🇸🇰 Prečo sme odišli do Estónska?

Aktualizované 17. júna 2020

Estónsko je známe ako malý nenápadný pobaltský štát, v ktorom vznikol Skype. Rozlohou je porovnateľný so Slovenskom, no počet obyvateľov Estónska je štyrikrát nižší. Čo má Estónsko spoločné so Slovenskom? Prečo sme sa rozhodli usadiť práve tu?

Nikdy som neplánovala žiť v zahraničí, pretože vidina lepšieho zárobku pre mňa nebola dostatočne lákavá a z iných dôvodov Slováci len veľmi zriedka zapúšťajú korene v cudzine. Všetko zmenila severská kultúra.

Začalo to učením sa estónčiny, ktorá mala poslúžiť ako dorozumievací prostriedok pri našej májovej dovolenke v Estónsku. Estónsky jazyk nás presvedčil, aby sme si o Estónsku zisťovali stále viac informácií, až sa nakoniec žiadna dovolenka nekonala, ale v júni sme sa rovno presťahovali. Po dvojdňovej ceste autom sme dorazili do nášho prímorského podnájmu v čarokrásnom mestečku pri hranici s Ruskom. Domy striedali stromy, les striedala dlhočizná pláž, ktorú obmývalo more, a ponad hlavy nám poletovalo veľké množstvo vtáctva. V tomto krásnom letovisku nám však estónčina bola nanič.

V ugrofínskom Estónsku je totiž početná menšina Slovanov – Rusov, podobne ako na Slovensku menšina Ugrofínov – Maďarov. Dve jazykové skupiny, ktoré obývajú spoločne jednu krajinu, len v opačnom garde. S Estónskom máme tiež podobnú históriu, čo sa týka 20. storočia, no rozdielne sa vyvíja situácia dnes. Estónsko zastáva prvé miesto v Európe v kvalite vzdelávacieho systému, má elektronickú verejnú správu, ktorou je známe po celom svete, vďaka čomu je byrokratické zaťaženie pomerne nízke, a je aj prvou európskou krajinou, v ktorej sa dá voliť cez internet.

Keď sa povie Estónsko, predstavím si vysoké ihličnany lemujúce väčšinu ciest, množstvo jazier, močiarov a drevených chodníčkov, ktoré sú snáď v každom druhom národnom parku. V lete sú to čučoriedky, ktorých sú plné lesy, more, v ktorom sa dá vyblázniť s celou rodinou, a slnko, ktoré svieti tak dlho, že v noci netreba svietiť. V zime vás naopak obklopuje bieloba a snehuliakov môžete s deťmi stavať od polovice novembra do polovice marca pokojne každý deň. Dni sú síce kratučké, ale snehová nádielka to kvalitne kompenzuje. (Tak vyzerala naša prvá zima v Estónsku, avšak z dôvodu klimatických zmien sa, žiaľ, situácia zmenila a snehu bolo v ďalšom roku menej.)

Estónci sú známi tým, že je väčšina z nich bez vyznania. Napriek tomu ich predsa len niečo dôležité spája, a to silné puto k prírode. Prechádzky v lesoch patria k bežnej súčasti života a národné parky nenavštevujú len sporadicky, ale opakovane niekoľkokrát do roka.

Najviac ma prekvapilo, že zatiaľ čo na Slovensku v žiadnej zapadnutej dedine nesmie chýbať kostol a krčma, v Estónsku sú to materské, základné a stredné školy, a to aj na miestach, ktoré majú menej ako tisíc obyvateľov.

Zaujal ma aj systém, akým fungujú polikliniky. Po zaregistrovaní sa na recepcii dostanem SMS správu s časom, v ktorom ma špecialista prijme. Nie je preto nutné čakať dlhé hodiny v čakárni. Rovnako je možné dohodnúť si termín na recepcii telefonicky. Lekár nás častokrát vzal aj o pár minút skôr, pokiaľ už v ambulancii nikoho nemal. Spokojní sme boli ako v Narve, kde sa hovorí po rusky, tak aj v Paide, kde sa zase hovorí po estónsky.

Rovnako ma ohúrila nemocnica v meste s ani nie 8000 obyvateľmi, ktorá je zrekonštruovaná a dobre vybavená. Izby sú príjemné ako v hoteli a personál sa snaží vychádzať maximálne v ústrety. Čerešničkou na torte bola veľmi útulná pôrodnica s rodinnými izbami, kam si ženy nemusia nosiť takmer nič, pretože je všetko dôležité k dispozícii. Bábätko mi dali po pôrode na dve hodiny na hruď a neskôr som ho mala pri sebe v izbe.

Za zmienku stojí tiež naša prvá úsmevná skúsenosťou s doručovacou službou – konkrétne kuriózny príchod kuriéra, ktorý nielenže dal dopredu vedieť čas, kedy príde, ale ho aj na minútu presne dodržal. Vo všeobecnosti to však nie je pravidlom. Pozoruhodné je aj to, že sú kuriéri ochotní priniesť balík až k dverám bytu, ak sa napr. nedovolali.

Estónci majú svoj jazyk radi, čomu napovedá aj to, že napriek prílevu anglických slov do slovnej zásoby všetkých jazykov celej Európy, sa snažia zachovávať si domáce výrazy. Príkladom môžu byť tieto slová: ajaveeb – blog, poodlema – shopping, idufirma  startup, ajurünnak  brainstorming, kodutöö  home office, kaltsukas – second hand, taskuhääling  podcast, raske rokk  hard rock, lumelaud  snowboard, taimetoitlane – vegetarián, värav  gól, keeleneet – pírsing (v jazyku), näputoitumine (baby-led weaning) a mohla by som takto pokračovať ďalej. Koľko slovenských ekvivalentov vám pri čítaní týchto anglických výrazov či anglicizmov napadá?

Odišli sme na netypické miesto, pretože nás lákala príroda, vzdelanosť, fungujúci systém a kultúrna jedinečnosť, ktorú si Estónci do dnešného dňa dokázali napriek nízkemu počtu ubrániť a zachovať.