🇸🇰 Prečo sme odišli do Estónska?

Aktualizované 4. mája 2021

Estónsko je známe ako malý nenápadný pobaltský štát, v ktorom vznikol Skype. Rozlohou je porovnateľný so Slovenskom, no počet obyvateľov Estónska je štyrikrát nižší. Čo má Estónsko spoločné so Slovenskom? Prečo sme sa rozhodli usadiť práve tu?

Nikdy som neplánovala žiť v zahraničí, pretože vidina lepšieho zárobku pre mňa nebola dostatočne lákavá a z iných dôvodov len málokto zapúšťa korene v cudzine. Všetko zmenila severská kultúra.

Začalo sa to učením estónčiny, ktorá mala poslúžiť ako dorozumievací prostriedok na našej májovej dovolenke v Estónsku. Estónsky jazyk nás presvedčil, aby sme si o Estónsku zisťovali stále viac informácií, až sa nakoniec žiadna dovolenka nekonala, ale v júni sme sa rovno presťahovali. Po dvojdňovej ceste autom sme dorazili do nášho prímorského podnájmu v čarokrásnom mestečku pri hranici s Ruskom. Domy striedali stromy, les striedala dlhočizná pláž, ktorú obmývalo more, a ponad hlavy nám poletovalo veľké množstvo vtáctva. V tomto krásnom letovisku nám však estónčina bola nanič.

V ugrofínskom Estónsku je totiž početná menšina Slovanov – Rusov, podobne ako na Slovensku menšina Ugrofínov – Maďarov. Dve jazykové skupiny, ktoré obývajú spoločne jednu krajinu, len v opačnom garde. S Estónskom máme tiež podobnú históriu, čo sa týka 20. storočia, no rozdielne sa vyvíja situácia dnes. Estónsko v Európe vyniká v kvalite vzdelávacieho systému, má elektronickú verejnú správu, ktorou je známe po celom svete, vďaka čomu je byrokratické zaťaženie relatívne nižšie, a je aj prvou európskou krajinou, v ktorej sa dá voliť cez internet.

Keď sa povie Estónsko, predstavím si vysoké ihličnany lemujúce väčšinu ciest, množstvo jazier, močiarov a drevených chodníčkov, ktoré sú snáď v každom druhom národnom parku. V lete sú to čučoriedky, ktorých sú plné lesy, more, v ktorom sa dá vyblázniť s celou rodinou, a slnko, ktoré svieti tak dlho, že v noci netreba svietiť. V zime vás naopak obklopuje bieloba a snehuliakov môžete s deťmi stavať do polovice marca pokojne každý deň. Dni sú síce kratučké, ale snehová nádielka to kvalitne kompenzuje.

Estónci sú známi tým, že je väčšina z nich bez vyznania. Spomedzi obyvateľov Estónska má medzi veriacimi najväčšie zastúpenie pravoslávna cirkev, ku ktorej sa hlási takmer polovica ruskej menšiny. O niečo menej prívržencov majú luteránski protestanti, medzi ktorými prevažujú etnickí Estónci.

Najviac ma prekvapilo, že zatiaľ čo na Slovensku v žiadnej zapadnutej dedine nesmie chýbať kostol a krčma, v Estónsku sú to materské, základné a stredné školy.

Zaujal ma aj systém, akým fungujú polikliniky. Po zaregistrovaní sa na recepcii dostanete SMS správu s časom, v ktorom vás špecialista prijme. Nie je preto nutné čakať dlhé hodiny v čakárni. Rovnako je možné dohodnúť si termín na recepcii telefonicky. Lekár nás častokrát vzal aj o pár minút skôr, pokiaľ už v ambulancii nikoho nemal. Spokojní sme boli ako v Narve, kde sa hovorí po rusky, tak aj v Paide, kde sa zase hovorí po estónsky.

Rovnako ma ohúrila novozrekonštruovaná nemocnica v meste s ani nie 8000 obyvateľmi, ktorá je dobre vybavená nielen materiálne, odborne, ale aj osobnostne. Potešila nás tiež útulná pôrodnica s rodinnými izbami, kam si rodičky nemusia doniesť takmer nič, pretože je všetko dôležité pre matku aj dieťa k dispozícii. Novorodenca mi nechali dve hodiny po pôrode na hrudi a neskôr som ho mala pri sebe v izbe.

Estónci majú svoj jazyk radi, čomu napovedá aj to, že napriek prílevu anglických slov do slovnej zásoby všetkých jazykov celej Európy, sa snažia zachovávať si domáce výrazy. Príkladom môžu byť tieto slová: ajaveeb – blog, poodlema – shopping, idufirma  startup, ajurünnak  brainstorming, kodutöö  home office, kaltsukas – second hand, taskuhääling  podcast, lumelaud  snowboard, taimetoitlane – vegetarián, värav  gól, keeleneet – pírsing (v jazyku), näputoitumine (baby-led weaning) a mohla by som takto pokračovať ďalej. Koľko slovenských ekvivalentov vám pri čítaní týchto anglických výrazov či anglicizmov napadá?

A kým sa na Slovensku vyťahuje vlajka viacmenej len počas majstrovstiev v hokeji, v Estónsku je to pri každom jednom štátnom sviatku.

Odišli sme na netypické miesto, pretože nás lákala príroda, vzdelanosť, fungujúci systém a kultúrna jedinečnosť, ktorú si Estónci do dnešného dňa dokázali napriek nízkemu počtu zachovať.

Samozrejme, ako všade, ani v Estónsku nie je úplne všetko podľa našich predstáv, ale o tom niekedy nabudúce… 🙂