🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 2. časť

V prvej časti série článkov o vykaní v rôznych jazykoch sme v potrebnej miere zhrnuli systém vykania v nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine. V tejto časti sa pozrieme na nórčinu, švédčinu, fínčinu, estónčinu, lotyštinu a ruštinu.

Napriek tomu, že tieto jazyky sú až zo štyroch rôznych jazykových skupín (nórčina a švédčina sú germánske jazyky, fínčina a estónčina ugrofínske jazyky, lotyština baltský jazyk a ruština slovanský jazyk), možno ich z hľadiska vykania rozdeliť len na dve pomyselné skupiny, a to na nórčinu a švédčinu v jednej skupine a zvyšné jazyky v druhej skupine.

Nórčina

Nórčina je charakteristická tým, že v nej síce vykanie existuje, ale používa sa len veľmi výnimočne, a to pri slávnostných príležitostiach, prípadne pri rozhovore so zákazníkmi v hoteliérstve a pod. Na vykanie sa používa zámeno De, ktoré v tomto prípade použijeme s veľkým začiatočným písmenom. Zámeno de (s malým písmenom) znamená oni/ony, čím sa na vykanie de facto používa onikanie, a to aj pre jednotné aj množné číslo. Najčastejšie sa však používa tykanie a teda zámeno du. Pre tykanie v množnom čísle použijeme zámeno dere.

Či už budeme vykať, alebo tykať, tak sloveso vždy použijeme v rovnakom tvare, keďže nórčina nerozlišuje časovanie slovies, napr.:

Er De allerede i Oslo? – Ste už v Osle? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Snakker du norsk? – Hovoríš po nórsky? (tykanie jednej osobe)

Bor dere i Tyskland? – Bývate v Nemecku? (tykanie viacerým osobám)

Švédčina

Zdvorilostný systém v švédčine je veľmi podobný nórčine. Je tomu tak preto, lebo aj v švédčine je normou všetkým tykať, taktiež okrem slávnostných príležitostí alebo rozhovorov so zákazníkmi. V podstate jediný rozdiel spočíva v tom, že na vykanie sa použije zámeno Ni (s veľkým písmenom), pričom toto zámeno vo forme s malým písmenom znamená vy (tykanie viacerým osobám), a nie oni/ony ako v nórčine. Bežne sa teda tiež používa predovšetkým du (tykanie jednej osobe) a ni (tykanie viacerým osobám). V švédčine tiež nenájdeme časovanie slovies, takže pri všetkých osobách bude rovnaký tvar, napr.:

Bor du i Sverige eller i Finland?Bývaš v Švédsku alebo Fínsku? (tykanie jednej osobe)

Vill Ni beställa något? – Chcete si niečo objednať? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Måste ni gå dit? Musíte tam ísť? (tykanie viacerým osobám)

Fínčina

Vo fínčine pripomína systém vykania ten slovenský, keďže sa na vykanie taktiež používa 2. osoba množného čísla. Príslušné zámeno je Te (s veľkým písmenom), a môžeme ním vykať jednej alebo viacerým osobám. Vo Fínsku sa však vyká o čosi menej než na Slovensku, a to pod vplyvom germánskych jazykov. Pomerne často si budú tykať aj cudzí ľudia, pokiaľ sú približne v rovnakom veku, a taktiež aj prechod od vykania k tykaniu netrvá tak dlho ako na Slovensku.

Zámeno te s malým písmenom následne znamená vy (tykanie viacerým osobám) a zámeno sinä znamená ty. Vo fínčine a ďalších ugrofínskych jazykoch (estónčina, maďarčina) sa slovesá časujú, napr.:

Oletteko Te opettaja? – Ste učiteľ? (vykanie jednej osobe – ak by sa vykalo viacerým osobám, tak by muselo byť použité opettajat – učitelia)

Sinä olet opiskelija. – Ty si študent. (tykanie jednej osobe)

Asutteko te Suomessa? Bývate vo Fínsku? (tykanie viacerým osobám)

Estónčina

Estónčina sa vykaním principiálne nelíši od fínčiny. Tiež sa používa zámeno teie, resp. te (teie je dlhá forma a te krátka forma), a pri slovese druhá osoba množného čísla. Toto zámeno sa píše s veľkým písmenom len v korešpondencii s úradmi alebo inými osobami/autoritami, od ktorých máme vo vzťahu väčšiu pomyselnú vzdialenosť. Následne by sme v týchto situáciách použili vykanie s veľkým písmenom Teie (najčastejšie v zdvorilých situáciách dlhšiu formu, a nie teda Te) aj v iných pádoch ako nominatíve. Zámeno teie/te teda môže v závislosti od kontextu znamenať tykanie viacerým osobám, alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám, čiže ako v slovenčine. Na tykanie jednej osobe použijeme zámeno sina/sa, napr.:

Kas sa oled praegu Tallinnas? – Si teraz v Tallinne? (tykanie jednej osobe)

Kas ma aitan Teid? – Pomôžem Vám? (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Ma ei näinud teid. – Nevidel som vás. (tykanie viacerým osobám)

Lotyština

V lotyštine sa tiež stretávame so systémom vykania rovnakým ako v slovenčine. Zámeno jūs používame na tykanie viacerým osobám, a tiež na vykanie jednej alebo viacerým osobám. S veľkým písmenom ho taktiež použijeme len v korešpondencii, hlavne s úradmi a pod., pričom azda ešte menej často ako v estónčine. Jednej osobe tykáme pomocou zámena tu. Baltské jazyky (lotyština a litovčina) tiež rozlišujú časovanie slovies, napr.:

Vai jūs runājat latviski? – Hovoríte po lotyšsky? (tykanie viacerým osobám / vykanie jednej alebo viacerým osobám – v závislosti od kontextu)

Vai tu runā igauniski? – Hovoríš po estónsky?

Ruština

Posledným zo štvorice jazykov, v ktorých sa vyká je ruština. Zdvorilostný systém sa ešte o niečo viac blíži slovenskému než v prípade lotyštiny alebo estónčiny, a to ešte menej častým používaním veľkých začiatočných písmen pri zámenách. Ak sa tak stane, tak opäť ide hlavne o korešpondenciu s úradmi. Aj pri tykaní viacerým osobám, aj pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa použije zámeno вы a pri tykaní jednej osobe zámeno ты a zodpovedajúce vyčasované sloveso. Podobne ako v slovenčine je časté vypadávanie zámien, ale pre lepšiu názornosť ich ponecháme v obidvoch vetách, napr.:

Когда вы завтра придете? Kedy zajtra prídete? (tykanie viacerým osobám alebo vykanie jednej alebo viacerým osobám)

Где ты хочешь встретиться? Kde sa chceš stretnúť? (tykanie jednej osobe)

Aj v druhej časti článkov o vykaní jasne vidno, že väčšiu rolu ako príslušnosť do jazykovej skupiny zohrávala a stále zohráva geografická blízkosť jazykov a ich vzájomné ovplyvňovanie sa.

🇸🇰 Vykanie v rôznych jazykoch sveta – 1. časť

Jedna z častých situácií, ktorá vyvoláva nedorozumenia medzi ľuďmi, je systém vykania. Pokiaľ sa budeme snažiť vykať v krajinách, resp. jazykoch, kde je medzi ľuďmi všeobecne zaužívané tykanie, alebo naopak, pokiaľ budeme tykať namiesto vykania, tak si v lepšom prípade vyslužíme prekvapivé pohľady, a v tom horšom prípade sa s nami prestanú rozprávať.

Zdvorilosť je z pohľadu jazyka chápaná vo svete naozaj rôzne, niekedy aj v rámci susedných štátov. Kým väčšina germánskych jazykov uprednostňuje tykanie, v románskych a slovanských jazykoch na druhej strane nenájdeme jazyk, v ktorom by sa buď nevykalo alebo neon(i)kalo. Severské ugrofínske jazyky (estónčina a fínčina) používajú vykanie podobné slovenčine, ale maďarčina onkanie a onykanie. Ťažko zhrnúť v krátkosti ázijské jazyky, ale ako príklad nám môže poslúžiť japončina s jej široko rozvinutým zdvorilostným systémom a čínština, kde existuje len jednoduché vykanie, ktoré sa však neuplatňuje natoľko, ako v slovenčine.

V každom zo série článkov si v krátkosti priblížime zdvorilostné systémy v niekoľkých cudzích jazykoch, pričom v prvej časti bude reč o nemčine, poľštine, maďarčine, taliančine a francúzštine.

Onikanie v nemčine

Pri nemčine môžeme bez problémov tvrdiť, že zaužívaný zdvorilostný tvar pre vykanie je vlastne onikanie. Je to z dôvodu využívania 3. osoby množného čísla (Sie), ktorú navyše v písanom texte píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Slovesá spojené s týmto zámenom taktiež vyžadujú koncovku 3. osoby množného čísla -en, napr. Sie kommen (vy prídete), Sie gehen (vy idete), a pod. Keďže sa 3. osoba množného čísla využíva aj pre slovenské zámeno oni/ony, tak v rozhovore je nutné určiť osobu z kontextu.

V písanej podobe je v tomto prípade rozdiel medzi Sie (s veľkým písmenom) a sie (s malým písmenom). Taktiež nás ešte môže zmiasť to, že sie sa používa aj na vyjadrenie 3. osoby jednotného čísla (ona), avšak z dôvodu využívania inej koncovky slovesa (-t) je rozdiel v hovorenej aj písomnej podobe značný, a teda tu k omylom dochádza len zriedkavo.

Posledná možnosť, kde sa možno pomýliť, je využitie 2. osoby množného čísla (ihr) na označenie vykania. Toto zámeno sa však používa len v tých situáciách, v ktorých sa rozprávame s dvomi alebo viacerými osobami, ktorým tykáme. Táto chyba sa vyskytuje z nepozornosti u študentov nemčiny aj na vyšších úrovniach, preto je vhodné sa systému zámien od začiatku výuky poriadne venovať.

Porovnajme si teda všetky 4 spomínané tvary:

sie geht – ona ide

sie gehen – oni idú

Sie gehen – vy idete (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

ihr geht – vy idete (dve alebo viacero osôb, ktorým tykáme)

Čo sa týka samotných situácií, kedy vykať a kedy tykať, môžeme bez problémov vychádzať z naučených pravidiel zo slovenského prostredia, čiže s neznámymi ľuďmi na ulici a s ľuďmi, s ktorými ešte nemáme vybudované hlbšie vzťahy, si budeme vykať a s rodinou a priateľmi si budeme tykať.

Onkanie, onakanie a onikanie v poľštine

Ďalším jazykom v geografickej blízkosti Slovenska, v ktorom možno naraziť na gramaticky iné zdvorilostné formy, je poľština. V poľštine je využívaná na vykanie 3. osoba jednotného čísla pre jednu osobu a pre viacero osôb 3. osoba množného čísla. Okrem toho je nutné pri vykaní použiť špeciálne zámená určené len na vykanie – Pan, Pani a v množnom čísle Państwo, resp. Panowie/Panie. Uveďme si teda vykanie v rôznych osobách na príklade slovesa mówić (hovoriť):

Pan mówivy hovoríte (obraciame sa k osobe mužského pohlavia)

Pani mówi vy hovoríte (obraciame sa k osobe ženského pohlavia)

Państwo mówiąvy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám rôznych pohlaví)

Panowie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám mužského pohlavia)

Panie mówią – vy hovoríte (obraciame sa k viacerým osobám ženského pohlavia)

Platí teda pravidlo, že vždy, keď vykáme, tak musíme použiť jedno z vyššie uvedených zámien, a to povinne s veľkým písmenom.

Pri tykaní jednej osobe používame tak ako v slovenčine zámeno ty a pri tykaní viacerým osobám zámeno vy. Vyzerá to nasledovne:

ty mówisz – ty hovoríš

vy mówicie – vy hovoríte

V hovorovej forme sa pre množné číslo pomerne často zvykne používať zmiešaná forma Państwo mówicie, ktorá akoby bola medzi tykaním a vykaním. Jej uplatnenie nájdeme v situáciách, keď sa hovoriaci chce priblížiť poslucháčom a nevytvárať takú pomyselnú vzdialenosť, aká je pri vykaní. Môže to byť napríklad situácia prednášajúceho a publika, či už na prednáškach na vysokej škole alebo na menej vážnych konferenciách a podujatiach, alebo sa môžeme stretnúť s touto formou v internetových časopisoch a novinách. Pre viacerých, predovšetkým pre staršiu generáciu, je však táto forma jednoducho neprípustná a je vhodné s ňou narábať v rozhovoroch opatrne.

Maďarčina a jej onkanie, resp. onikanie

Zjednodušene by bolo možné povedať, že zdvorilostný systém v maďarčine je vlastne rovnaký ako v poľštine. Toto tvrdenie vyplýva z faktu, že maďarčina v jednotnom čísle používa sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno ön, v množnom čísle zase sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno önök, napr.:

Ön nem ír. – Vy nepíšete. (vykanie jednej osobe)

Önök Budapesten élnek? – Žijete v Budapešti? (vykanie viacerým osobám)

Rozdiel oproti poľštine spočíva v tom, že maďarčina nerozlišuje rody, čím v tretej osobe nemôže vzniknúť toľko tvarov ako v poľštine, ale len jeden pre jednotné a jeden pre množné číslo.

Použitie tykania, resp. zdvorilostných foriem v maďarčine v rôznych situáciách bežného života zodpovedá približne slovenčine, len je vykanie nahradené onkaním.

Onkanie a onikanie v taliančine

Z gramatického hľadiska existuje v taliančine veľmi podobný systém zdvorilosti ako v maďarčine. Pre vykanie jednej osobe sa použije sloveso v 3. osobe jednotného čísla a zámeno Lei (obvykle s veľkým písmenom), čiže vznikne onkanie. Zámeno lei použité s malým písmenom však na rozdiel od maďarčiny má aj iný význam – znamená v preklade ona.

Vykanie viacerým osobám využíva sloveso v 3. osobe množného čísla a zámeno Loro (taktiež obvykle s veľkým písmenom, s malým písmenom znamená loro oni).

Aby sme vyjadrili väčšiu zdvorilosť, môžeme použiť oslovenia signore, signora, prípadne ich tvary množného čísla.

Lei è francese, signore? – Ste Francúz, pane? (vykanie jednej osobe)

Loro sono di Venezia? – Ste z Benátok? (vykanie viacerým osobám)

Je potrebné podotknúť, že vykanie viacerým osobám pomocou zámena Loro sa používa čoraz menej, a použilo by sa teda zámeno voi (vy). V súčasnosti sa používa zámeno Loro hlavne v oficiálnom styku a oficiálnych prejavoch, v kontakte so zákazníkmi a pod.

Vykanie vo francúzštine

Francúzština je jediným jazykom z prvej pätice, v ktorom sa používa rovnaký systém vykania s použitím vykania, resp. tykania ako v slovenčine. Na vykanie jednej alebo viacerým osobám sa používa zámeno vous, pričom s veľkým písmenom je používané len na zdôraznenie zdvorilosti v písomnom prejave. Na prejavenie väčšej zdvorilosti sa však častejšie ako v slovenčine využívajú oslovenia Madame a Monsieur (prípadne Mademoiselle), avšak stále s použitím tvaru slovesa 2. osoby množného čísla.

Vous allez au restaurant? – Idete do reštaurácie?

Vous êtes français, Monsieur? – Ste Francúz, pane?

Vidíme, že v strednej Európe a jej okolí si viacero jazykov zachovalo systém onkania, resp. onikania. Pre slovanské a ugrofínske jazyky je tento systém výnimkou (poľština, resp. maďarčina), keďže zvyšné jazyky týchto skupín používajú vykanie. Možno teda povedať, že systém zdvorilosti v konkrétnom jazyku záleží nielen od jeho jazykovej skupiny, ale aj od geografickej polohy a historického styku s inými jazykmi.

🇸🇰 Základné slovesné časy v estónčine

Estónčina využíva 4 časy – prítomný, predprítomný, minulý a predminulýBudúcnosť sa vyjadruje prítomným časom. Dnes sa pozrieme na prvé tri.

Prítomný čas

V prítomnom čase existuje pre každú osobu príslušná koncovka slovesa s výnimkou záporu, ktorý sa tvorí pomocou kmeňa prítomného času a je pre všetky osoby rovnaký.

elama žiť, bývať

Ma elan. Žijem.          Me elame.   Žijeme.
Sa elad Žiješ.            Te elate.      Žijete.
Ta elab.  Žije.              Nad elavad. Žijú.

Všimnite si 1. a 2. osobu množného čísla, ktorých koncovky
sa v písomnej forme zhodujú so slovenskými. 😉

Zápor v prítomnom čase

Ma ei ela. Nežijem.   Me ei ela.  Nežijeme.
Sa ei ela.  Nežiješ.    Te ei ela.    Nežijete.
Ta ei ela.  Nežije.      Nad ei ela. Nežijú.

Príklady viet v prítomnom čase:

Ma lähen kooli.                    Idem do školy.
Sa loed raamatuid.             Čítaš knihy.
Ta sõidab bussiga.             Cestuje autobusom.
Me kuulame muusikat.      Počúvame hudbu.
Te joote vett.                       Pijete vodu.
Nad söövad hommikust.  Jedia raňajky.

Predprítomný čas

Predprítomným časom vyjadrujeme, že určitý dej začal v minulosti (pred prítomnosťou), ale ešte neskončil. Napríklad, ak čítame knihu, žijeme niekde alebo sa učíme jazyk už nejakú dobu – začali sme v minulosti a trvá to dodnes. Tiež ním vieme vyjadriť, kedy sa niekto narodil, pokiaľ daná osoba v súčasnosti ešte žije.

Ma oleelanud      Žijem…
Sa oled elanud       Žiješ…
Ta on elanud           Žije…                    …Eestis juba kolm aastat.
Me oleme elanud   Žijeme…               …v Estónsku už 3 roky.
Te olete elanud      Žijete…
Nad on elanud       Žijú…

Zápor v predprítomnom čase

Ma ei ole elanud    Nežijem…
Sa ei ole elanud     Nežiješ…
Ta ei ole elanud     Nežije…
Me ei ole elanud…    Nežijeme…
Te ei ole elanud     Nežijete…
Nad ei ole elanud  Nežijú…

ei ole = pole

Ma pole elanud Nežijem…

Príklady viet v predprítomnom čase:

Ma olen sündinud 1993. aastal.               Som narodená v roku 1993.
Sa oled elanud Eestis juba 2 aastat.        Žiješ v Estónsku už 2 roky.
Ta on lugenud seda raamatut.                  Číta tú knihu.
Me oleme sõitnud juba 3 tundi.                Cestujeme už 3 hodiny.
Te olete kuulanud muusikat terve päev.  Celý deň počúvate hudbu.
Nad on maganud juba 10 tundi.                Spia už 10 hodín.

Minulý čas

Minulým časom vyjadrujeme ukončený dej z minulosti.

Ma elasin.    Žila som.
Sa elasid.     Žil si.
Ta elas.         Žil/Žila.
Me elasime. Žili sme.
Te elasite.    Žili ste.
Nad elasid.  Žili.

Zápor v minulom čase

Ma ei elanud.     Nežila som.
Sa ei elanud.      Nežil si.
Ta ei elanud.      Nežil./Nežila.
Me ei elanud.    Nežili sme.
Te ei elanud.     Nežili ste.
Nad ei elanud.  Nežili sme.

Príklady viet v minulom čase:

Ma läksin tööle.                          Išla som do práce.
Sa lugesid seda raamatut.        Čítal si tú knihu.
Ta kuulas muusikat.                   Počúvala hudbu.
Me käisime mere ääres.            Šli sme k moru.
Te ootasite paar minutit.           Čakali ste pár minút.
Nad tõusid üles.                          Vstali. (z postele)

💡 zápor v predprítomnom čase                zápor v minulom čase
               Ma ei ole elanud.                                    Ma ei elanud.
⬆

V tomto článku sme si v krátkosti zhrnuli zopár základných pravidiel pre časovanie slovies v estónskom jazyku, avšak je toho oveľa viac.
V estónčine existujú dva tvary neurčitku slovesa, tzv. MA-infinitiv (elama) a DA-infinitiv (elada), 5 slovesných tried s rôznymi špecifikami pre časovanie (ďalšie spôsoby tvorby minulého času platné pre iné skupiny slovies), nepravidelné slovesá a tiež výnimky ako v každom národnom jazyku. Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v ďalšom článku.

🇸🇰 Lotyština – systém slovies II.

V predchádzajúcom článku o delení slovies v lotyštine sme si rozobrali skupiny slovies 2 a 3. Teraz sa bližšie pozrieme na slovesá z prvej skupiny. Pre názornosť ešte raz uvádzame grafické znázornenie rozdelenia slovies:

Do 1. skupiny slovies patria predovšetkým slovesá jednoslabičné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku + t, napr. augt (rásť), pirkt (nakupovať), a pod. Existuje aj zopár výnimiek, ktoré v neurčitku slovesa nemajú na predposlednom mieste spoluhlásku, napr. jāt (jazdiť na koni) alebo liet (liať). Okrem toho do tejto skupiny patria aj viacslabičné slovesá, ktoré sú tvorené predponami ku jednoslabičným slovesám, napr. ieliet (naliať) alebo patikt (páčiť sa). Tieto slovesá budú mať rovnaké koncovky ako jednoslabičné slovesá, z ktorých sú odvodené.

Slovesá prvej skupiny majú všeobecne nasledovné koncovky:

 

jednotné číslo

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i /-ø

-at

3. osoba

Koncovky sú teda podobné skupine slovies 2a, pričom v 2. osobe jednotného čísla budeme mať koncovku -i v skupinách slovies 1-3 a 1-4 a vo zvyšných skupinách bude nulová koncovka. V týchto zvyšných skupinách sa budeme stretávať aj s palatalizáciou (zmenou kmeňovej spoluhlásky) a zmenou výslovnosti e na otvorené e (podobné samohláske ä v severských jazykoch) vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla.

Skupina 1-1a

V skupine slovies 1-1a pripájame koncovky ku kmeňu, ktorý získame odtrhnutím koncového -t. Niektoré slovesá však majú ako keby skrytý kmeň, ktorý končí na -d alebo -t, pričom sa v neurčitku tieto slovesá končia na -st. Písmeno -s z kmeňa tohto slovesa bude následne vypadávať.

Okrem tejto zmeny dochádza v skupine 1-1a k palatalizácii v 2. osobe jednotného čísla z písmena -k na písmeno -c a takisto z -g na -dz. V tabuľke sa nachádzajú slovesá rist (rozviazať sa, rozdeliť sa), sist (biť, udierať), augt (rásť), sākt (povedať), nest (niesť), ēst (jesť) a liet (liať).

 

rist

sist

augt

sākt

nest*

ēst*

liet**

1. os. sg.

risu

situ

augu

sāku

nesu

ēdu

leju

2. os. sg.

ris

sit

audz

sāc

nes

ēd

lej

3. os. sg.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

1. os. pl.

risam

sitam

augam

sākam

nesam

ēdam

lejam

2. os. pl.

risat

sitat

augat

sākat

nesat

ēdat

lejat

3. os. pl.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

* Výslovnosť otvoreného e budeme z praktických dôvodov udávať v tomto článku pomocou hrubého písma.

** Pri nepravidelnom slovese liet dochádza k zmene kmeňa.

Skupina 1-1b

Skupina slovies 1-1b má v kmeni slovesa samohlásku i, ktorá sa mení na e/ē (vo výslovnosti môže byť e otvorené alebo uzavreté) alebo ie. Výnimkou je sloveso virt (variť sa), ktoré pozná len tretiu osobu jednotného čísla a má nepravidelný tvar.

V tabuľke uvádzame príklady slovies pirkt (kupovať), likt (klásť, pokladať), šķist (zdať sa, javiť sa) a virt (variť sa):

 

pirkt

likt

šķist

virt

1. os. sg.

pērku

lieku

šķietu

2. os. sg.

pērc

liec

šķiet

3. os. sg.

pērk

liek

šķiet

verd

1. os. pl.

pērkam

liekam

šķietam

2. os. pl.

pērkat

liekat

šķietat

3. os. pl.

pērk

liek

šķiet

Skupina 1-2

Skupinu 1-2 charakterizuje palatalizácia kmeňa slovesa. Pri spoluhláskach k a g dochádza k palatalizácii vo všetkých osobách k → c a g → dz. Pri všetkých ostatných spoluhláskach k patalizácii v druhej osobe jednotného čísla nedochádza.

Zmeny spoluhlások v rámci palatalizácie uvádzame v tabuľke:

Kmeň neurčitku

Kmeň skloňovania

b, p, m

bj, pj, mj

d

ž

g

dz

k

c

l

ļ

s

š

t

š

z

ž

(samohláska)

(samohláska) + j

Treba ešte podotknúť, že za palatalizovateľné sa uvádza aj spoluhláska r, ktorá v minulosti tiež nadobúdala zmeny vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla. Dnes je však táto zmena už zaniknutá, čiže bude vo všetkých osobách spoluhláska r.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame po jednom slovese na každú spoluhlásku, ktorú možno palatalizovať. V prvej tabuľke sú slovesá stumt (sunúť, posúvať), grūst (strčiť), segt (kryť, chrániť), braukt (jazdiť) a celt (zdvihnúť).

 

stumt

grūst*

segt

braukt

celt

1. os. sg.

stumju

grūžu

sedzu

braucu

ceļu

2. os. sg.

stum

grūd

sedz

brauc

cel

3. os. sg.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

1. os. pl.

stumjam

grūžam

sedzam

braucam

ceļam

2. os. pl.

stumjat

grūžat

sedzat

braucat

ceļat

3. os. pl.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

* Sloveso grūst je jedno zo slovies s už spomínaným tzv. skrytým kmeňom -d. Tento kmeň je vidno v prítomnom čase len v druhej osobe jednotného čísla.

V ďalšej tabuľke sú slovesá plēst (trhať), pūst (fúkať), lauzt (zlomiť) a jāt (jazdiť na koni).

 

plēst

pūst*

lauzt

jāt

1. os. sg.

plēšu

pūšu

laužu

jāju

2. os. sg.

plēs

pūt

lauz

jāj

3. os. sg.

plēš

pūš

lauž

jāj

1. os. pl.

plēšam

pūšam

laužam

jājam

2. os. pl.

plēšať

pūšat

laužat

jājat

3. os. pl.

plēš

pūš

lauž

jāj

* Sloveso pūst má skrytý kmeň na -t.

Skupina 1-3

Pre skupinu slovies 1-3 je charakteristická zmena kmeňovej samohlásky vo všetkých osobách, a to nasledovne:

a → o

i → ī

u → ū

V druhej osobe jednotného čísla majú slovesá tejto skupine koncovku -i. Pri týchto slovesách však tiež dochádza ku palatalizácii spoluhlások k a g, a v tomto prípade bude v druhej osobe jednotného čísla nulová koncovka.

Príklady slovies rast (nájsť), pazust (stratiť sa, zmiznúť), krist (padať), patikt (páčiť sa) a zagt (kradnúť) možno nájsť v tabuľke:

 

rast

pazust

krist

patikt

zagt

1. os. sg.

rodu

pazūdu

krītu

patīku

zogu

2. os. sg.

rodi

pazūdi

krīti

patīc

zodz

3. os. sg.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

1. os. pl.

rodam

pazūdam

krītam

patīkam

zogam

2. os. pl.

rodat

pazūdat

krītat

patīkat

zogat

3. os. pl.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

Skupina 1-4

Do skupiny 1-4 patria slovesá, ktoré majú kmeň v prítomnom čase vo všetkých osobách zakončený na -st. Pokiaľ kmeň v neurčitku končí na –d, -t, -s alebo -z, tak tieto písmená vypadávajú. Taktiež je potrebné si všimnúť, že v tejto skupine sa v druhej osobe jednotného čísla nachádza -i.

K tejto skupine uvádzame príklady nogurt (unaviť sa), gūt (žať, získavať) a aizmirst (zabudnúť):

 

nogurt

gūt

aizmirst

1. os. sg.

nogurstu

gūstu

aizmirstu

2. os. sg.

nogursti

gūsti

aizmirsti

3. os. sg.

nogurst

gūst

aizmirst

1. os. pl.

nogurstam

gūstam

aizmirstam

2. os. pl.

nogurstat

gūstat

aizmirstat

3. os. pl.

nogurst

gūst

aizmirst

Skupina 1-5

Posledná podskupina 1-5 má spoločné to, že sa v kmeni neurčitku slovesa nachádza dvojhláska.

Za kmeň sa v prítomnom čase vkladá doplnkové n. Do tejto skupiny patrí len niekoľko slov, preto si vystačíme s príkladmi aut (obúvať si) a skriet (behať):

 

aut

skriet

1. os. sg.

aunu

skrienu

2. os. sg.

aun

skrien

3. os. sg.

aun

skrien

1. os. pl.

aunam

skrienam

2. os. pl.

aunat

skrienat

3. os. pl.

aun

skrien

Analýzu všetkých podskupín slovies v lotyšskom jazyku sme týmto ukončili. Želáme veľa úspechov v ďalšom štúdiu lotyštiny.

🇸🇰 Lotyština – systém slovies I.

Lotyština patrí ku baltskej skupine indoeurópskych jazykov. V súčasnosti do tejto skupiny patrí ako štátny jazyk konkrétneho štátu len lotyština a litovčina. Lotyština je flektívny jazyk, čo znamená, že sa podstatné mená skloňujú, a čo nás bude teraz najviac zaujímať, slovesá sa časujú.

Lotyština rozlišuje 1., 2., a 3. osobu jednotného a množného čísla, pričom tvar 3. osoby jednotného a množného čísla je pri všetkých lotyšských slovesách rovnaký. Napriek tomu budeme v tabuľkách uvádzať pre prehľadnosť a jednoduchosť obidva tvary slovies.

Všetky slovesá v lotyštine končia v neurčitku písmenom -t, na čom vidno jednu z podobností baltských a slovanských jazykov.

Delenie slovies podľa počtu slabík

Možno povedať, že existuje viacero spôsobov klasifikácie lotyšských slovies, pričom obvykle sa dá stretnúť s dvoma najrozširenejšími. Prvým z nich je klasifikácia slovies len podľa počtu slabík na 3 veľké skupiny. Skupiny slovies v rámci tohto delenia si približíme len v krátkosti:

1. skupinu slovies tvoria slovesá, ktorých kmeň neurčitku slovesa, jeho prítomného času a aj minulého času sa skladajú z jednej slabiky,

2. skupina sú slovesá, ktorých všetky tri kmene spomenuté vyššie sa skladajú aspoň z dvoch slabík, pričom počet slabík je pri všetkých kmeňoch rovnaký,

3. skupinu tvoria nakoniec slovesá, ktorých kmene neurčitku slovesa a minulého času majú aspoň 2 slabiky, avšak kmeň prítomného času slovesa má o jednu slabiku menej.

Príklady slovies: liet (liať), mazgāt (umývať), lasīt (čítať)

 1. skupina2. skupina3. skupina
neurčitoklietmazgātlasīt
prítomný časlejumazgājulasu
minulý časlējumazgājulasīju

Toto delenie spomíname z dôvodu, že sa taktiež môže vyskytnúť v niektorých slovníkoch, ale nebudeme mu tu prikladať väčšiu váhu.

Delenie slovies podľa časovania v prítomnom čase

Budeme sa zaoberať druhým delením, a to podľa nemeckého odborníka na jazyky pobaltských štátov Bertholda Forssmana. Toto delenie taktiež vychádza z delenia slovies na 3 skupiny, pričom dôraz pri tejto klasifikácii nie je na počte slabík, ale na koncovkách jednotlivých osôb pri časovaní v prítomnom čase, prípadne na koncovkách neurčitku. Prvá skupina slovies sa delí na ďalších 5 skupín, druhá skupina na ďalšie 2 skupiny a tretia skupina nemá ďalšie podskupiny. V tomto článku sa budeme venovať 2. a 3. skupine slovies. Okrem týchto troch skupín slovies existujú 3 slovesá (a tiež slovesá z nich odvodené pomocou predpôn), ktoré nespadajú do žiadnej zo skupín. Pri všetkých troch skupinách možno určiť len približné zákonitosti o príslušnosti slovies. Vzhľadom na to, že sa tieto definície prelínajú, je potrebné si príslušnosť ku konkrétnej skupine vždy dohľadať v slovníku.

Skupina slovies 2

Táto skupina sa delí na dve podskupiny – 2a a 2b, pričom pri obidvoch podskupinách platí, že 1. osoba jednotného čísla má rovnako slabík ako neurčitok slovesa.

Skupina slovies 2a

Skupina je tvorená prevažne slovesami zakončenými v neurčitku na -ēt, avšak nachádza sa tu aj niekoľko slovies zakončených na -āt. Po odstránení koncoviek neurčitku -ēt a -āt dostaneme kmeň slovesa, ku ktorému následne pridávame koncovky jednotlivých osôb:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i

-at

3. osoba

Znak ø vyjadruje nulovú koncovku. Ako sme už skôr spomínali, v 3. osobe jednotného aj množného čísla je vždy rovnaká koncovka. V tabuľke sú uvedené slovesá atbildēt (odpovedať), dzirdēt (počuť), dziedāt (spievať), redzēt (vidieť), sēdēt (sedieť) a gulēt (ležať, spať):

 

atbildēt

dzirdēt

dziedāt

redzēt*

sēdēt**

gulēt**

1. os. sg.

atbildu

dzirdu

dziedu

rędzu

žu

guļu

2. os. sg.

atbildi

dzirdi

dziedi

redzi

sēdi

guli

3. os. sg.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

1. os. pl.

atbildam

dzirdam

dziedam

rędzam

žam

guļam

2. os. pl.

atbildat

dzirdat

dziedat

rędzat

žat

guļat

3. os. pl.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

* – viaceré slovesá tejto skupiny s e alebo ē v kmeni majú vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla vo výslovnosti otvorené (široké) ä, ktoré sa kvalitou ponáša na temnú výslovnosť prehlások, aká je aj v iných severských jazykoch – napr. estónčine či švédčine. Označujeme ju tu ako ę, avšak treba mať na pamäti, že v bežných textoch sa v lotyštine tento znak nikde nenachádza a je tu skôr ako pomôcka pri výslovnosti.

Je možné si všimnúť, že v lotyštine má 2. osoba jednotného čísla istým spôsobom výnimočné postavenie, pretože tu buď v mnohých slovách dochádza k zmenám kmeňa, alebo zas na druhej strane k zmene nedochádza, pričom vo všetkých zvyšných osobách k zmene kmeňa dochádza.

** – pre lotyštinu je typická aj tzv. palatalizácia spoluhlások, čiže zmena kmeňovej spoluhlásky. Dochádza k nej obvykle vo všetkých osobách okrem už spomínanej 2. osoby jednotného čísla.

Skupina slovies 2b

Druhú podskupinu slovies skupiny 2 tvoria hlavne slovesá zakončené na -īt (obvykle dvojslabičné slovesá), ale aj slovesá zakončené na -āt (tiež obvykle dvojslabičné slovesá) a tiež slovesá zakončené na -ināt (troj alebo viacslabičné slovesá).

Koncovky pri časovaní týchto slovies vyzerajú nasledovne:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-ām

2. osoba

-i

t

3. osoba

-a

-a

Taktiež uvádzame zopár príkladových slovies, a to gaidīt (čakať), lasīt (čítať), attaisīt (otvoriť), audzināt (vychovávať), pelnīt (zarábať) a sacīt (povedať):

 

gaidīt

lasīt

attaisīt

audzināt

pelnīt*

sacīt**

1. os. sg.

gaidu

lasu

attaisu

audzinu

pęlnu

saku

2. os. sg.

gaidi

lasi

attaisi

audzini

pelni

saki

3. os. sg.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

1. os. pl.

gaidām

lasām

attaisām

audzinām

pęlnām

sakām

2. os. pl.

gaidāt

lasāt

attaisāt

audzināt

pęlnāt

sakāt

3. os. pl.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

* aj pri skupine 2b dochádza pri mnohých slovesách k zmene výslovnosti vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla.

** – príklad palatalizácie na slove sacīt, pričom tu výnimočne aj 2. osoba jednotného čísla zachováva zmenu spoluhlásky.

Slovesá skupiny 3

Posledná skupina slovies, ktorej sa tu budeme venovať je skupina 3. Táto skupina je charakteristická počtom slabík 1. osoby jednotného čísla, ktorý je o jednu slabiku vyšší, než je neurčitok slovesa.

Do tejto kategórie patria všetky slovesá zakončené na -ot, väčšina slov zakončených na -āt, veľa slov zakončených na -ēt, niekoľko slovies zakončených na -īt, a nakoniec sloveso dabūt zakončené na -ūt.

Koncovky časovania pri skupine 3 sú tieto:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-ju

-jam

2. osoba

ø

-jat

3. osoba

Vidíme teda, že 2. osoba jednotného čísla a aj 3. osoba má nulovú koncovku. Koncovky si opäť znázorníme na príkladoch dzīvot (žiť, bývať), runāt (hovoriť) a dabūt (dostať):

 

dzīvot

runāt

dabūt

1. os. sg.

dzīvoju

runāju

dabūju

2. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

3. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

1. os. pl.

dzīvojam

runājam

dabūjam

2. os. pl.

dzīvojat

runājat

dabūjat

3. os. pl.

dzīvo

runā

dabū

V tejto skupine slovies nedochádza k palatalizácii a ani k zmene výslovnosti hlásky e.

O slovesách z 1. skupiny si môžete prečítať v ďalšom článku.

🇸🇰 Prečo sme odišli do Estónska?

Aktualizované 17. júna 2020

Estónsko je známe ako malý nenápadný pobaltský štát, v ktorom vznikol Skype. Rozlohou je porovnateľný so Slovenskom, no počet obyvateľov Estónska je štyrikrát nižší. Čo má Estónsko spoločné so Slovenskom? Prečo sme sa rozhodli usadiť práve tu?

Nikdy som neplánovala žiť v zahraničí, pretože vidina lepšieho zárobku pre mňa nebola dostatočne lákavá a z iných dôvodov Slováci len veľmi zriedka zapúšťajú korene v cudzine. Všetko zmenila severská kultúra.

Začalo to učením sa estónčiny, ktorá mala poslúžiť ako dorozumievací prostriedok pri našej májovej dovolenke v Estónsku. Estónsky jazyk nás presvedčil, aby sme si o Estónsku zisťovali stále viac informácií, až sa nakoniec žiadna dovolenka nekonala, ale v júni sme sa rovno presťahovali. Po dvojdňovej ceste autom sme dorazili do nášho prímorského podnájmu v čarokrásnom mestečku pri hranici s Ruskom. Domy striedali stromy, les striedala dlhočizná pláž, ktorú obmývalo more, a ponad hlavy nám poletovalo veľké množstvo vtáctva. V tomto krásnom letovisku nám však estónčina bola nanič.

V ugrofínskom Estónsku je totiž početná menšina Slovanov – Rusov, podobne ako na Slovensku menšina Ugrofínov – Maďarov. Dve jazykové skupiny, ktoré obývajú spoločne jednu krajinu, len v opačnom garde. S Estónskom máme tiež podobnú históriu, čo sa týka 20. storočia, no rozdielne sa vyvíja situácia dnes. Estónsko zastáva prvé miesto v Európe v kvalite vzdelávacieho systému, má elektronickú verejnú správu, ktorou je známe po celom svete, vďaka čomu je byrokratické zaťaženie pomerne nízke, a je aj prvou európskou krajinou, v ktorej sa dá voliť cez internet.

Keď sa povie Estónsko, predstavím si vysoké ihličnany lemujúce väčšinu ciest, množstvo jazier, močiarov a drevených chodníčkov, ktoré sú snáď v každom druhom národnom parku. V lete sú to čučoriedky, ktorých sú plné lesy, more, v ktorom sa dá vyblázniť s celou rodinou, a slnko, ktoré svieti tak dlho, že v noci netreba svietiť. V zime vás naopak obklopuje bieloba a snehuliakov môžete s deťmi stavať od polovice novembra do polovice marca pokojne každý deň. Dni sú síce kratučké, ale snehová nádielka to kvalitne kompenzuje. (Tak vyzerala naša prvá zima v Estónsku, avšak z dôvodu klimatických zmien sa, žiaľ, situácia zmenila a snehu bolo v ďalšom roku menej.)

Estónci sú známi tým, že je väčšina z nich bez vyznania. Napriek tomu ich predsa len niečo dôležité spája, a to silné puto k prírode. Prechádzky v lesoch patria k bežnej súčasti života a národné parky nenavštevujú len sporadicky, ale opakovane niekoľkokrát do roka.

Najviac ma prekvapilo, že zatiaľ čo na Slovensku v žiadnej zapadnutej dedine nesmie chýbať kostol a krčma, v Estónsku sú to materské, základné a stredné školy, a to aj na miestach, ktoré majú menej ako tisíc obyvateľov.

Zaujal ma aj systém, akým fungujú polikliniky. Po zaregistrovaní sa na recepcii dostanem SMS správu s časom, v ktorom ma špecialista prijme. Nie je preto nutné čakať dlhé hodiny v čakárni. Rovnako je možné dohodnúť si termín na recepcii telefonicky. Lekár nás častokrát vzal aj o pár minút skôr, pokiaľ už v ambulancii nikoho nemal. Spokojní sme boli ako v Narve, kde sa hovorí po rusky, tak aj v Paide, kde sa zase hovorí po estónsky.

Rovnako ma ohúrila nemocnica v meste s ani nie 8000 obyvateľmi, ktorá je zrekonštruovaná a dobre vybavená. Izby sú príjemné ako v hoteli a personál sa snaží vychádzať maximálne v ústrety. Čerešničkou na torte bola veľmi útulná pôrodnica s rodinnými izbami, kam si ženy nemusia nosiť takmer nič, pretože je všetko dôležité k dispozícii. Bábätko mi dali po pôrode na dve hodiny na hruď a neskôr som ho mala pri sebe v izbe.

Za zmienku stojí tiež naša prvá úsmevná skúsenosťou s doručovacou službou – konkrétne kuriózny príchod kuriéra, ktorý nielenže dal dopredu vedieť čas, kedy príde, ale ho aj na minútu presne dodržal. Vo všeobecnosti to však nie je pravidlom. Pozoruhodné je aj to, že sú kuriéri ochotní priniesť balík až k dverám bytu, ak sa napr. nedovolali.

Estónci majú svoj jazyk radi, čomu napovedá aj to, že napriek prílevu anglických slov do slovnej zásoby všetkých jazykov celej Európy, sa snažia zachovávať si domáce výrazy. Príkladom môžu byť tieto slová: ajaveeb – blog, poodlema – shopping, idufirma  startup, ajurünnak  brainstorming, kodutöö  home office, kaltsukas – second hand, taskuhääling  podcast, raske rokk  hard rock, lumelaud  snowboard, taimetoitlane – vegetarián, värav  gól, keeleneet – pírsing (v jazyku), näputoitumine (baby-led weaning) a mohla by som takto pokračovať ďalej. Koľko slovenských ekvivalentov vám pri čítaní týchto anglických výrazov či anglicizmov napadá?

Odišli sme na netypické miesto, pretože nás lákala príroda, vzdelanosť, fungujúci systém a kultúrna jedinečnosť, ktorú si Estónci do dnešného dňa dokázali napriek nízkemu počtu ubrániť a zachovať.

🇸🇰 Seriály a filmy po nemecky pre začiatočníkov aj pokročilých

Učíte sa nemčinu a hľadáte seriály či filmy po nemecky? Nižšie nájdete rôzne bezplatné internetové zdroje pre všetky úrovne od začiatočníkov až po pokročilých.

Nemčina pre úplných začiatočníkov (od úrovne A1)

Seriál: Deutsch Plus
Žáner: televízny seriál
Úroveň: A1, A2 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 12 – 15 min.
Nemecké titulky: áno
Ďalšie informácie: seriál má aj pokračovanie na vyšších úrovniach

Nemčina pre začiatočníkov (od úrovne A2)

Žáner: seriál
Úroveň: A2, B1 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 6 – 7 min.

Nemecké titulky: nie

Seriál: Extr@ auf Deutsch
Žáner: situačná komédia
Úroveň: A2, B1 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 20 – 25 min.
Nemecké titulky: áno

filmy, seriály, nemčina, nemecký jazyk, kurz nemčiny

Nemčina pre mierne pokročilých (od úrovne B1)

Seriál: Jojo sucht das Glück
Žáner: telenovela
Úroveň: B1, B2 (seriál určený na výučbu cudzieho jazyka)
Trvanie jedného dielu: 2 – 3 min.
Nemecké titulky: áno

Nemčina pre pokročilých (od úrovne B2)

 

Stránka: Známe aj neznáme svetové seriály len v nemčine
Žánre: rôzne
Úroveň: B2, C1, C2 (originálne seriály, nadabované seriály)
Nemecké titulky: nie
Ďalšie informácie: na začiatku sú vyskakujúce reklamy

🇸🇰 Straší ti vo veži, milá Erika

Prešlo 20 rokov od vydania piesne z názvu tohto článku,
no mnohým ľuďom na Slovensku straší vo veži dodnes.

Ako dieťa som bola presvedčená, že keď vyrastiem, bude celé Slovensko nedobrovoľne hovoriť po anglicky a slovenčina bude zakázaná. Mýlila som sa. Mnohí Slováci sa dnes svojho jazyka
v prospech globalizácie vzdávajú dobrovoľne…

Poameričťovanie je obrovský fenomén, ktorý možno v súčasnosti pozorovať na každom kroku. Od nútenej výučby angličtiny na školách cez názvy firiem až po slovník mládeže, ktorý možno badať nielen
na sociálnych sieťach, ale zároveň aj v bežnom živote. Výsledkom je,
že sa v našej slovnej zásobe zvyšuje percento surových anglických slov na úkor pekných ľubozvučných výrazov slovenského pôvodu, resp. poslovenčených výrazov maďarského, nemeckého, latinského či gréckeho pôvodu, a tie sa postupne prestávajú používať. Siahanie po neprirodzene znejúcich anglických výrazoch a rôznych paškviloch je akýmsi prejavom kráčania s dobou a snahy za každú cenu zapadnúť.

Okrem toho sa anglický jazyk stal najrozšírenejším prostriedkom
na zarábanie peňazí, a keďže sa mnohí ľudia domnievajú, že finančné bohatstvo je zárukou spokojného života, stoja na angličtinu v rade. Angličtina sa tak stala najagresívnejším obchodným jazykom na svete, čo v súčasnosti prešlo až do takého stereotypu, že sa jej ovládanie pokladá za samozrejmosť až nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu ide však skôr o nevyhnuteľnosť, pretože je ťažké na ňu počas bežného dňa nenaraziť…

S angličtinou, žiaľ, neprichádza len znalosť ďalšieho dorozumievacieho prostriedku, populárna hudba či filmové trháky, ale aj obrovská amerikanizácia, ktorá postupne zatieňuje materinské jazyky menších krajín a stiera kultúrne odtienky. Dobrovoľná globalizácia, ktorej Európa až žalostne rýchlo podľahla, uľahčuje presadzovanie západných hodnôt a rozširovanie nemorálneho pôsobenia jednej veľmoci na vzdialených územiach.

Ľudia to však svojím chovaním umožňujú aj sami, keď v zahraničí očakávajú komunikáciu výlučne v angličtine, nútia do nej svoje deti, netvoria si vlastné názory, ale ich preberajú od pseudoautorít a podriaďujú sa masovým záujmom. Drobnosti, ktoré sú pri pohľade na jednotlivca úplne zanedbateľné, no ak sa pozrieme, koľko ľudí takto funguje, veľmi významné.

🇸🇰 Sámovia, sámske jazyky a sever Európy

Sámovia, príp. Saamovia (v minulosti nazývaní tiež Laponci, čo však mnohí Sámovia považujú za pejoratívny výraz) sú jedni z pôvodných obyvateľov severnej Európy, ktorí obývajú územie Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Počet Sámov sa v súčasnosti odhaduje na desiatky tisíc, maximálne stotisíc.

V minulosti sa živili chovom sobov a rybolovom v závislosti od oblastí a podmienok, v ktorých žili. Ako menšina boli utláčaní väčšinovým obyvateľstvom, čo sa najviac prejavilo v Nórsku začiatkom 20. storočia, kde bola protisámska politika najtvrdšia. Cieľom bolo prinútiť Sámov k používaniu nórskeho jazyka, čo sa Nóri snažili docieliť opatrením zmožňujúcim získať pôdu obyvateľom, ktorí nevedia plynule po nórsky. Sámske deti boli umiestňované do internátnych škôl, kde ich nútili prispôsobiť sa novému spôsobu života a kultúre. Učitelia dostávali navyše príplatky za to, že naučili sámskych žiakov hovoriť po nórsky. 

Zdroj: https://www.instagram.com/peikkolaps/

Dnes sú Sámovia medzinárodne uznávaní ako domorodé obyvateľstvo severských krajín, majú svoje vlastné rozhlasové stanice, televízne programy, divadlá, noviny a v sámskych jazykoch prebieha aj výuka na školách. Majú vlastnú vlajku, hymnu, parlament a dokonca aj vysokú školu v meste Kautokeino. Chovom sobov sa v dnešnej dobe živí už len malá časť z nich.

Veľký význam si dodnes zachovala ručná výroba úžitkových predmetov, ako sú odevy, tašky, nože, šálky, kufríky, ktoré boli z prírodných materiálov a najdôležitejšie bolo ich praktické využitie, až potom nasledovala estetika. Napriek tomu sa sámske výrobky vyznačujú pestrosťou a bývajú vo farbách: červená, zelená, žltá a modrá, ktoré sú typickými sámskymi farbami. Tradičné remeslo Sámov sa v severnej sámčine nazýva duodji

Tradičný kostým, ktorý sa nosí hlavne počas obradov, ako sú svadby, pohreby, ale aj rôzne kultúrne akcie, spoznáte pod názvom gákti.

Zdroj: https://www.instagram.com/nielsdunfjell/

Z typických sámskych vecí by som rada spomenula dočasný príbytok lávvu, v ktorom sámska rodina spoločne trávila čas v lete a väčšie obydlie goahti, v ktorom prebývala skôr v zime. 

Zdroj: https://www.instagram.com/taikkuvee/
Zdroj: https://www.instagram.com/gabriellessg/

Sámovia sú známi svojím tradičným spevom nazývaným juoiggus, vo svete známym ako joik. Zvykne sa spievať bez sprievodu hudobných nástrojov, prípadne s bubnami, a do piesne sa spevák snaží dať časť prírody alebo osoby, no nikdy nie sám seba – spievajú sa takpovediac lesy, hory, jazerá, priateľ, no nie o lesoch, o horách, o jazerách a o priateľovi. Skladba nemusí mať žiaden text a môže byť improvizovaná.

Zdroj: https://www.instagram.com/e.h76/

Sámske jazyky, saamske jazyky, sámegielat

Sámsky jazyk nie je len jeden, ale je to celá skupina 11 jazykov, ktoré napriek svojmu výskytu v Európe nepatria do indoeurópskej jazykovej rodiny, ale zaraďujú sa medzi uralské jazyky, konkrétne ugrofínske jazyky. Príbuzné sú teda napr. s fínčinou a estónčinou. Patria k aglutinačným jazykom, čo zjednodušene znamená, že sa pády vyjadrujú pridaním predpony, prípony alebo hlásky ku kmeňu slova, ku ktorým sa už nepridávajú predložky ako v slovenčine.

Pozrime si príklad v severnej sámčine:

Odchádzame do Karasjoka.
Mii vuolgit Kárášjohkii.

Sme v Karasjoku.
Mii leat Kárášjogas.

Kárášjohka – Karasjok (mesto v Nórsku)

Oproti iným ugrofinským jazykom je však týchto pádov o niečo menej.

Zdroj: https://www.instagram.com/june.bjornback/

V sámskych jazykoch neexistujú rody ani členy. Okrem jednotného a množného čísla (singuláru, plurálu) majú aj dvojné číslo (duál), ktorým pomenúvajú 2 veci alebo osoby, čiže okrem osôb „ja“ a „my“, majú tiež zámeno pre výraz „my dvaja“. Pri skloňovaní slovesa sa odlišuje aj tvar plurálu a duálu. V slovenčine sú pozostatkami duálu tvary slov: oko – očú, ucho – ušú.

Medzi sámske jazyky, ktorými sa dnes ešte stále hovorí, patrí južná sámčina, umeská sámčina, piteská sámčina, luleská sámčina, severná sámčina, skoltská sámčina, inariská sámčina, kildinská sámčina a terská sámčina. Všetky sámske jazyky okrem kildinskej sámčiny využívajú latinskú abecedu. Kildinská sámčina sa píše azbukou. Najrozšírenejším sámskym jazykom je severná sámčina, ktorou hovorí okolo 20 tisíc ľudí.

A prečo o tom vlastne píšeme práve teraz? Sámsky národný deň slávia Sámovia 6. februára, v deň, kedy sa v roku 1917 uskutočnil prvý sámsky kongres v Trondheime, na ktorom sa zišli Sámovia z viacerých krajín. Pre Sámov znamenal začiatok cezhraničnej spolupráce.

V tomto článku som uprednostnila zápis slov „Sámovia“, „sámčina“, „sámsky namiesto zápisu „Saamovia“, „saamčina“, „saamsky  pretože sa mi nepodarilo nájsť relevantný zdroj, ktorý by objasňoval použitie dvoch hlások za sebou v našom jazyku. Domnievam sa, že toto pomenovanie bolo prebrané z fínčiny (saame), kde sa takáto zdvojená hláska v slovách bežne vyskytuje a predstavuje slovenskú dĺžku vyjadrenú dĺžňom. Zároveň sa v samotnej severnej sámčine používa zápis s jedným „á“ (sámegiella). Poslovenčený výraz sa mi z tohto dôvodu zdal vhodnejší.

🇸🇰 Zoznámte sa s nórčinou

Čoraz viac ľudí sa dnes začína učiť nórsky jazyk. Najčastejšie asi z pracovných dôvodov, no vzhľadom k tomu, že nórčinou hovorí iba cca 5 miliónov ľudí, každý dôvod na šírenie menej rozšíreného jazyka a udržiavanie kultúrnej rozmanitosti vo svete je skvelý.

V tomto článku sa pustíme do základných znakov bokmålu – tej rozšírenejšej formy z dvoch oficiálne uznávaných podôb nórčiny. Bokmål vychádza z dánčiny. Na druhej strane stojí nynorsk – druhá forma nórskeho jazyka, ktorá je vytvorená z pôvodných nárečí a celkovo bližšia islandčine. Na školách v Nórsku sa vyučujú obe.

Nórčina sa nielen gramatikou, ale aj slovnou zásobou pomerne dosť podobá nemčine, avšak je ešte o fúz ľahšia, takže v prípade znalosti nemeckého jazyka bude pre vás nórčina hračkou. Rovnako v nej môžete nájsť množstvo podobností s angličtinou, keďže všetky tieto tri jazyky patria ku germánskym jazykom.

Nórska abeceda okrem nám známych písmen, z ktorých niektoré majú jemne odlišnú výslovnosť, obsahuje ešte špecifické grafémy æ, ø a å. Vyslovuje ich nasledovne:

æ     ako niečo medzi slovenským e a a,

ø      ako nemecké ö. Pery našpúlime do o, ale snažíme sa vysloviť e.

å     takmer ako slovenské o.

Rody a členy v nórčine

V nórčine existujú tri gramatické rody – mužský, ženský a stredný, ktoré vyjadrujeme členom určitým alebo neurčitým. Keďže v minulosti využívala nórčina len dva rody – mužský a stredný, v mnohých slovách sa dnes dá vybrať medzi použitím ženského a mužského rodu, čo zjednodušuje učenie sa nových slov. Neurčité členy sú en pre mužský, ei pre ženský (ktorý môžeme pri väčšine podstatných mien ženského rodu nahradiť mužským en, ako bolo spomenuté vyššie) a et pre stredný rod. 

Určitý člen sa vyjadruje postpozitívne, t. j. vloží sa za podstatné meno ako koncovka: -en pre mužský, -a pre ženský a -et pre stredný rod. V závislosti od literatúry môže byť tento jav označovaný aj ako určitý tvar podstatného mena. Ak sa však rozhodneme podstatné meno rozviesť pomocou prídavných mien, pred prvé prídavné meno vložíme určitý člen v tvare den pre jednotné číslo mužského aj ženského rodu, det zase pre stredný rod a de pre množné číslo všetkých rodov.

Osobné zámená

Osobné zámená sú jeg ja, du ty, han on (osoba), hun ona (osoba), den on, ona (nie osoby, čiže všetky ostatné podstatné mená mužského a ženského rodu), det ono (podstatné mená stredného rodu), vi my, dere vy, de oni, ony.

Pády podstatných mien

V nórčine budete len márne hľadať komplikované pády. Zachoval sa nominatív a genitív, ktorý s koncovkou -s slúži na privlastňovanie, avšak Nóri uprednostňujú skôr opisné vyjadrenie vzťahu k určitej veci. Podstatné mená budú preto takmer vždy v nominatíve. 

Okrem osobných zámen v nominatíve, ktoré tvoria tzv. podmetný pád (vo vete majú funkciu podmetu, viď odstavec Osobné zámená vyššie), existuje ešte predmetný pád, ktorým prekladáme ostatné pády. Napr. v datíve mne, mi v akuzatíve mňa, ma, v lokáli (o) mne a v inštrumentáli (so) mnou preložíme do nórčiny len jedným jediným zámenom meg.

Slovesá v prítomnom čase, zdvorilé oslovenie a zápor

Ďalšou potešujúcou informáciou je to, že v nórčine majú všetky osoby v prítomnom čase rovnaký tvar slovesa.  Slovenské som, si, je, sme, ste, nahradí jednoduché er (čítame æ:r). Všetky pravidelné slovesá tvoria v nórčine prítomný čas koncovkou -r.

Síce v nórčine existuje onikanie, čiže ekvivalent nášho vykania, ktoré sa tvorí pomocou zámena De (píše s veľkým začiatočným písmenom, podobne ako nemecké Sie), takmer vôbec sa nepoužíva. S Nórmi si preto môžete bez obáv tykať. Ak sa v Nórsku v súčasnosti s takýmto zdvorilým oslovením stretnete, bude to z dôvodu veľkého množstva prisťahovalcov z krajín Blízkeho východu, ktorí nie sú zvyknutí tykať cudzím ľuďom, vychádzajúc zo svojej vlastnej kultúry.

Zápor sa dá v nórčine vyjadriť jednoduchým pridaním častice ikke za sloveso. Možno tiež použiť záporné príslovky (nikto a pod.), avšak každá veta môže obsahovať iba jeden zápor.

Záver

Tento zaujímavý škandinávsky jazyk si svojimi drobnými špecifikami získal aj nás. Verím, že vás aspoň trošku zaujal, keďže ste sa v čítaní dostali až sem. Lúčim sa s vami po nórsky: Ha det!