🇸🇰 Čínština – ako a prečo na to

 Pár dní alebo týždňov po tom, ako som sa začal učiť čínštinu (mandarínčinu), som mal pocit, že sa tento jazyk nikdy nedokážem naučiť kvôli jeho výslovnosti, úplne odlišnej slovnej zásobe a celkovo štýlu vyjadrovania. Čas však ukázal, že je možné sa dostať cez tieto problémy a v súčasnosti už napredujem bez nejakých neprekonateľných problémov.

Domnievam sa, že pri tomto jazyku som v porovnaní s inými jazykmi musel asi najviac energie venovať začiatkom. S dostatočným odhodlaním sa však všetko dá zvládnuť.

Charakteristika čínskeho jazyka

Mandarínska čínština je sino-tibetský jazyk, ktorým hovorí najviac ľudí ako svojím materinským jazykom, t. j. takmer miliarda. V súčasnosti je Čína jednou z najviac hospodársky a kultúrne rozvíjajúcich sa krajín. Je zrejmé, že čínština bude v budúcnosti zohrávať ešte väčšiu rolu ako teraz. Čína však momentálne ešte nemá pre pozorovateľov jasné ciele v svetovej politike, preto je náročné určiť rýchlosť a intenzitu tohto procesu.

V čínskom jazyku sú 4 tóny, ktoré v praxi znamenajú, že tá istá slabika sa môže vyslovovať štyrmi rôznymi spôsobmi. Pokiaľ teda vidíme napríklad nejaký názov alebo hocičo preložené do pinyinu (latinský zápis písma) a nie sú tam tóny, je to automaticky zle (až na pár slov) a nemožno určiť z takéhoto zápisu konkrétne slovo a ani výslovnosť.

Jednotlivých znakov v čínštine je podľa odhadov až okolo 100 000, ale obvykle sa človek stretne pri bežnom používaní aj na vyššej úrovni len s okolo 5 000 až 6 000 znakmi.

Znaky obsahujú radikály, ktoré napovedajú, aký bude význam slova, alebo sú radikály pridávané do znaku za účelom naznačenia výslovnosti. Celé znaky sú teda kombináciou radikálov.

Na tomto mieste je potrebné spomenúť, že je nesprávne označovať čínske znaky za hieroglyfy, prípadne tomu dávať iné podobné označenia. Hieroglyfy sú znaky používané v staroegyptskom jazyku, prípadne poznáme aj majské a aztécke hieroglyfy. V ruštine a ukrajinčine je tento výraz pomerne bežne používaný na čínske písmo, avšak v slovenčine je nesprávny.

Čínština nemá až takú zložitú gramatiku, ako by sa mohlo zdať. Neexistuje v nej skloňovanie a oproti japončine nemá také striktné zdvorilostné formy. Systém slovesných časov je tiež pomerne jednoduchý. Dosť veľkú časť jazyka však tvoria rôzne zvolania a jednoslabičné doplnky vyjadrujúce emócie, ktoré majú oveľa dôležitejšiu funkciu než napríklad v slovenčine.

Na čínštine osobne považujem za najzložitejšie pochopenie rýchleho hovoreného slova, pretože chtiac alebo nechtiac nám dlhšie trvá pochopiť, ktoré slovo bolo naozaj povedané, kvôli 4 rôznym tónom, ktoré môžu byť použité.

Prečo sa teda učiť čínštinu?

1. Ako už bolo spomenuté vyššie, Čína má stále rozvojový potenciál a bude mať vo svete čoraz väčšie slovo. Vplyv západných kultúr a jazykov bude v budúcnosti proporcionálne menší.

2. Čínština vám otvorí bránu k oveľa náročnejším a aj zaujímavejším jazykom, ako sú indoeurópske jazyky. Má veľké množstvo čŕt, ktoré sú napr. v slovenčine neznáme, a preto je tento jazyk veľkým obohatením.

3. Bez samotnej čínštiny je náročné prísť a cestovať po Číne. Ak sa vám to aj podarí, tak pri krajine, ako je Čína, z takéhoto výletu budete mať ešte menej než pri nevedomosti iných jazykov v Európe alebo Amerike.

4. Čínska civilizácia je prakticky jediná civilizácia na svete, ktorá pretrvala spolu aj so svojím jazykom počas minulých niekoľkých tisícročí. Ostatné civilizácie sa rozpadli alebo boli pohltené v minulosti inými. Ich jazyk sa tiež zmenil do takej miery, že je nečitateľný. V čínštine je možné prečítať aj staré texty. Ich význam síce bude čiastočne odlišný kvôli evolúcii významu jednotlivých znakov, ale pochopiť sa viac-menej bude dať.

Literatúra na výuku čínštiny

V súčasnosti už možno povedať, že existuje veľké množstvo literatúry aj na slovensko-českom trhu, pričom vo svetových jazykoch je jej ešte oveľa viac.

Ja som začínal svoju výuku čínštiny s učebnicou New Practical Chinese Reader 1 z roku 2003. Táto učebnica je pomerne dobrá na začiatok, ale je oprávnená aj kritika týkajúca sa obsahu článkov, pretože na začiatočnícku knihu niekedy obsahuje zbytočne odbornú slovnú zásobu a vyhýba sa najčastejším slovám a frázam. Celkovo je učebnica zameraná skôr na americkú verejnosť, čo vidno aj v textoch.

Učebnicu je možné získať pomerne ľahko vo formáte pdf na internete alebo sa dá objednať. Existujú k nej viaceré diely, čím je možné pokračovať na vyššie úrovne. Učebnica existuje aj v nemeckom vydaní pre všetky úrovne. Osobne som však pri druhom dieli s touto učebnicou skončil a prešiel na inú sadu učebníc.

Touto sadou učebníc je HSK. Konkrétne som si prešiel HSK 3 z roku 2009. K učebniciam HSK je vždy samostatný pracovný zošit. Učebnica aj pracovný zošit majú obvykle okolo 150 strán a obsahujú 20 lekcií. Dá sa z nich pomerne dobre učiť aj ako samouk, ale lepšie sú na výuku pod dohľadom lektora. Od HSK 1 do HSK 3 sú učebnice vždy po jednej a od 4. po 6. diel sú učebnice delené na polovicu kvôli oveľa väčšiemu obsahu, teda aj hrúbke, čiže napríklad pre 4. diel už existujú 2 učebnice a 2 pracovné zošity. Tieto diely predstavujú aj stupne vedomostí podobné našej klasifikácii od A1 po C2.

Pre nemecky hovoriacich je k dispozícii učebnica Intensives Hörtraining Chinesisch, Grundstufe 2 z roku 2015 od autorov Hefei Huang a Dieter Ziethen. Tento kurz má asi 200 strán, je doplnený bohatým audiomateriálom a určený pre študentov na úrovni A2, čiže takých, ktorí už majú isté základy za sebou.

Čo sa týka slovníkov, tak existuje na slovensko-českom trhu Čínsko-český a česko-čínsky slovník od firmy Leda z roku 2007. Má približne 1300 strán, obsahuje pomerne veľké množstvo výrazov a až 153 000 prekladov. Oproti slovníkom pre iné jazyky je však stále pomerne chudobný a na slovensko-českom trhu lepší slovník jednoducho chýba.

Na Slovensku je ešte možné kúpiť Krátky slovník čínskeho jazyka od Foreign Language Teaching and Research Press z roku 2010. Slovník je naozaj praktický a obsahuje 800 základných slov aj s vysvetlením. Pre začiatočníkov a mierne pokročilých môže byť naozaj dobrou pomôckou.

Zo slovníkov je na úrovni HSK 1 až HSK 3 výborný slovník A Dictionary of 5000 Graded Words for New HSK (Levels 1,2 and 3), pretože obsahuje všetky slová vyskytujúce sa na týchto troch úrovniach spolu s množstvom príkladov konkrétneho využitia v praxi a kompletnými audionahrávkami.

Pre nemčinárov existuje dobrá gramatika  Chinesisch – Grammatik kurz und bündig, Niveau A1-B2 od firmy Pons z roku 2014. Ako už napovedá názov, gramatika je určená pre začiatočníkov a mierne pokročilých. Je prehľadná s množstvom príkladov použitia.

Ako obvykle, vhodným doplnením študijných materiálov je knižka konverzácií. Na slovensko-českom trhu existuje Čínština – konverzácia od firmy Lingea. Myslím si, že táto konverzácia nie je veľmi vhodná pre úplných začiatočníkov, pretože prepis znakov je v nejakom zvláštnom slovenskom prepise a nie v pinyine, čo predstavuje dodatočný zmätok pre študentov už aj tak náročnej čínštiny. Pokiaľ teda nemáte výslovnosť znakov dobre zvládnutú, túto knihu dovtedy veľmi neodporúčam.

Je však možné zohnať knižku konverzácií A Complete Handbook of Spoken Chinese z roku 2007 od Beijing Language and Culture University Press. Táto knižka konverzácií už obsahuje bežný pinyin používaný vo všetkých knihách.

Na vyšších úrovniach si je potom možné nájsť na Amazone rôzne učebnice, ktoré sa venujú hlbšie napr. kultúrnym aspektom Číny a čínskeho jazyka alebo politike. Šikovní študenti ich iste ľahko nájdu a vyberú si podľa chuti a záujmov.

Praktické skúsenosti s Čínou, Číňanmi a čínštinou

Keď už sa rozhodnete cestovať do Číny, môžete si byť istí, že vaša čínština bude dobre zhodnotená. Znalosť iných cudzích jazykov je v Číne pomerne malá. Obvykle jediným cudzím jazykom, ktorý môžu Číňania ovládať je angličtina a vo väčšine prípadov je to spojené so zištnými dôvodmi – predaj suvenírov a podobných predmetov.

Napriek ich nízkym jazykovým vedomostiam som sa nielen ja, ale aj moji známi sa stretli s tým, že po oslovení Číňanov v čínštine sa s nami po čínsky nechceli rozprávať a tvárili sa, že nerozumejú, aj keď by cudzinec hovoriaci po čínsky odprisahal, že všetko povedal správne tak, ako ich to sami čínski lektori učili. Zaujímavé je tiež to, že sa to častejšie stávalo vo viac „konzervatívnych“ oblastiach – t. j. napríklad v Pekingu a okolí a menej alebo vôbec v Šanghaji. Možno je to spojené s nedôverou voči cudzincom v týchto oblastiach.

V Čine sa stoluje úplne ináč, než je zvykom v Európe. V Číne dostáva každý prázdny tanier a všetko jedlo sa po troškách nakladá z otáčacieho stola uprostred, kam sú podávané rôzne druhy jedál, pričom týchto jedál býva často aj 20 – 30 a priebežne sa odnášajú a prinášajú. Tiež nebuďte prekvapení, ak uvidíte na tanieri holuba alebo rôzne druhy exotickej zeleniny. Na základe mojich pocitov bola čínska kuchyňa veľmi ľahká. Je to pochopiteľné, keďže napríklad v Šanghaji pri 35 – 40 stupňoch v lete a vysokej vlhkosti človeku asi nepadnú dobre ťažké jedlá.

Ak očakávate v Číne veľké množstvo ľudí, nesklamete sa. Na uliciach, v metre a aj obchodoch je ich veľa. Pri nákupoch sa vám budú snažiť všetko neodbytne predať, preto nezabudnite zjednávať cenu. Viete tak ušetriť kopu peňazí za veci, ktoré častokrát nemajú vysokú hodnotu.

O Číne a čínštine by sa dalo ešte oveľa viac, ale verím, že aj takto v krátkosti to stačilo na uvedenie do tajov tohto jazyka a kultúry. Ešte viac ako pri iných jazykoch prajem veľa síl pri učení!