🇸🇰 Základné slovesné časy v estónčine

Estónčina využíva 4 časy – prítomný, predprítomný, minulý a predminulýBudúcnosť sa vyjadruje prítomným časom. Dnes sa pozrieme na prvé tri.

Prítomný čas

V prítomnom čase existuje pre každú osobu príslušná koncovka slovesa s výnimkou záporu, ktorý sa tvorí pomocou kmeňa prítomného času a je pre všetky osoby rovnaký.

elama žiť, bývať

Ma elan. Žijem.          Me elame.   Žijeme.
Sa elad Žiješ.            Te elate.      Žijete.
Ta elab.  Žije.              Nad elavad. Žijú.

Všimnite si 1. a 2. osobu množného čísla, ktorých koncovky
sa v písomnej forme zhodujú so slovenskými. 😉

Zápor v prítomnom čase

Ma ei ela. Nežijem.   Me ei ela.  Nežijeme.
Sa ei ela.  Nežiješ.    Te ei ela.    Nežijete.
Ta ei ela.  Nežije.      Nad ei ela. Nežijú.

Príklady viet v prítomnom čase:

Ma lähen kooli.                    Idem do školy.
Sa loed raamatuid.             Čítaš knihy.
Ta sõidab bussiga.             Cestuje autobusom.
Me kuulame muusikat.      Počúvame hudbu.
Te joote vett.                       Pijete vodu.
Nad söövad hommikust.  Jedia raňajky.

Predprítomný čas

Predprítomným časom vyjadrujeme, že určitý dej začal v minulosti (pred prítomnosťou), ale ešte neskončil. Napríklad, ak čítame knihu, žijeme niekde alebo sa učíme jazyk už nejakú dobu – začali sme v minulosti a trvá to dodnes. Tiež ním vieme vyjadriť, kedy sa niekto narodil, pokiaľ daná osoba v súčasnosti ešte žije.

Ma oleelanud      Žijem…
Sa oled elanud       Žiješ…
Ta on elanud           Žije…                    …Eestis juba kolm aastat.
Me oleme elanud   Žijeme…               …v Estónsku už 3 roky.
Te olete elanud      Žijete…
Nad on elanud       Žijú…

Zápor v predprítomnom čase

Ma ei ole elanud    Nežijem…
Sa ei ole elanud     Nežiješ…
Ta ei ole elanud     Nežije…
Me ei ole elanud…    Nežijeme…
Te ei ole elanud     Nežijete…
Nad ei ole elanud  Nežijú…

ei ole = pole

Ma pole elanud Nežijem…

Príklady viet v predprítomnom čase:

Ma olen sündinud 1993. aastal.               Som narodená v roku 1993.
Sa oled elanud Eestis juba 2 aastat.        Žiješ v Estónsku už 2 roky.
Ta on lugenud seda raamatut.                  Číta tú knihu.
Me oleme sõitnud juba 3 tundi.                Cestujeme už 3 hodiny.
Te olete kuulanud muusikat terve päev.  Celý deň počúvate hudbu.
Nad on maganud juba 10 tundi.                Spia už 10 hodín.

Minulý čas

Minulým časom vyjadrujeme ukončený dej z minulosti.

Ma elasin.    Žila som.
Sa elasid.     Žil si.
Ta elas.         Žil/Žila.
Me elasime. Žili sme.
Te elasite.    Žili ste.
Nad elasid.  Žili.

Zápor v minulom čase

Ma ei elanud.     Nežila som.
Sa ei elanud.      Nežil si.
Ta ei elanud.      Nežil./Nežila.
Me ei elanud.    Nežili sme.
Te ei elanud.     Nežili ste.
Nad ei elanud.  Nežili sme.

Príklady viet v minulom čase:

Ma läksin tööle.                          Išla som do práce.
Sa lugesid seda raamatut.        Čítal si tú knihu.
Ta kuulas muusikat.                   Počúvala hudbu.
Me käisime mere ääres.            Šli sme k moru.
Te ootasite paar minutit.           Čakali ste pár minút.
Nad tõusid üles.                          Vstali. (z postele)

💡 zápor v predprítomnom čase                zápor v minulom čase
               Ma ei ole elanud.                                    Ma ei elanud.
⬆

V tomto článku sme si v krátkosti zhrnuli zopár základných pravidiel pre časovanie slovies v estónskom jazyku, avšak je toho oveľa viac.
V estónčine existujú dva tvary neurčitku slovesa, tzv. MA-infinitiv (elama) a DA-infinitiv (elada), 5 slovesných tried s rôznymi špecifikami pre časovanie (ďalšie spôsoby tvorby minulého času platné pre iné skupiny slovies), nepravidelné slovesá a tiež výnimky ako v každom národnom jazyku. Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v ďalšom článku.

🇸🇰 Severské jazyky

V súvislosti s pojmom severské jazyky sa často vynára jedna dôležitá otázka, a to síce tá, ktoré jazyky vlastne do tejto skupiny zaradiť, keďže to nie je presne definovaná skupina jazykov. Viaceré stránky uvádzajú ako severské jazyky len jazyky severogermánske, a aj to len ich časť, čiže nórčinu, švédčinu a dánčinu. Ostávajú tak opomenuté ďalšie germánske jazyky a aj jazyky z iných jazykových skupín. 

Za severské jazyky by som preto označil jazyky všetkých severských krajín, medzi ktoré sa v súčasnosti zvyknú radiť aj Pobaltské štáty. Konkrétne teda ide o jazyky: islandčina, faerčina, nórčina, švédčina, dánčina, litovčina, lotyština, estónčina, fínčina a sámske jazyky. Všetky tieto jazyky patria do troch jazykových skupín:

a) germánske jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – islandčina, faerčina, nórčina, švédčina a dánčina,

b) baltské jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – litovčina a lotyština,

c) ugrofínske jazyky (podskupina v rámci uralských jazykov) – fínčina, estónčina a sámske jazyky.

Ako vidno, jazyky v tomto regióne sú podobne ako vo zvyšku Európy veľmi rôznorodé a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za jazyky z jednej a tej istej jazykovej skupiny. Možno tiež povedať, že všetky jazyky z tohto regiónu patria k malým jazykom, pretože najviac hovoriacich má švédčina s viac než 10 miliónmi hovoriacich a najmenšie zo spomenutých jazykov majú len niekoľko tisíc alebo stoviek hovoriacich.

Severogermánske jazyky

Azda najpopulárnejšou skupinou severských jazykov sú germánske jazyky, predovšetkým švédčina a nórčina. Všetky jazyky z tejto skupiny sú pomerne jednoduché z gramatického a lexikálneho hľadiska, pokiaľ študent už ovláda nemčinu alebo, v menšej miere, angličtinu. Problémom môže byť výslovnosť, pokiaľ ju chceme dotiahnuť na úroveň rodených hovoriacich.

Ak sa pozrieme na tieto jazyky zblízka, tak vidíme, že nórčina, švédčina a dánčina majú v gramatike mnoho spoločného s nemčinou. Najlepším príkladom je zrejme slovosled, kde majú tieto jazyky rovnaké poradie vetných členov, t. j. na prvom mieste podmet, na druhom mieste je takmer fixne sloveso a na treťom a ďalších miestach je predmet a zvyšné vetné členy. Pokiaľ chceme zdôrazniť nejaký vetný člen, tak ho presúvame na prvé miesto, sloveso ostáva na druhom mieste a na treťom mieste bude podmet. Takisto je v severských jazykoch rovnaká tvorba záporu, len namiesto nemeckého nicht (obdoba slovenskej predpony ne- pri slovesách) je ikke alebo inte. Severogermánske jazyky majú tiež 2 alebo 3 rody spolu s nimi spojenými členmi. Ich spoločnou črtou, ale už odlišnou od nemčiny je pripájanie určitého členu ako koncovky slova, napr. hund (švéd. pes) a hunden (švéd. ten pes).

Z hľadiska výslovnosti je charakteristické pre severogermánske jazyky celkový takpovediac „temný“ prejav, ktorý je spôsobený veľkým množstvom slov s prehláskami, t. j. slov, kde vyslovujeme ü, ä alebo ö. Oproti písanému textu sa tiež výslovnosť výrazne odlišuje, pričom najviac asi v dánčine či faerčine.

Baltské jazyky

Baltské jazyky, čiže litovčina a lotyština tvoria uzavretú skupinu týchto dvoch jazykov a ich dialektov. Pôvodom sú oba tieto jazyky východobaltskými jazykmi, pričom do západnej skupiny patrila pruština, ktorá zanikla ešte v 18. storočí. Tieto jazyky sa v rámci indoeurópskych jazykov, ktoré ich obklopujú, výrazne vyčleňujú svojou slovnou zásobou, ktorá nepripomína žiaden z väčších európskych jazykov. Veľmi malý prienik slovnej zásoby má litovčina s poľštinou a ruštinou a o niečo väčší má prienik lotyština s ruštinou.

Oba tieto jazyky na prvé počutie svojou intonáciou pripomínajú ruštinu, avšak po započúvaní sa človek zistí, že ničomu nerozumie alebo rozumie len veľmi málo. Rovnako je to aj s písomnou formou, z ktorej možno po prečítaní pochopiť iba zopár slov. Z gramatického hľadiska litovčina aj lotyština rozoznávajú skloňovanie a rody podstatných a prídavných mien. Možno teda povedať, že k slovanským jazykom majú tieto jazyky najbližšie, ale aj tak sú od nich pomerne dosť vzdialené.

Ugrofínske jazyky

Ugrofínske jazyky severnej Európy sú tvorené fínčinou, estónčinou a skupinou sámskych jazykov. Rovnako ako baltské jazyky sú tieto jazyky odlišné svojou svojou slovnou zásobou, ale navyše k tomu aj svojou úplne inou gramatickou stavbou. 

Asi najznámejším faktom medzi širšou verejnosťou je informácia o používaní 14 pádov vo fínčine a estónčine, čo budí falošný dojem náročnosti daných jazykov. Väčšina pádov však v týchto jazykoch iba nahrádza predložky. Ugrofínske jazyky sú teda v gramatike výrazne odlišné, ale nie zložité. O zložitosti môžeme hovoriť v súvislosti so slovnou zásobou, a to z toho dôvodu, že tieto jazyky len veľmi zriedka prijímajú medzinárodné slová a tiež slovnú zásobu svojich susedov. Estónčina síce v priebehu histórie prijala veľké množstvo slov nemeckého pôvodu, avšak tie už natoľko zmenili svoju podobu, že aj so znalosťou nemčiny si všimnete podobnosť, až keď na ňu budete upozornení. Do slovnej zásoby sa dostali viaceré ruské slová kvôli úzkym vzťahom s rusky hovoriacim svetom hlavne v 20. storočí. Fínčinu preto možno považovať za jazyk s ešte čistejšou slovnou zásobou, pretože nebola taká náchylná na tieto vplyvy.

Sámske jazyky

Sámske jazyky sú v našich končinách takmer úplne neznámym pojmom. Je to tak preto, lebo počet rodených hovoriacich týmito jazykmi je veľmi nízky (celkovo všetky jazyky majú dokopy len pár desiatok tisíc hovoriacich) a mnoho ľudí vychádza z mylnej predstavy, že v Nórsku, Švédsku, Fínsku a aj Rusku sa hovorí len nórčinou, švédčinou, fínčinou a ruštinou. V skutočnosti však na území týchto krajín za polárnym kruhom žijú roztrúsení Sámovia s ich vlastnými ugrofínskymi jazykmi. 

Sámovia boli dlhodobo utláčaní zo strany väčšinového obyvateľstva týchto krajín, boli nútení učiť sa ich štátny jazyk a boli považovaní za menejcenných obyvateľov v rámci daných krajín. V posledných desaťročiach sa ich postavenie zmenilo. Získali možnosť plnohodnotne používať svoj jazyk ako jazyk národnostnej menšiny a aj spravodajstvo je dnes už dostupné v sámskych jazykoch. 

Celkovo je sámskych jazykov približne 10, pričom jazyk s najväčším počtom hovoriacich je severná sámčina s okolo 20 000 hovoriacimi, čo sú približne 2/3 celkového počtu hovoriacich sámskymi jazykmi. Všetkým týmto jazykom hrozí zánik, a to z dôvodu tlaku moderného sveta, t. j. hlavne kvôli sťahovaniu sa obyvateľstva do miest za prácou, kde sa sámske jazyky nepoužívajú.

Viac článkov z kategórie: švédčina, estónčina a jazyky všeobecne.

🇸🇰 Estónčina zblízka – pády

Predpokladám, že pokiaľ sa niekto estónčinou nezaoberá skutočne podrobne, tak sa viackrát stretol s rôznymi fámami o tom, že je podobne náročná ako fínčina kvôli svojmu množstvu gramatických pádov.

V prvom článku Ako a prečo na to – estónčina som už spomínal, že estónčina má dokopy s nominatívom až 14 pádov. Tieto pády však nie sú ničím náročným. Práve naopak, uľahčujú svojím definovaným použitím orientovanie sa v jazyku a ľahšie sa preto dá vyjadriť. Jednoducho len pripojíme koncovku a vo veľa prípadoch po doplnení zvyšných slovných druhov máme vytvorenú vetu. Pády v estónčine sú teda nasledujúce:

– nominatív,
– genitív,
– partitív,
– illatív,
– inessív,
– elatív,
– allatív,
– adessív,
– ablatív,
– translatív,
– terminatív,
– essív,
– abessív,
– komitatív.

V tomto článku by som chcel predstaviť jednoduchý súhrn použitia jednotlivých pádov s krátkymi príkladmi.

Nominatív

Nominatív má v estónčine to isté použitie ako v slovenčine, čiže tvorí jeho základný tvar. Okrem toho sa používa:

1. v rozkazovacom spôsobe, a to aj v jednotnom aj množnom čísle, napr.:
Võtke see raamat. / Võta need raamatud.
Zoberte tú knihu. / Zober tie knihy.

2. v množnom čísle, pokiaľ ide o ukončenú činnosť, napr.:
Minu õde kinkis mulle ilusad sokid.
Moja sestra mi darovala pekné ponožky.

3. pokiaľ ide o ukončenú činnosť vyjadrenú pomocou pasívnej konštrukcie:
Talle kingiti ilusad sokid.
Jemu boli darované pekné ponožky.

4. pokiaľ ide o ukončenú činnosť vyjadrenú vetou s použitím on vaja + da-infinitív alebo tuleb + da-infinitív (je nutné niečo spraviť):
On vaja osta ilusad sokid.
Je potrebné kúpiť pekné ponožky.

Genitív

Genitív má v estónčine najširšie použitie. Dopĺňajú sa zaň koncovky všetkých pádov okrem partitívu a nominatívu. Tu je vhodné spomenúť, že v slovníku sa vždy uvádza genitív, partitív jednotného čísla a partitív množného čísla. Dôvodom je to, že z týchto troch tvarov vieme vytvoriť všetky ostatné pády, a to v jednotnom aj množnom čísle.

Ak už budeme v estónčine na mierne pokročilej alebo pokročilej úrovni, tak si začneme všímať, že slová zakončené podobnými skupinami písmen sa správajú rovnako, a majú teda obvykle rovnaké koncovky. Nie je to však pravidlom, pretože rôzne slová skladajúce sa z dvoch častí, kde je tá druhá časť rovnaká, nemusia mať rovnaké skloňovanie. Nie je to teda ako v nemčine, že v takomto prípade budú mať obidve slová určite rovnaký člen. Preto odporúčam sa vždy presvedčiť, či sú koncovky pádov presne také, ako sme si na základe našich skúseností mysleli.

Vráťme sa teda k použitiu genitívu. Okrem tvorby iných pádov sa ním vyjadruje vlastníctvo istej veci alebo vlastnosti vyjadrenej v nasledujúcom slove alebo slovnom spojení, napr.:
minu õe auto – auto mojej sestry.
V tomto príklade je õe genitív slova õde – sestra, za ktorým nasleduje náš objekt, čiže auto.

Genitív sa používa tiež na vyjadrenie objektu, pokiaľ použitie vo vete nespadá ani pod jeden z prípadov, kedy by sme mali použiť nominatív alebo partitív, napr.:
Sõber kinkis mulle raamatu. – Kamarát mi podaroval knihu.
V tomto prípade je to síce ukončený dej, ale ide o jednotné číslo, čiže nemožno použiť nominatív a taktiež to nie je pasív. Preto použijeme práve genitív. Niekedy je však ťažké v rýchlosti určiť, ktorý z pádov nominatív-genitív-partitív použiť, preto treba tieto pravidlá často trénovať a opakovať.

Väčšina predložiek a záložiek sa tiež spája s genitívom (niekedy však aj s partitívom alebo inými pádmi). Uvedieme si len pár príkladov z množstva možností:

linna lähedal – neďaleko mesta – linna je genitív od slova linn – mesto, lähedal – neďaleko, v blízkosti
õpetaja asemel – na mieste učiteľa – õpetaja znamená učiteľ a má nominatív zhodný s genitívom, asemel – na mieste (koho)
artikli põhjal – na základe článku – artikli je genitív od slova artikel – článok, põhjal – na základe
silla juures – pri moste – silla je genitív od slova sild – most, juures – pri, blízko

Vidíme, že bez genitívu sa v estónčine sa ďaleko nepohneme. Ale ak ho už budeme dokonale ovládať, budeme mať veľkú výhodu v ďalšom učení sa jazyka.

Partitív

Partitív je pád, ktorý pripomína slovenský akuzatív, pretože sa používa pri ukazovaní na, resp. upresňovaní objektu, napr.:
Mida sa teed? – Čo robíš?

Existuje množstvo slovies, ktoré sa používajú len s partitívom:

aitama – pomôcť,
alustama – začať,
arendama – rozvíjať,
austama – uctievať, vážiť si,
eelistama – uprednostňovať,
ergutama – vyburcovať,
harjutama – cvičiť, skúšať,
harrastama – zabávať sa, baviť sa,
hoiatama – varovať,
imetlema – obdivovať, kochať sa,
iseloomustama – charakterizovať,
jälgima – pozorovať, sledovať,
jälitama – sledovať, prenasledovať,
jätkama – pokračovať, ďalej robiť,
kadestama – závidieť,
kahjustama – poškodiť, ničiť,
kartma – báť sa,
kasutama – používať,
katsuma – vyskúšať,
keelama – zakazovať,
kiitma – chváliť, pochváliť,
külastama – navštíviť,
meenutama – pripomínať, pripomenúť,
märkama – všimnúť si,
nautima – baviť sa, užívať si,
pealt nägema – byť svedkom,
pruukima – brať, užívať,
rõhutama – pritlačiť, naliehať,
ründama – zaútočiť, napadnúť,
solvama – uraziť,
sundima – nútiť, prinútiť,
taotlema – požadovať, žiadať,
teavitama – avizovať, upovedomiť,
toetama – opierať, podporovať,
usaldama – dôverovať,
uskuma – veriť.

Týchto slov je však oveľa viac a je potrebné sa so slovníkom vždy poradiť, či slovo vyžaduje partitív alebo nie. Pokiaľ nie, používame všeobecné zásady na určenie pádu, ktoré sme už začali preberať pri nominatíve a genitíve a teraz si spomenieme aj prípady, kedy sa používa partitív, aj keď nejde o sloveso, ktoré ho vyžaduje:

1. činnosť, ktorá práve teraz prebieha, napr.:
Ma loen praegu raamatut. – Práve teraz čítam knihu.

2. záporná veta:
Ma veel ei lugenud seda raamatut. – Ešte som nečítal túto knihu.

3. veta s neurčitým množstvom:
Anna mulle suhkrut. – Daj mi cukor.

Množné číslo partitívu vyžaduje slovo palju – veľa a tiež ho musíme použiť vtedy, keď hovoríme o viac predmetoch a spadá to buď pod slová, ktoré vyžadujú partitív, alebo pod spomínané 3 prípady, kedy potrebujeme partitív.

Illatív

Illatív sa používa na vyjadrenie smeru do nejakého objektu. Má buď koncovku –sse alebo tzv. nulovú koncovku. Táto nulová koncovka vyzerá v praxi tak, že slovo ostáva v rovnakom tvare, zdvojuje sa spoluhláska v rámci poslednej slabiky alebo sa pridáva len jedna samohláska na koniec slova. Od illatívu až do konca článku už zvyšné pády pripájajú svoju koncovku za tvar genitívu určitého slova. Príklad illatívu s nulovou koncovkou a s koncovkou -sse:

Ma lähen Võrru. – Idem do Võru.

Kas sa lähed sauna? – Ideš do sauny?

Ta sõidab Viljandisse. – Ide (dopravným prostriedkom) do Viljandi.

Inessív

Inessív používame na vyjadrenie stavu v rámci nejakého objektu. Zodpovedá teda často slovenskej predložke „v“. Tento pád má koncovku –s:

Ta on praegu linnas. – On je práve v meste.

Illatív sa okrem toho vždy používa so slovesom käima, ktoré znamená ísť tam aj naspäť alebo znamená opakovanú činnosť, napr.:

Igal nädalal käin poes– Každý týždeň chodím do obchodu.

Elatív

Elatív následne potrebujeme na vyjadrenie pohybu z nejakého predmetu, pričom má koncovku –st. Možno ho však použiť aj vtedy, keď o niečom rozmýšľame alebo hovoríme. Často ho môžeme v slovenčine vyjadriť predložkou „z“ alebo „o“:

Tihti sõidan Tartust Võrru. – Často jazdím z Tartu do Võru.

Sa räägid sellest iga päev. – Hovoríš o tom každý deň.

Všetky tieto 3 pády sa používajú s predmetmi, v ktorých vnútri niečo môže byť. Ďalšie 3 pády sa používajú na vyjadrenie stavu, keď je niečo na predmete, prípadne na tento predmet ide alebo ide z neho.

Allatív

Allatív teda vyjadruje pohyb smerom na nejaký objekt a má koncovku –le. Okrem toho sa používa aj v prípade, keď niekomu niečo dávame. V slovenčine ho obvykle vyjadrujeme predložkou „na“ (smerom na), prípadne datívom:

Pane see lauale! – Daj to na stôl!

Anna see vennale! – Daj to bratovi!

Sõidame Kohtla-Järvele. – Ideme (dopravným prostriedkom) do Kohtla-Järve. – Tu si treba všimnúť, že obvykle používame pri mestách illatív, inessív a elatív, ale keďže s jazerom (järv) sa vždy používa allatív, adessív a ablatív, tak koncovka bude -le.

Adessív

Adessív má koncovku – l a používame ho pri vyjadrení situácie, keď je nejaký predmet na inom predmete, niekedy zodpovedá aj slovenskej predložke „v“. Okrem toho sa ešte častejšie používa pri vyjadrení slovesa mať, ktoré v estónčine neexistuje, a preto sa vyjadruje opisne pomocou adessívu. V tomto prípade je to doslova, ako keby sme povedali, že „na niečom/niekom je…“ :

Mul on hea sõber. – Mám dobrého kamaráta.

Laual on kaks klaasi. – Na stole sú dva poháre.

Ablatív

Ablatív je tretí zo spomínanej trojice pádov. Má koncovku –lt a vyjadruje pohyb (z nejakej plochy) preč. Tiež vyjadruje situáciu, keď od niekoho niečo dostaneme, počujeme atď.:

Võta see laualt ja pane see pesumasinasse! – Zober to zo stola a polož do umývačky!

Kuulsin seda ülemuselt. – Počul som to od šéfa.

Ďalšie pády sa už nebudú týkať prioritne miesta, na ktorom sa niečo nachádza, ale iných vzťahov medzi vetnými členmi.

Translatív

Translatív vyjadruje príčinu, čiže prečo alebo načo niečo robíme. Používame ho aj na vyjadrenie času, ako dlho plánujeme alebo sme plánovali niečo robiť. Má koncovku –ks:

Terviseks. – Na zdravie.

Sõidan Soome kolmeks nädalaks. – Idem do Fínska na tri týždne.

Terminatív

Terminatív používame najčastejšie na vyjadrenie časového údaju, dokedy sa niečo deje alebo stane. Prípadne môže vyjadrovať aj miestne alebo iné vzťahy. Pádová koncovka je v tomto prípade – ni. Niekedy je pád doplnený slovom kuni, ktoré znamená „až do“ a zdôrazňuje terminatívovú konštrukciu.

Oodake nädalavahetuseni. – Počkajte do víkendu.

Sõida kuni lõpuni. – Choď (dopravným prostriedkom) až na koniec.

Essív

Essív je pád na vyjadrenie práce v rámci nejakého povolania. Má koncovku – na.

Töötan lasteaiakasvatajana. – Pracujem ako vychovávateľka v škôlke. – Lasteaiakasvataja znamená v našom príklade vychovávateľka v škôlke a na je jednoducho pripojená koncovka.

Posledné dva pády vyjadrujú vzťahy s alebo bez nejakého predmetu.

Abessív

Abessív má koncovku – ta a vyjadruje, že niečo je bez istého predmetu. Na zdôraznenie sa zvykne používať ešte samostatné slovo ilma – „bez“.

Kohv ilma suhkruta. – Káva bez cukru.

Suvi ilma vihmeta. – Leto bez dažďa.

Komitatív

Komitatív vyjadruje opačný vzťah, čiže zodpovedá slovenskému „s“ + predmet. Pádovou koncovkou je –ga. Na zdôraznenie môžeme použiť ešte slovo koos – spolu s.

Käisin kinos koos sõpradega. – Išiel som do kina s kamarátmi.

Kohv suhkruga ja tee suhkruta. – Káva s cukrom a čaj bez cukru.

Po prejdení si všetkých pádov možno skonštatovať, že nejde o nič jednoduchšie alebo zložitejšie ako slovenské predložky. Ide len o iný systém vyjadrovania sa, ktorý po osvojení si budeme vedieť rovnako dobre používať ako slovenské predložky. Isté slovesá alebo všeobecne slová sa používajú len s niektorými pádmi, čo je nutné sa naučiť rovnako ako v iných jazykoch. Ak som vás ešte stále nepresvedčil na štúdium estónčiny, budem sa o to pokúšať aj v ďalších článkoch. 🙂

🇸🇰 Estónčina – ako a prečo na to

Estónsko a estónčina predstavuje pre väčšinu Slovákov neprebádanú oblasť, a to či už na mape alebo ako oblasť poznania. Týmto jazykom hovorí len okolo 1 milióna ľudí, čím patrí jednoznačne k najmenej využívaným jazykom EÚ. Na druhej strane, keďže má Estónsko približne rovnako veľkú rozlohu ako Slovensko, hovorí sa estónčinou na pomerne veľkom území.

Estónčina je ugrofínsky jazyk, čiže patrí do rovnakej jazykovej skupiny ako fínčina a maďarčina. S fínčinou mám tiež isté skúsenosti, čiže môžem potvrdiť existenciu určitej časti spoločnej slovnej zásoby, avšak najviac sa podobajú tieto 3 jazyky vo svojej gramatickej stavbe. S maďarčinou sa v slovnej zásobe dajú tiež nájsť nejaké príklady vzdialených podobností, ale pravdepodobne by to hovoriaci týchto dvoch jazykov nespoznali bez hlbšieho uvažovania.

Z gramatického hľadiska je teda estónčina aglutinačný jazyk, t. j. na vytvorenie pádov sa pripájajú k slovám koncovky. V rámci skupiny predložiek a záložiek prevažujú záložky, napr. arvuti taga znamená „za počítačom“, kde arvuti je „počítač“ a taga znamená „za“. V estónčine existuje vykanie, ktoré je zhodné používaním a aj formou tomu slovenskému.

V jazyku neexistujú členy, avšak ku každému podstatnému menu je nutné sa naučiť koncovky dvoch základných pádov – genitívu a partitívu. Koncovky síce spadajú do základných skupín, ktoré sa skloňujú podobne, ale existujú aj výnimky, ktoré sa, samozrejme, treba naučiť zvlášť. Z genitívu sa ďalej vytvára ďalších 11 pádov pridaním pádovej koncovky, dokopy je teda s nominatívom spolu 14 pádov. Partitív pripomína svojím použitím slovenský akuzatív, ale využíva sa tiež po číslovkách od 2 vyššie pre podstatné mená atď. Na tomto mieste je tiež vhodné spomenúť, že 14 pádov síce môže vyzerať hrozivo, ale nie je to o nič zložitejšie, ako si v slovenčine pamätať všetky predložky, ktoré sa používajú na mieste estónskych pádov.

Z môjho pohľadu je pri učení sa estónčiny zložitejšia slovná zásoba, pretože medzinárodných slov je tu úplné minimum – dokonca aj slová ako napr. párty sa povedia ináč než v iných rozšírenejších jazykoch. Z vedeckého hľadiska má síce až 1/3 slov germánsky pôvod (z nemčiny a švédčiny), avšak rozoznať tieto slová vôbec nie je jednoduché. Malá časť slov ešte pochádza z ruštiny, prípadne ďalších okolitých jazykov.

Za pomerne obtiažne v rámci gramatiky ešte považujem naučenie sa koncoviek jednotlivých podstatných mien, ktoré už boli spomenuté vyššie.

V estónčine neexistuje na rozdiel od fínčiny a maďarčiny vokálna harmónia. Tento gramatický jav znamená, že sa v slovách s určitým typom samohlások dopĺňajú len koncovky so samohláskami, ktoré spadajú do tejto skupiny – obvykle pri slovách so samohláskami s prehláskou by sa doplnila koncovka taktiež s prehláskou. Estónčina tento jav nepozná.

Ako by som teda zhodnotil hlavné dôvody, pre ktoré som sa začal učiť estónčinu?

1. Asi ako najväčší dôvod by som uviedol kultúrne obohatenie, ktoré prichádza s náukou takéhoto cudzieho jazyka. Naučenie sa ugrofínskeho jazyka je niečo úplne iné, než sa učiť indoeurópsky jazyk. Po zvládnutí takéhoto jazyka vám prídu jazyky ako španielčina či nemčina úplne jednoduché a nebudú už pre vás žiadnou výzvou. Okrem toho vás estónska kultúra uvedie do života v nepreniknuteľných severských ihličnatých lesoch, v malých mestečkách a na vidieku.

2. Napriek tomu, že sa to na prvý pohľad nemusí zdať, s Estónskom a zvyšnými pobaltskými štátmi máme mnoho spoločného z histórie v rámci Sovietskeho zväzu, z čoho vyplývajú podobné rodinné a osobné hodnoty.

3. Estónsko je rozvinutá digitálna krajina, kde sa takmer všetka administratíva so štátom dá vybaviť cez internet. Stačí k tomu čítačka kariet vo veľkosti USB kľúča a občiansky preukaz s čipom. Pomerne rýchlo je možné všetko vybaviť aj osobne. Úradníci, hoci niekedy nevedeli, čo presne od nich chceme, snažili sa nás pochopiť a vybaviť veci tak, aby sa vyriešili, a nielen, aby si odrobili svoj deň a išli domov.

4. Estónsko má naozaj prekrásnu prírodu. Plánovať svoje výlety po takej krajine so znalosťou jazyka je o to krajšia skúsenosť. Ráz prírody pripomína Fínsko alebo Lotyšsko – množstvo lesov a jazier, pieskové pláže a veľa zrážok. Letá nebývajú také horúce ako na Slovensku, čo predstavuje príjemný oddych.

5. Estónska kultúra a jazyk nepriamo zlepší váš životný štýl. Budete mať viac chuti tráviť svoj voľný čas v prírode, čo sa odrazí na duševnom aj fyzickom zdraví.

Aké študijné materiály je teda možné použiť k štúdiu estónčiny?

Hneď v úvode je potrebné spomenúť, že začať s náukou estónčiny je pomerne náročné bez znalosti ďalšieho jazyka ako napr. nemčiny, ruštiny, prípadne iných jazykov, pretože v týchto jazykoch sú knihy pre začiatočníkov.

Začal som s učebnicou Estnisch, Sprachkurs Plus Anfänger v nemeckom jazyku od firmy Cornelsen z roku 2011. Táto učebnica je veľmi príjemná na učenie, pretože gramatiku vysvetľuje zrozumiteľným štýlom. Celkovo je učebnica prispôsobená aj samoukom – každá lekcia obsahuje článok, slovnú zásobu a aj pomerne dosť cvičení spolu s kľúčom. Učebnica obsahuje aj 2 CD s nahrávkami. Dovedie vás približne na úroveň A2, čiastočne B1. V prípade potreby je možné nájsť podobné učebnice aj v angličtine.

Ďalej je vhodné doplniť svoje vedomosti učebnicou E Nagu Eesti, Eesti Keele Õpik Algajatele od autorov Mall Pesti a Helve Ahi z roku 2015, ktorá vás dovedie po úroveň B1. V súčasnosti je možné kúpiť si tretie vydanie z roku 2017. Učebnica je síce pre začiatočníkov, ale je vhodné začať učebnicou spomínanou vyššie, a to kvôli doplneniu znalostí z rôznych materiálov a tiež kvôli tomu, že nemecká učebnica Estnisch, Sprachkurs Plus Anfänger vysvetľuje všetko v nemčine a učebnica E nagu Eesti je prevažne v estónčine, čo môže byť pre niekoho prekážkou. Na konci knihy sa nachádza užitočný slovníček s prekladmi do ruštiny, angličtiny, nemčiny a fínčiny.

Ďalšou učebnicou, na úrovni B1-B2 je Eesti keele õpik B1-B2 od autora Mare Kitsnik z roku 2012. Spolu s učebnicou tvorí jednu sadu Eesti keele töövihik (pracovný zošit) a Eesti keele õpetajaraamat (učebnica učiteľa – tu je kľúč k cvičeniam). Celá sada obsahuje 9 rozsiahlych lekcií, ktoré sa venujú rôznym praktickým témam z bežného života. V učebnici je množstvo cvičení, v pracovnom zošite je navyše veľká príloha s gramatikou a taktiež obsahuje CD. Možnou nevýhodou je až príliš veľké množstvo slovnej zásoby, ktoré kniha obsahuje, čo znamená pomerne veľa času stráveného so slovníkom.

Na úrovni B2 je možné pokračovať učebnicou K nagu Kihnu, Eesti keele õpik B2 z roku 2018 od autora Mall Pesti. Kniha je skutočne modernou učebnicou spolu s nahrávkami k stiahnutiu z internetu. Množstvo zaujímavých článkov a cvičení dopĺňa gramatický prehľad na konci knihy spolu s 5-jazyčným slovníkom a kľúčom k cvičeniam.

Ďalej je k dispozícii od autora Mare Kitsnik ešte kniha Praktiline Eesti Keel teise keelena B2/C1 z roku 2013. Kniha má približne 100 strán a pravdepodobne je vhodná na kurzy s dohľadom vyučujúceho, avšak je možné ju použiť aj k samoštúdiu.

Na doplnenie vedomostí na vyššej úrovni môže poslúžiť kniha Kõnele ja kirjuta õigesti z roku 2014 od autorov Aino Siirak a Annelii Juhkama, vydavateľstvo Koolibri. V podstate ide o viac ako 100-stranovú cvičebnicu, ktorá obsahuje len cvičenia na pokročilej úrovni.

Čo sa týka slovníkov, ako základný slovník používam Estnisch-Deutsch Wörterbuch, Eesti-saksa sõnaraamat od autora Berthold Forssman a vydavateľstva Hempen Verlag z roku 2005. Ide o skutočne prepracovaný jednostranný slovník, pri ktorom sa mi len málokedy stane, že nenájdem hľadané slovo. Obsahuje asi 70 000 hesiel a 1100 strán.

V prípade potreby existuje na internete od spoločnosti Lingea pomerne dobrý estónsko-český slovník.

Okrem tohto slovníka sa oplatí kúpiť aj frazeologický slovník pod názvom Fraseoloogia sõnaraamat od autora Asta Õim z roku 2017. Ide o prepracovaný výkladový slovník s dĺžkou 550 strán. Bude výbornou pomôckou pre študentov, ktorí to myslia s estónčinou skutočne vážne.

Za tradičnú doplnkovú literatúru, ktorú je možné zakúpiť na slovensko-českom trhu je miniknižka Estonština-konverzace z roku 2012 od firmy Lingea. Je to vhodné doplnenie hovorovej slovnej zásoby a výrazov pre začiatočníkov a stredne pokročilých.

Je teda zrejmé, že literatúry je skutočne a pomerne prekvapivo mnoho na to, že ide o málo rozšírený jazyk. O to väčšia radosť pre jazykových nadšencov, ku ktorým sa, dúfam, radíte aj vy, keďže čítate tento článok.

O tomto peknom jazyku by bolo možné písať oveľa viac, ale to nebolo účelom. Najviac sa človek dozvie priamo z učebníc a iných materiálov, ktoré sú k dispozícii. Verím, že som vás nadchol k spoznávaniu estónčiny a držím palce, pokiaľ sa rozhodnete naučiť čo i len základy!