🇸🇰 Vybrané kapitoly zo švédskej gramatiky I. – Budúci čas

V tejto sérii článkov sa budem venovať vždy jednému konkrétnemu problému z gramatiky švédskeho jazyka. Cieľom článkov je, aby ste našli ucelený výklad na gramatické otázky, ktoré možno na internete nájsť len obmedzene alebo vôbec.

Kommer att

Slovenský budúci čas možno v švédčine vyjadriť až piatimi základnými spôsobmi. Prvým z nich je vyjadrenie budúcnosti pomocou slovesa kommer att. Tento spôsob sa používa v dvoch prípadoch:

1. a) kommer att udáva predpoveď budúcnosti na základe znalostí alebo faktov či to, že ide o prirodzený proces, resp. logický následok daných okolností. V týchto prípadoch môžeme v hovorovom jazyku vynechať slovo att, napr.:

Deras barn kommer (att) bli ungefär 190 cm långa. – Ich deti budú mať výšku približne 190 cm. (ide o predpoveď na základe poznatku o výške rodičov a pod.)

Mormor säger att mor kommer (att) bli frisk om två dagar. – Babka hovorí, že mama o 2 dni vyzdravie. (predpoveď na základe babkiných znalostí o stave zdravia mamy)

Om kol stiger i pris kommer många länder (att) bruka kärnkraftverk. – Pokiaľ uhlie zdražie, veľa krajín bude používať jadrové elektrárne. (predpoveď, resp. kalkulácia na základe faktov)

1. b) kommer att sa používa na oznámenie pevného (konečného) rozhodnutia, či už svojho alebo niekoho iného, o vykonaní istej činnosti v budúcnosti. V tomto prípade sa att v hovorovom jazyku nezvykne vynechávať, napr.:

Jag kommer att åka till fjälls när du är på semester. – Pôjdem do hôr, keď budeš na dovolenke. (moje pevné rozhodnutie o budúcej činnosti)

Farfar kommer att skjutsa er till staden. – Dedko vás odvezie (hodí) do mesta. (pevné rozhodnutie dedka o činnosti v budúcnosti)

Pri kommer att nesmieme zabudnúť, že významové sloveso stojí vždy v neurčitku.

Ska

Druhým spôsobom vyjadrenia budúceho času je slovo ska (prítomný čas od slovesa skola), ktoré tiež používame s infinitívom významového slovesa. Táto možnosť sa odlišuje od kommer att v situáciách, v ktorých ho môžeme použiť, a ktoré sú nasledovné:

2. a) ska vyjadruje to, čo si podmet alebo iná osoba myslí, čo chce, plánuje alebo o čom sa rozhodol v momente rozhovoru, napr.:

Ikväll ska vi på bion i Östermalm. – Dnes večer pôjdeme do toho kina v Östermalme. (aktuálne alebo veľmi nedávne rozhodnutie)

Jag tycker att de ska skiljas åt.Myslím si, že sa rozídu. (moje vlastné myšlienky o budúcnosti)

Här ska TV:n stå och där i hörnet ska vi ställa skåpet. – Tu bude stáť televízor a tam v rohu postavíme skriňu. (aktuálne rozhodnutie + hovoriaci hovorí o svojich túžbach spojených so vzhľadom izby)

2. b) ska ako vyjadrenie informácie z iného zdroja, napr.:

Jag hörde att det ska bli verkligen väldigt kallt imorgon. – Počul som, že zajtra bude naozaj veľmi chladno. (informácia od inej osoby, z rádia a pod.)

2. c) pevné frázy obsahujúce det ska bli, napr.:

Det ska bli ganska spännande att flyga för första gången till Sri Lanka. – Bude dosť zaujímavé letieť po prvýkrát na Srí Lanku. (pevná fráza + vlastné subjektívne hodnotenie)

Pokiaľ chceme zdôrazniť svoj plán alebo zámer, použijeme na vyjadrenie budúceho času prítomný tvar slovesa tänka, t.j. tänker. Tiež nesmieme zabudnúť na neurčitok významového slovesa.

Tänker

3. a) pri kladnom tvare slovesa hovoríme o našich plánoch alebo zámeroch, avšak nie je úplne isté, že sa naozaj uskutočnia, napr.:

Min flickvän tänker köpa ny cykel för att kunna åka den till jobbet. – Moja frajerka si plánuje kúpiť nový bicykel, aby na ňom mohla jazdiť do práce. (plán, resp. zámer)

3. b) záporným tvarom slova tänker hovoriaci oznamuje, že sa určite nechystá vykonať nejakú činnosť, napr.:

Jag tänker inte svara på journalisternas frågor. – Nemám v úmysle odpovedať na otázky novinárov. (pevné rozhodnutie o nevykonaní činnosti)

Ďalšou z možností vyslovenia činnosti v budúcnosti je prítomný čas. Pri tejto možnosti nepotrebujeme významové sloveso, pretože ním je priamo dané sloveso v prítomnom čase.

Prítomný čas

4. a) pokiaľ máme vo vete príslovku času odkazujúcu na budúcnosť alebo je z kontextu zrejmé, že ide o budúcnosť (resp. že sa to nekoná teraz), môžeme použiť prítomný čas, napr.:

Om tre veckor köper vi den nya lägenheten. – O tri týždne kúpime ten nový byt. (vo vete je príslovka času týkajúca sa budúcnosti)

Festivalen sker inne i stadens kulturhuset. – Festival sa bude konať v mestskom kultúrnom dome. (ešte sa festival nekoná, čo vieme na základe kontextu)

4. b) v podmieňovacích vetách alebo vetách s faktickou podmienkou používame prítomný čas, napr.:

Om du inte kommer in på universitetet i Stockholm måste du söka igen vid andra universitet. – Pokiaľ sa nedostaneš na tú univerzitu v Štokholme, tak musíš opäť podať prihlášky na iné univerzity. (podmieňovacia veta)

Glöm inte att släcka alla ljus när du går ut. – Nezabudni zhasnúť všetky svetlá, keď pôjdeš von. (veta s faktickou podmienkou)

4. c) prítomný čas vo vetách s činnosťou alebo dejom vo veľmi blízkej budúcnosti, napr.:

Titta, nu går tåget! – Pozri, vlak hneď odíde (už odchádza)! (dej sa stane o malú chvíľu)

Se upp, nu faller ljuskronan! – Pozor, padá luster! (dej sa stane o malú chvíľu)

Presens perfekt

Poslednou možnosťou na vyjadrenie budúceho času je presens perfekt, čiže zložený minulý čas. Pri takýchto vetách je nutné, aby presens perfekt znázorňoval situáciu v budúcnosti, kedy už bude dej v ňom obsiahnutý zakončený, napr.:

5) När jag har tittat på den här filmen ska jag titta på andra filmer av samma regissör.Keď (Po tom, ako) dopozerám tento film, budem pozerať ďalšie filmy od toho istého režiséra. (zakončený dej pozerania filmu)

Nästa vecka har jag redan bytt jobb, så då har jag inte mycket tid för att träffas. – Budúci týždeň už budem v novej práci (doslova: už budem mať zmenenú prácu), takže potom už nebudem mať veľa času na stretnutie. (zakončený dej zmeny práce)

Gramaticky správna, ale významovo nepresná forma budúceho času

Vidíme, že v švédčine máme skutočne veľa možností na vyjadrenie budúceho deja. Často nám stačí pri určitom kontexte využiť prítomný čas, ale pokiaľ nechceme byť pochopení nesprávne, môžeme zdôrazniť, že ide o budúcnosť využitím viet so ska alebo kommer att. Treba si tiež uvedomiť, že častokrát sú vety s rôznymi formami budúceho času gramaticky správne, ale neplatí to v prípade, keď chceme vyjadriť konkrétny významový odtieň, čiže pevné rozhodnutie, rozhodnutie v danom momente, tretiu osobu ako zdroj informácie a pod.

Pri ústnej aj písomnej konverzácii je preto vhodné používať všetky možnosti tvorby budúceho času, pretože náš komunikačný partner rýchlo zistí, že vieme používať len jeden zo spôsobov, a z toho dôvodu si už nebude v ďalších vetách istý, či ten budúci čas má skutočne taký podtext, ako by v švédčine naozaj mal mať, čím by mohlo dôjsť k degradácii komunikácie.

🇸🇰 Dobrý sluha, zlý pán: Gramatika

„Gramatika je časťou jazyka, ktorá sceľuje všetky ostatné časti
v prehľadný a logický celok.“

Je to tak?

S gramatikou sú nerozlučne späté príklady

Uvediem príklad z inej oblasti, na ktorom sa to dá pekne pochopiť. Neviem ako vy, ale ja som počas gymnázia takmer nikdy nedokázala porozumieť teórii programovania bez praktických príkladov. Učiteľ niečo vysvetlil (aspoň sa o to pokúšal), napísal program na tabuľu a mali sme ho prepísať do počítača. Až po jeho spustení som si uvedomila, ako presne daný program funguje, a učivo som v tej chvíli pochopila. Následne som sa už mohla vrátiť k teórii a od tej chvíle som ju vedela uplatňovať aj v iných programoch a tvoriť oveľa zaujímavejšie veci.

Rovnako je to aj s gramatikou. Ak sa pred nami ocitne tabuľka s pádmi, rodmi a číslami, sme stratení. Možno rozumieme tomu, čo sa s čím spája, ale bez prepojenia s príkladmi neplní gramatika dostatočne svoju úlohu a my tápame.

V škole nás gramatikou strašili, praktické využitie z neznámych dôvodov opomenuli a nechali nás vyplniť pár mechanických cvičení. Zakrátko sa písal test, rozdali sa trojky, štvorky a päťky, pár nepekných slov a šlo sa ďalej. Predpokladám, že takto si na gramatiku spomína väčšina ľudí. Nikomu sa preto nečudujem, ak si k nej zachoval odpor až dodnes.

Ako sa teda naučiť gramatiku tak, aby sme ju hneď nezabudli?

Ak si vezmeme napríklad nemčinu a všetky tie členy, s ktorými sa na začiatku každý trápi, dá sa tento strašiak veľmi rýchlo zažehnať.

Základom je aplikovať učivo nielen do náhodných viet z cvičenia, ale do nášho reálneho života. Buď si vytvoríme vety, s ktorými sa stotožňujeme, alebo vety so všeobecnou platnosťou pre nás.

Napr.:

Der beste Teil des Tages in Berlin war der Abend mit den Freunden.
Najlepšia časť dňa v Berlíne bol večer s kamarátmi.

Der beste Teil des Tages in Berlin war der Abend mit den Freunden.

V jednej vete sú umiestnené tvary určitého člena der v nominatíve, v genitíve a aj v datíve množného čísla. Odporúčam si ku všetkým gramatickým celkom, ku ktorým sme schopní, vytvoriť príkladné vety z vlastného života a naučiť sa ich. Nebudete viac potrebovať tabuľku, pretože ju budete mať zakomponovanú vo vlastných vetách a z nich vychádzať aj v budúcnosti. Ľahko si už potom vyskloňujete akékoľvek pravidelné podstatné meno v mužskom rode.

Napr.: der Hunddes Hundesmit den Hunden

Treba zdôrazniť, že práve uvedomenie si a vyslovenie pravidla v bežne používanej fráze nahlas zjednodušuje prepojenie gramatiky s praxou. Neodporúčam sa preto učiť len samotné pravidelné frázy bez ich prvotného rozboru. Samozrejme, každé gramatické pravidlo sa stačí naučiť raz, preto všetky ďalšie pravidelné vety s nominatívom, genitívom a datívom plurálu mužského rodu už zvládneme vytvoriť vďaka predošlému rozboru vety z príkladu vyššie.

A čo pesničky a gramatika?

Ďalšou alternatívou môžu byť pesničky, avšak ľahšie sa hľadá gramatika v obľúbenej pesničke než pesnička s určitou gramatikou. Pokiaľ však hudbu máte radi, môžete v nej gramatiku opäť využiť
vo svoj prospech rozborom a prekladom piesne.

Napr.:

Die Ärzte – Männer sind Schweine

Die ander’n find’ ich alle doof
Deswegen mach’ ich dir den Hof

Die ander’n find’ ich alle doof
Die anderen finde ich alle doof
Ostatné považujem za hlúpe

Deswegen mach’ ich dir den Hof
Deswegen mache ich dir den Hof
Preto dvorím práve tebe

Je pravda, že sa v piesni môžu vyskytnúť nespisovné, hovorové alebo skrátené slová, ktoré sa lepšie rýmujú alebo majú vhodnejší počet slabík, no aj túto slovnú zásobu a zmeny je užitočné poznať, a to predovšetkým vtedy, ak sa chystáme vyraziť do terénu – priamo do krajiny alebo na miesto, kde sa hovorí trošku inak než spisovne.

Gramatické výnimky, idiómy a dialekty

Vďaka piesňam sa zároveň dajú veľmi ľahko pochytiť frazeologizmy,
na ktoré je gramatika prikrátka. Spievaním a opakovaním si zvykneme na rôzne slovné zvraty a skôr po nich siahneme v rozhovore.

Existujú aj väčšie extrémy – tento je napr. v berlínskom dialekte:

Panda – Jeht kacken

Pieseň začína vetou:
Ejal watt ick mach, ihr seid eh jemein

Práve dialekty spolu so spisovným jazykom tvoria celkovú kultúru daného národa.

Ejal watt ick mach, ihr seid eh jemein
Egal was ich mache, ihr seid eher gemein.
Je jedno, čo robím, aj tak ste hnusní.

V refréne nájdete napríklad:
Jeht kacken, keene Lust mehr uff nett sein
Jeht kacken, lasst ma in Ruhe, zu euch fällt ma nix mehr ein

Jeht kacken, keene Lust mehr uff nett sein.
Geht kacken, keine Lust mehr auf Nettsein. (nett zu sein)
Choďte do (vulgarizmus), nemám už viac chuť byť milá.

Jeht kacken, lasst ma in Ruhe, zu euch fällt ma nix mehr ein
Geht kacken, lasst mich in Ruhe, zu euch fällt mir nicht mehr ein.
… nechajte ma na pokoji, už k vám viac nemám čo dodať.

Pre milovníkov hudby existuje teda výborný zdroj textov s názorným použitím gramatiky, zdroj obrovskej slovnej zásoby, ustálených slovných spojení, množstva výnimiek, dialektov a pri známych piesňach väčšinou aj s dohľadateľným prekladom na internete a možnosťou vypočuť a stiahnuť si obľúbené pesničky.

Malé deti vedia hovoriť, hoci sa nikdy nestretli s gramatikou vo forme súhrnu pravidiel a výnimiek. Načo sa ju teda učiť?

Veľakrát som sa stretla s domnienkou, že gramatika nie je potrebná, pretože ani samotné deti sa ju neučia a hovoria bezchybne. Z toho dôvodu ju vraj vôbec nepotrebujeme a mali by sme sa učiť prirodzene.

S deťmi mám nespočet skúseností, ktoré hovoria samy za seba: Deti rozhodne nehovoria bezchybne a častokrát detské skomoleniny nejednému z nás vyčarujú úsmev na tvári. To, čo dokážu povedať, sa naučili opakovaním po iných, čiže každé jedno slovíčko museli niekde začuť. Deti ani zďaleka nedisponujú vysokými jazykovými úrovňami a trvá roky, kým sa k nim dopracujú.

Niekedy si to ako dospeláci neuvedomujeme, ale dieťa častokrát nerozumie správne tomu, čo mu hovoríme. Pokiaľ je to hlavná myšlienka vety, pravdepodobne sa na daný výraz spýta, ale ak je to len jedno slovo, riadi sa zvyškom vety, ktorý chápe. Prvýkrát som si to uvedomila, keď raz jeden otec povedal svojej štvorročnej dcére, aby naliala vodu do polovice pohára. Dievčatko nalialo do pohára asi 10 kvapiek. Otec ju znovu vyzval naliať vodu až do polovice pohára a ona opäť pridala len pár kvapiek. Toto sa zopakovalo ešte niekoľkokrát. Rozumela, že má naliať vodu do pohára, ale význam slova polovica jej unikol. Nepoznala ešte počty, preto netušila, že robí niečo nesprávne.

Akú úroveň majú deti a ako sa učia svoj jazyk?

V troch rokoch má dieťa veľmi základnú slovnú zásobu na úrovni A.
V siedmich rokoch síce dokáže pomerne dobre rozprávať, ale rozpráva viditeľne pomalšie. Hoci si už dokáže čiastočne obhájiť svoj názor, stále nemá takú bohatú slovnú zásobu a schopnosť vyjadrovania sa.
V puberte prechádza pomyselnou hranicou, kedy môžeme začať hovoriť o úrovni B. Je to, samozrejme, spojené s mentálnym dozrievaním, ale predovšetkým vzdelávaním sa prostredníctvom komunikácie s okolím, kníh, pozeraním filmov, počúvaním hudby, zachytávaním svojich vlastných myšlienok na papier, písaním diktátov, poznámok a pod.

Netreba vynechať ani fakt, že sa deti od nástupu do školy každodenne venujú gramatike od šlabikára až po učebnice slovenského jazyka. Uvedomme si, že deti so svojím rodným jazykom trávia celé dni. Cesta k úrovni B2 v materinskom jazyku môže trvať 10 rokov pravidelného každodenného zdokonaľovania sa, nehovoriac o tom, že jazyk je sociálna záležitosť, teda dieťa sa ho nenaučí samo. Potrebuje čas, ktorý mu venujú rodičia, súrodenci, babky, dedkovia, kamaráti, učiteľky, vychovávateľky, lekári, predavačky atď. Všetci títo rodení hovoriaci
v podstate vyučujú svoj jazyk už len tým, že ním komunikujú.

Čo si z toho odniesť?

Ak sa chceme naučiť cudzí jazyk podľa vzoru materinského jazyka, vezmime si z toho to najlepšie. Málokto sa túži učiť jeden jazyk desiatky rokov a má na štúdium k dispozícii cudzojazyčné prostredie,
v ktorom by sa mohol realizovať. Čoho však schopní sme, je venovať sa mu pravidelne. Našťastie, máme možnosť čítať knihy, sledovať filmy, počúvať hudbu, komunikovať s ľuďmi, ktorí daný jazyk ovládajú, zapisovať si svoje myšlienky v cudzom jazyku, ale čo je hlavné, čerpať múdrosti aj osamote. Na to, aby sme si poriadne a za relatívne krátky čas osvojili cudzí jazyk, je znalosť gramatiky podmienkou. Nezáleží
na tom, kto mal v škole aké známky a čo komu učitelia hovorili. Pokiaľ dokážete prepojiť gramatiku s príkladmi a následne si tieto pravidlá osvojiť, dokážete navyše výrazné skrátiť dobu štúdia cudzieho jazyka. Ako vraví nadpis – gramatika je dobrý sluha, ale zlý pán.