🇸🇰 Lotyština – systém slovies II.

V predchádzajúcom článku o delení slovies v lotyštine sme si rozobrali skupiny slovies 2 a 3. Teraz sa bližšie pozrieme na slovesá z prvej skupiny. Pre názornosť ešte raz uvádzame grafické znázornenie rozdelenia slovies:

Do 1. skupiny slovies patria predovšetkým slovesá jednoslabičné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku + t, napr. augt (rásť), pirkt (nakupovať), a pod. Existuje aj zopár výnimiek, ktoré v neurčitku slovesa nemajú na predposlednom mieste spoluhlásku, napr. jāt (jazdiť na koni) alebo liet (liať). Okrem toho do tejto skupiny patria aj viacslabičné slovesá, ktoré sú tvorené predponami ku jednoslabičným slovesám, napr. ieliet (naliať) alebo patikt (páčiť sa). Tieto slovesá budú mať rovnaké koncovky ako jednoslabičné slovesá, z ktorých sú odvodené.

Slovesá prvej skupiny majú všeobecne nasledovné koncovky:

 

jednotné číslo

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i /-ø

-at

3. osoba

Koncovky sú teda podobné skupine slovies 2a, pričom v 2. osobe jednotného čísla budeme mať koncovku -i v skupinách slovies 1-3 a 1-4 a vo zvyšných skupinách bude nulová koncovka. V týchto zvyšných skupinách sa budeme stretávať aj s palatalizáciou (zmenou kmeňovej spoluhlásky) a zmenou výslovnosti e na otvorené e (podobné samohláske ä v severských jazykoch) vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla.

Skupina 1-1a

V skupine slovies 1-1a pripájame koncovky ku kmeňu, ktorý získame odtrhnutím koncového -t. Niektoré slovesá však majú ako keby skrytý kmeň, ktorý končí na -d alebo -t, pričom sa v neurčitku tieto slovesá končia na -st. Písmeno -s z kmeňa tohto slovesa bude následne vypadávať.

Okrem tejto zmeny dochádza v skupine 1-1a k palatalizácii v 2. osobe jednotného čísla z písmena -k na písmeno -c a takisto z -g na -dz. V tabuľke sa nachádzajú slovesá rist (rozviazať sa, rozdeliť sa), sist (biť, udierať), augt (rásť), sākt (povedať), nest (niesť), ēst (jesť) a liet (liať).

 

rist

sist

augt

sākt

nest*

ēst*

liet**

1. os. sg.

risu

situ

augu

sāku

nesu

ēdu

leju

2. os. sg.

ris

sit

audz

sāc

nes

ēd

lej

3. os. sg.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

1. os. pl.

risam

sitam

augam

sākam

nesam

ēdam

lejam

2. os. pl.

risat

sitat

augat

sākat

nesat

ēdat

lejat

3. os. pl.

ris

sit

aug

sāk

nes

ēd

lej

* Výslovnosť otvoreného e budeme z praktických dôvodov udávať v tomto článku pomocou hrubého písma.

** Pri nepravidelnom slovese liet dochádza k zmene kmeňa.

Skupina 1-1b

Skupina slovies 1-1b má v kmeni slovesa samohlásku i, ktorá sa mení na e/ē (vo výslovnosti môže byť e otvorené alebo uzavreté) alebo ie. Výnimkou je sloveso virt (variť sa), ktoré pozná len tretiu osobu jednotného čísla a má nepravidelný tvar.

V tabuľke uvádzame príklady slovies pirkt (kupovať), likt (klásť, pokladať), šķist (zdať sa, javiť sa) a virt (variť sa):

 

pirkt

likt

šķist

virt

1. os. sg.

pērku

lieku

šķietu

2. os. sg.

pērc

liec

šķiet

3. os. sg.

pērk

liek

šķiet

verd

1. os. pl.

pērkam

liekam

šķietam

2. os. pl.

pērkat

liekat

šķietat

3. os. pl.

pērk

liek

šķiet

Skupina 1-2

Skupinu 1-2 charakterizuje palatalizácia kmeňa slovesa. Pri spoluhláskach k a g dochádza k palatalizácii vo všetkých osobách k → c a g → dz. Pri všetkých ostatných spoluhláskach k patalizácii v druhej osobe jednotného čísla nedochádza.

Zmeny spoluhlások v rámci palatalizácie uvádzame v tabuľke:

Kmeň neurčitku

Kmeň skloňovania

b, p, m

bj, pj, mj

d

ž

g

dz

k

c

l

ļ

s

š

t

š

z

ž

(samohláska)

(samohláska) + j

Treba ešte podotknúť, že za palatalizovateľné sa uvádza aj spoluhláska r, ktorá v minulosti tiež nadobúdala zmeny vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla. Dnes je však táto zmena už zaniknutá, čiže bude vo všetkých osobách spoluhláska r.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame po jednom slovese na každú spoluhlásku, ktorú možno palatalizovať. V prvej tabuľke sú slovesá stumt (sunúť, posúvať), grūst (strčiť), segt (kryť, chrániť), braukt (jazdiť) a celt (zdvihnúť).

 

stumt

grūst*

segt

braukt

celt

1. os. sg.

stumju

grūžu

sedzu

braucu

ceļu

2. os. sg.

stum

grūd

sedz

brauc

cel

3. os. sg.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

1. os. pl.

stumjam

grūžam

sedzam

braucam

ceļam

2. os. pl.

stumjat

grūžat

sedzat

braucat

ceļat

3. os. pl.

stumj

grūž

sedz

brauc

ceļ

* Sloveso grūst je jedno zo slovies s už spomínaným tzv. skrytým kmeňom -d. Tento kmeň je vidno v prítomnom čase len v druhej osobe jednotného čísla.

V ďalšej tabuľke sú slovesá plēst (trhať), pūst (fúkať), lauzt (zlomiť) a jāt (jazdiť na koni).

 

plēst

pūst*

lauzt

jāt

1. os. sg.

plēšu

pūšu

laužu

jāju

2. os. sg.

plēs

pūt

lauz

jāj

3. os. sg.

plēš

pūš

lauž

jāj

1. os. pl.

plēšam

pūšam

laužam

jājam

2. os. pl.

plēšať

pūšat

laužat

jājat

3. os. pl.

plēš

pūš

lauž

jāj

* Sloveso pūst má skrytý kmeň na -t.

Skupina 1-3

Pre skupinu slovies 1-3 je charakteristická zmena kmeňovej samohlásky vo všetkých osobách, a to nasledovne:

a → o

i → ī

u → ū

V druhej osobe jednotného čísla majú slovesá tejto skupine koncovku -i. Pri týchto slovesách však tiež dochádza ku palatalizácii spoluhlások k a g, a v tomto prípade bude v druhej osobe jednotného čísla nulová koncovka.

Príklady slovies rast (nájsť), pazust (stratiť sa, zmiznúť), krist (padať), patikt (páčiť sa) a zagt (kradnúť) možno nájsť v tabuľke:

 

rast

pazust

krist

patikt

zagt

1. os. sg.

rodu

pazūdu

krītu

patīku

zogu

2. os. sg.

rodi

pazūdi

krīti

patīc

zodz

3. os. sg.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

1. os. pl.

rodam

pazūdam

krītam

patīkam

zogam

2. os. pl.

rodat

pazūdat

krītat

patīkat

zogat

3. os. pl.

rod

pazūd

krīt

patīk

zog

Skupina 1-4

Do skupiny 1-4 patria slovesá, ktoré majú kmeň v prítomnom čase vo všetkých osobách zakončený na -st. Pokiaľ kmeň v neurčitku končí na –d, -t, -s alebo -z, tak tieto písmená vypadávajú. Taktiež je potrebné si všimnúť, že v tejto skupine sa v druhej osobe jednotného čísla nachádza -i.

K tejto skupine uvádzame príklady nogurt (unaviť sa), gūt (žať, získavať) a aizmirst (zabudnúť):

 

nogurt

gūt

aizmirst

1. os. sg.

nogurstu

gūstu

aizmirstu

2. os. sg.

nogursti

gūsti

aizmirsti

3. os. sg.

nogurst

gūst

aizmirst

1. os. pl.

nogurstam

gūstam

aizmirstam

2. os. pl.

nogurstat

gūstat

aizmirstat

3. os. pl.

nogurst

gūst

aizmirst

Skupina 1-5

Posledná podskupina 1-5 má spoločné to, že sa v kmeni neurčitku slovesa nachádza dvojhláska.

Za kmeň sa v prítomnom čase vkladá doplnkové n. Do tejto skupiny patrí len niekoľko slov, preto si vystačíme s príkladmi aut (obúvať si) a skriet (behať):

 

aut

skriet

1. os. sg.

aunu

skrienu

2. os. sg.

aun

skrien

3. os. sg.

aun

skrien

1. os. pl.

aunam

skrienam

2. os. pl.

aunat

skrienat

3. os. pl.

aun

skrien

Analýzu všetkých podskupín slovies v lotyšskom jazyku sme týmto ukončili. Želáme veľa úspechov v ďalšom štúdiu lotyštiny.

🇸🇰 Lotyština – systém slovies I.

Lotyština patrí ku baltskej skupine indoeurópskych jazykov. V súčasnosti do tejto skupiny patrí ako štátny jazyk konkrétneho štátu len lotyština a litovčina. Lotyština je flektívny jazyk, čo znamená, že sa podstatné mená skloňujú, a čo nás bude teraz najviac zaujímať, slovesá sa časujú.

Lotyština rozlišuje 1., 2., a 3. osobu jednotného a množného čísla, pričom tvar 3. osoby jednotného a množného čísla je pri všetkých lotyšských slovesách rovnaký. Napriek tomu budeme v tabuľkách uvádzať pre prehľadnosť a jednoduchosť obidva tvary slovies.

Všetky slovesá v lotyštine končia v neurčitku písmenom -t, na čom vidno jednu z podobností baltských a slovanských jazykov.

Delenie slovies podľa počtu slabík

Možno povedať, že existuje viacero spôsobov klasifikácie lotyšských slovies, pričom obvykle sa dá stretnúť s dvoma najrozširenejšími. Prvým z nich je klasifikácia slovies len podľa počtu slabík na 3 veľké skupiny. Skupiny slovies v rámci tohto delenia si približíme len v krátkosti:

1. skupinu slovies tvoria slovesá, ktorých kmeň neurčitku slovesa, jeho prítomného času a aj minulého času sa skladajú z jednej slabiky,

2. skupina sú slovesá, ktorých všetky tri kmene spomenuté vyššie sa skladajú aspoň z dvoch slabík, pričom počet slabík je pri všetkých kmeňoch rovnaký,

3. skupinu tvoria nakoniec slovesá, ktorých kmene neurčitku slovesa a minulého času majú aspoň 2 slabiky, avšak kmeň prítomného času slovesa má o jednu slabiku menej.

Príklady slovies: liet (liať), mazgāt (umývať), lasīt (čítať)

 1. skupina2. skupina3. skupina
neurčitoklietmazgātlasīt
prítomný časlejumazgājulasu
minulý časlējumazgājulasīju

Toto delenie spomíname z dôvodu, že sa taktiež môže vyskytnúť v niektorých slovníkoch, ale nebudeme mu tu prikladať väčšiu váhu.

Delenie slovies podľa časovania v prítomnom čase

Budeme sa zaoberať druhým delením, a to podľa nemeckého odborníka na jazyky pobaltských štátov Bertholda Forssmana. Toto delenie taktiež vychádza z delenia slovies na 3 skupiny, pričom dôraz pri tejto klasifikácii nie je na počte slabík, ale na koncovkách jednotlivých osôb pri časovaní v prítomnom čase, prípadne na koncovkách neurčitku. Prvá skupina slovies sa delí na ďalších 5 skupín, druhá skupina na ďalšie 2 skupiny a tretia skupina nemá ďalšie podskupiny. V tomto článku sa budeme venovať 2. a 3. skupine slovies. Okrem týchto troch skupín slovies existujú 3 slovesá (a tiež slovesá z nich odvodené pomocou predpôn), ktoré nespadajú do žiadnej zo skupín. Pri všetkých troch skupinách možno určiť len približné zákonitosti o príslušnosti slovies. Vzhľadom na to, že sa tieto definície prelínajú, je potrebné si príslušnosť ku konkrétnej skupine vždy dohľadať v slovníku.

Skupina slovies 2

Táto skupina sa delí na dve podskupiny – 2a a 2b, pričom pri obidvoch podskupinách platí, že 1. osoba jednotného čísla má rovnako slabík ako neurčitok slovesa.

Skupina slovies 2a

Skupina je tvorená prevažne slovesami zakončenými v neurčitku na -ēt, avšak nachádza sa tu aj niekoľko slovies zakončených na -āt. Po odstránení koncoviek neurčitku -ēt a -āt dostaneme kmeň slovesa, ku ktorému následne pridávame koncovky jednotlivých osôb:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-am

2. osoba

-i

-at

3. osoba

Znak ø vyjadruje nulovú koncovku. Ako sme už skôr spomínali, v 3. osobe jednotného aj množného čísla je vždy rovnaká koncovka. V tabuľke sú uvedené slovesá atbildēt (odpovedať), dzirdēt (počuť), dziedāt (spievať), redzēt (vidieť), sēdēt (sedieť) a gulēt (ležať, spať):

 

atbildēt

dzirdēt

dziedāt

redzēt*

sēdēt**

gulēt**

1. os. sg.

atbildu

dzirdu

dziedu

rędzu

žu

guļu

2. os. sg.

atbildi

dzirdi

dziedi

redzi

sēdi

guli

3. os. sg.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

1. os. pl.

atbildam

dzirdam

dziedam

rędzam

žam

guļam

2. os. pl.

atbildat

dzirdat

dziedat

rędzat

žat

guļat

3. os. pl.

atbild

dzird

dzied

rędz

ž

guļ

* – viaceré slovesá tejto skupiny s e alebo ē v kmeni majú vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla vo výslovnosti otvorené (široké) ä, ktoré sa kvalitou ponáša na temnú výslovnosť prehlások, aká je aj v iných severských jazykoch – napr. estónčine či švédčine. Označujeme ju tu ako ę, avšak treba mať na pamäti, že v bežných textoch sa v lotyštine tento znak nikde nenachádza a je tu skôr ako pomôcka pri výslovnosti.

Je možné si všimnúť, že v lotyštine má 2. osoba jednotného čísla istým spôsobom výnimočné postavenie, pretože tu buď v mnohých slovách dochádza k zmenám kmeňa, alebo zas na druhej strane k zmene nedochádza, pričom vo všetkých zvyšných osobách k zmene kmeňa dochádza.

** – pre lotyštinu je typická aj tzv. palatalizácia spoluhlások, čiže zmena kmeňovej spoluhlásky. Dochádza k nej obvykle vo všetkých osobách okrem už spomínanej 2. osoby jednotného čísla.

Skupina slovies 2b

Druhú podskupinu slovies skupiny 2 tvoria hlavne slovesá zakončené na -īt (obvykle dvojslabičné slovesá), ale aj slovesá zakončené na -āt (tiež obvykle dvojslabičné slovesá) a tiež slovesá zakončené na -ināt (troj alebo viacslabičné slovesá).

Koncovky pri časovaní týchto slovies vyzerajú nasledovne:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-u

-ām

2. osoba

-i

t

3. osoba

-a

-a

Taktiež uvádzame zopár príkladových slovies, a to gaidīt (čakať), lasīt (čítať), attaisīt (otvoriť), audzināt (vychovávať), pelnīt (zarábať) a sacīt (povedať):

 

gaidīt

lasīt

attaisīt

audzināt

pelnīt*

sacīt**

1. os. sg.

gaidu

lasu

attaisu

audzinu

pęlnu

saku

2. os. sg.

gaidi

lasi

attaisi

audzini

pelni

saki

3. os. sg.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

1. os. pl.

gaidām

lasām

attaisām

audzinām

pęlnām

sakām

2. os. pl.

gaidāt

lasāt

attaisāt

audzināt

pęlnāt

sakāt

3. os. pl.

gaida

lasa

attaisa

audzina

pęlna

saka

* aj pri skupine 2b dochádza pri mnohých slovesách k zmene výslovnosti vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla.

** – príklad palatalizácie na slove sacīt, pričom tu výnimočne aj 2. osoba jednotného čísla zachováva zmenu spoluhlásky.

Slovesá skupiny 3

Posledná skupina slovies, ktorej sa tu budeme venovať je skupina 3. Táto skupina je charakteristická počtom slabík 1. osoby jednotného čísla, ktorý je o jednu slabiku vyšší, než je neurčitok slovesa.

Do tejto kategórie patria všetky slovesá zakončené na -ot, väčšina slov zakončených na -āt, veľa slov zakončených na -ēt, niekoľko slovies zakončených na -īt, a nakoniec sloveso dabūt zakončené na -ūt.

Koncovky časovania pri skupine 3 sú tieto:

 

jednotné číslo 

množné číslo

1. osoba

-ju

-jam

2. osoba

ø

-jat

3. osoba

Vidíme teda, že 2. osoba jednotného čísla a aj 3. osoba má nulovú koncovku. Koncovky si opäť znázorníme na príkladoch dzīvot (žiť, bývať), runāt (hovoriť) a dabūt (dostať):

 

dzīvot

runāt

dabūt

1. os. sg.

dzīvoju

runāju

dabūju

2. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

3. os. sg.

dzīvo

runā

dabū

1. os. pl.

dzīvojam

runājam

dabūjam

2. os. pl.

dzīvojat

runājat

dabūjat

3. os. pl.

dzīvo

runā

dabū

V tejto skupine slovies nedochádza k palatalizácii a ani k zmene výslovnosti hlásky e.

O slovesách z 1. skupiny si môžete prečítať v ďalšom článku.