a dozvedeli ste sa niečo o literatúre, ktorú možno využiť. Prajem veľa úspechov a zábavy pri jej štúdiu a následne pri objavovaní krás Škandinávie.