🇸🇰 Lotyšský jazyk

17. júna 20192. dec 2019

🇸🇰 Lotyština – systém slovies II.

V predchádzajúcom článku o delení slovies v lotyštine sme si rozobrali skupiny slovies 2 a 3. Teraz sa bližšie pozrieme na slovesá z prvej skupiny. Pre názornosť ešte raz uvádzame grafické znázornenie rozdelenia slovies:

Do 1. skupiny slovies patria predovšetkým slovesá jednoslabičné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku + t, napr. augt (rásť), pirkt (nakupovať), a pod. Existuje aj zopár výnimiek, ktoré v neurčitku slovesa nemajú na predposlednom mieste spoluhlásku, napr. jāt (jazdiť na koni) alebo liet (liať). Okrem toho do tejto skupiny patria aj viacslabičné slovesá, ktoré sú tvorené predponami ku jednoslabičným slovesám, napr. ieliet (naliať) alebo patikt (páčiť sa). Tieto slovesá budú mať rovnaké koncovky ako jednoslabičné slovesá, z ktorých sú odvodené.

Slovesá prvej skupiny majú všeobecne nasledovné koncovky:

	jednotné číslo	množné číslo
1. osoba	-u	-am
2. osoba	-i /-ø	-at
3. osoba	-ø	-ø

Koncovky sú teda podobné skupine slovies 2a, pričom v 2. osobe jednotného čísla budeme mať koncovku -i v skupinách slovies 1-3 a 1-4 a vo zvyšných skupinách bude nulová koncovka. V týchto zvyšných skupinách sa budeme stretávať aj s palatalizáciou (zmenou kmeňovej spoluhlásky) a zmenou výslovnosti e na otvorené e (podobné samohláske ä v severských jazykoch) vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla.

Skupina 1-1a

V skupine slovies 1-1a pripájame koncovky ku kmeňu, ktorý získame odtrhnutím koncového -t. Niektoré slovesá však majú ako keby skrytý kmeň, ktorý končí na -d alebo -t, pričom sa v neurčitku tieto slovesá končia na -st. Písmeno -s z kmeňa tohto slovesa bude následne vypadávať.

Okrem tejto zmeny dochádza v skupine 1-1a k palatalizácii v 2. osobe jednotného čísla z písmena -k na písmeno -c a takisto z -g na -dz. V tabuľke sa nachádzajú slovesá rist (rozviazať sa, rozdeliť sa), sist (biť, udierať), augt (rásť), sākt (povedať), nest (niesť), ēst (jesť) a liet (liať).

	rist	sist	augt	sākt	nest*	ēst*	liet**
1. os. sg.	risu	situ	augu	sāku	nesu	ēdu	leju
2. os. sg.	ris	sit	audz	sāc	nes	ēd	lej
3. os. sg.	ris	sit	aug	sāk	nes	ēd	lej
1. os. pl.	risam	sitam	augam	sākam	nesam	ēdam	lejam
2. os. pl.	risat	sitat	augat	sākat	nesat	ēdat	lejat
3. os. pl.	ris	sit	aug	sāk	nes	ēd	lej

* Výslovnosť otvoreného e budeme z praktických dôvodov udávať v tomto článku pomocou hrubého písma.

** Pri nepravidelnom slovese liet dochádza k zmene kmeňa.

Skupina 1-1b

Skupina slovies 1-1b má v kmeni slovesa samohlásku i, ktorá sa mení na e/ē (vo výslovnosti môže byť e otvorené alebo uzavreté) alebo ie. Výnimkou je sloveso virt (variť sa), ktoré pozná len tretiu osobu jednotného čísla a má nepravidelný tvar.

V tabuľke uvádzame príklady slovies pirkt (kupovať), likt (klásť, pokladať), šķist (zdať sa, javiť sa) a virt (variť sa):

	pirkt	likt	šķist	virt
1. os. sg.	pērku	lieku	šķietu	–
2. os. sg.	pērc	liec	šķiet	–
3. os. sg.	pērk	liek	šķiet	verd
1. os. pl.	pērkam	liekam	šķietam	–
2. os. pl.	pērkat	liekat	šķietat	–
3. os. pl.	pērk	liek	šķiet	–

Skupina 1-2

Skupinu 1-2 charakterizuje palatalizácia kmeňa slovesa. Pri spoluhláskach k a g dochádza k palatalizácii vo všetkých osobách k → c a g → dz. Pri všetkých ostatných spoluhláskach k patalizácii v druhej osobe jednotného čísla nedochádza.

Zmeny spoluhlások v rámci palatalizácie uvádzame v tabuľke:

Kmeň neurčitku	Kmeň skloňovania
b, p, m	bj, pj, mj
d	ž
g	dz
k	c
l	ļ
s	š
t	š
z	ž
(samohláska)	(samohláska) + j

Treba ešte podotknúť, že za palatalizovateľné sa uvádza aj spoluhláska r, ktorá v minulosti tiež nadobúdala zmeny vo všetkých osobách okrem druhej osoby jednotného čísla. Dnes je však táto zmena už zaniknutá, čiže bude vo všetkých osobách spoluhláska r.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame po jednom slovese na každú spoluhlásku, ktorú možno palatalizovať. V prvej tabuľke sú slovesá stumt (sunúť, posúvať), grūst (strčiť), segt (kryť, chrániť), braukt (jazdiť) a celt (zdvihnúť).

	stumt	grūst*	segt	braukt	celt
1. os. sg.	stumju	grūžu	sedzu	braucu	ceļu
2. os. sg.	stum	grūd	sedz	brauc	cel
3. os. sg.	stumj	grūž	sedz	brauc	ceļ
1. os. pl.	stumjam	grūžam	sedzam	braucam	ceļam
2. os. pl.	stumjat	grūžat	sedzat	braucat	ceļat
3. os. pl.	stumj	grūž	sedz	brauc	ceļ

* Sloveso grūst je jedno zo slovies s už spomínaným tzv. skrytým kmeňom -d. Tento kmeň je vidno v prítomnom čase len v druhej osobe jednotného čísla.

V ďalšej tabuľke sú slovesá plēst (trhať), pūst (fúkať), lauzt (zlomiť) a jāt (jazdiť na koni).

	plēst	pūst*	lauzt	jāt
1. os. sg.	plēšu	pūšu	laužu	jāju
2. os. sg.	plēs	pūt	lauz	jāj
3. os. sg.	plēš	pūš	lauž	jāj
1. os. pl.	plēšam	pūšam	laužam	jājam
2. os. pl.	plēšať	pūšat	laužat	jājat
3. os. pl.	plēš	pūš	lauž	jāj

* Sloveso pūst má skrytý kmeň na -t.

Skupina 1-3

Pre skupinu slovies 1-3 je charakteristická zmena kmeňovej samohlásky vo všetkých osobách, a to nasledovne:

a → o

i → ī

u → ū

V druhej osobe jednotného čísla majú slovesá tejto skupine koncovku -i. Pri týchto slovesách však tiež dochádza ku palatalizácii spoluhlások k a g, a v tomto prípade bude v druhej osobe jednotného čísla nulová koncovka.

Príklady slovies rast (nájsť), pazust (stratiť sa, zmiznúť), krist (padať), patikt (páčiť sa) a zagt (kradnúť) možno nájsť v tabuľke:

	rast	pazust	krist	patikt	zagt
1. os. sg.	rodu	pazūdu	krītu	patīku	zogu
2. os. sg.	rodi	pazūdi	krīti	patīc	zodz
3. os. sg.	rod	pazūd	krīt	patīk	zog
1. os. pl.	rodam	pazūdam	krītam	patīkam	zogam
2. os. pl.	rodat	pazūdat	krītat	patīkat	zogat
3. os. pl.	rod	pazūd	krīt	patīk	zog

Skupina 1-4

Do skupiny 1-4 patria slovesá, ktoré majú kmeň v prítomnom čase vo všetkých osobách zakončený na -st. Pokiaľ kmeň v neurčitku končí na –d, -t, -s alebo -z, tak tieto písmená vypadávajú. Taktiež je potrebné si všimnúť, že v tejto skupine sa v druhej osobe jednotného čísla nachádza -i.

K tejto skupine uvádzame príklady nogurt (unaviť sa), gūt (žať, získavať) a aizmirst (zabudnúť):

	nogurt	gūt	aizmirst
1. os. sg.	nogurstu	gūstu	aizmirstu
2. os. sg.	nogursti	gūsti	aizmirsti
3. os. sg.	nogurst	gūst	aizmirst
1. os. pl.	nogurstam	gūstam	aizmirstam
2. os. pl.	nogurstat	gūstat	aizmirstat
3. os. pl.	nogurst	gūst	aizmirst

Skupina 1-5

Posledná podskupina 1-5 má spoločné to, že sa v kmeni neurčitku slovesa nachádza dvojhláska.

Za kmeň sa v prítomnom čase vkladá doplnkové n. Do tejto skupiny patrí len niekoľko slov, preto si vystačíme s príkladmi aut (obúvať si) a skriet (behať):

	aut	skriet
1. os. sg.	aunu	skrienu
2. os. sg.	aun	skrien
3. os. sg.	aun	skrien
1. os. pl.	aunam	skrienam
2. os. pl.	aunat	skrienat
3. os. pl.	aun	skrien

Analýzu všetkých podskupín slovies v lotyšskom jazyku sme týmto ukončili. Želáme veľa úspechov v ďalšom štúdiu lotyštiny.

13. júna 20192. dec 2019

🇸🇰 Lotyština – systém slovies I.

Lotyština patrí ku baltskej skupine indoeurópskych jazykov. V súčasnosti do tejto skupiny patrí ako štátny jazyk konkrétneho štátu len lotyština a litovčina. Lotyština je flektívny jazyk, čo znamená, že sa podstatné mená skloňujú, a čo nás bude teraz najviac zaujímať, slovesá sa časujú.

Lotyština rozlišuje 1., 2., a 3. osobu jednotného a množného čísla, pričom tvar 3. osoby jednotného a množného čísla je pri všetkých lotyšských slovesách rovnaký. Napriek tomu budeme v tabuľkách uvádzať pre prehľadnosť a jednoduchosť obidva tvary slovies.

Všetky slovesá v lotyštine končia v neurčitku písmenom -t, na čom vidno jednu z podobností baltských a slovanských jazykov.

Delenie slovies podľa počtu slabík

Možno povedať, že existuje viacero spôsobov klasifikácie lotyšských slovies, pričom obvykle sa dá stretnúť s dvoma najrozširenejšími. Prvým z nich je klasifikácia slovies len podľa počtu slabík na 3 veľké skupiny. Skupiny slovies v rámci tohto delenia si približíme len v krátkosti:

1. skupinu slovies tvoria slovesá, ktorých kmeň neurčitku slovesa, jeho prítomného času a aj minulého času sa skladajú z jednej slabiky,

2. skupina sú slovesá, ktorých všetky tri kmene spomenuté vyššie sa skladajú aspoň z dvoch slabík, pričom počet slabík je pri všetkých kmeňoch rovnaký,

3. skupinu tvoria nakoniec slovesá, ktorých kmene neurčitku slovesa a minulého času majú aspoň 2 slabiky, avšak kmeň prítomného času slovesa má o jednu slabiku menej.

Príklady slovies: liet (liať), mazgāt (umývať), lasīt (čítať)

	1. skupina	2. skupina	3. skupina
neurčitok	liet	mazgāt	lasīt
prítomný čas	leju	mazgāju	lasu
minulý čas	lēju	mazgāju	lasīju

Toto delenie spomíname z dôvodu, že sa taktiež môže vyskytnúť v niektorých slovníkoch, ale nebudeme mu tu prikladať väčšiu váhu.

Delenie slovies podľa časovania v prítomnom čase

Budeme sa zaoberať druhým delením, a to podľa nemeckého odborníka na jazyky pobaltských štátov Bertholda Forssmana. Toto delenie taktiež vychádza z delenia slovies na 3 skupiny, pričom dôraz pri tejto klasifikácii nie je na počte slabík, ale na koncovkách jednotlivých osôb pri časovaní v prítomnom čase, prípadne na koncovkách neurčitku. Prvá skupina slovies sa delí na ďalších 5 skupín, druhá skupina na ďalšie 2 skupiny a tretia skupina nemá ďalšie podskupiny. V tomto článku sa budeme venovať 2. a 3. skupine slovies. Okrem týchto troch skupín slovies existujú 3 slovesá (a tiež slovesá z nich odvodené pomocou predpôn), ktoré nespadajú do žiadnej zo skupín. Pri všetkých troch skupinách možno určiť len približné zákonitosti o príslušnosti slovies. Vzhľadom na to, že sa tieto definície prelínajú, je potrebné si príslušnosť ku konkrétnej skupine vždy dohľadať v slovníku.

Skupina slovies 2

Táto skupina sa delí na dve podskupiny – 2a a 2b, pričom pri obidvoch podskupinách platí, že 1. osoba jednotného čísla má rovnako slabík ako neurčitok slovesa.

Skupina slovies 2a

Skupina je tvorená prevažne slovesami zakončenými v neurčitku na -ēt, avšak nachádza sa tu aj niekoľko slovies zakončených na -āt. Po odstránení koncoviek neurčitku -ēt a -āt dostaneme kmeň slovesa, ku ktorému následne pridávame koncovky jednotlivých osôb:

	jednotné číslo	množné číslo
1. osoba	-u	-am
2. osoba	-i	-at
3. osoba	-ø	-ø

Znak ø vyjadruje nulovú koncovku. Ako sme už skôr spomínali, v 3. osobe jednotného aj množného čísla je vždy rovnaká koncovka. V tabuľke sú uvedené slovesá atbildēt (odpovedať), dzirdēt (počuť), dziedāt (spievať), redzēt (vidieť), sēdēt (sedieť) a gulēt (ležať, spať):

	atbildēt	dzirdēt	dziedāt	redzēt*	sēdēt**	gulēt**
1. os. sg.	atbildu	dzirdu	dziedu	rędzu	sēžu	guļu
2. os. sg.	atbildi	dzirdi	dziedi	redzi	sēdi	guli
3. os. sg.	atbild	dzird	dzied	rędz	sēž	guļ
1. os. pl.	atbildam	dzirdam	dziedam	rędzam	sēžam	guļam
2. os. pl.	atbildat	dzirdat	dziedat	rędzat	sēžat	guļat
3. os. pl.	atbild	dzird	dzied	rędz	sēž	guļ

* – viaceré slovesá tejto skupiny s e alebo ē v kmeni majú vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla vo výslovnosti otvorené (široké) ä, ktoré sa kvalitou ponáša na temnú výslovnosť prehlások, aká je aj v iných severských jazykoch – napr. estónčine či švédčine. Označujeme ju tu ako ę, avšak treba mať na pamäti, že v bežných textoch sa v lotyštine tento znak nikde nenachádza a je tu skôr ako pomôcka pri výslovnosti.

Je možné si všimnúť, že v lotyštine má 2. osoba jednotného čísla istým spôsobom výnimočné postavenie, pretože tu buď v mnohých slovách dochádza k zmenám kmeňa, alebo zas na druhej strane k zmene nedochádza, pričom vo všetkých zvyšných osobách k zmene kmeňa dochádza.

** – pre lotyštinu je typická aj tzv. palatalizácia spoluhlások, čiže zmena kmeňovej spoluhlásky. Dochádza k nej obvykle vo všetkých osobách okrem už spomínanej 2. osoby jednotného čísla.

Skupina slovies 2b

Druhú podskupinu slovies skupiny 2 tvoria hlavne slovesá zakončené na -īt (obvykle dvojslabičné slovesá), ale aj slovesá zakončené na -āt (tiež obvykle dvojslabičné slovesá) a tiež slovesá zakončené na -ināt (troj alebo viacslabičné slovesá).

Koncovky pri časovaní týchto slovies vyzerajú nasledovne:

	jednotné číslo	množné číslo
1. osoba	-u	-ām
2. osoba	-i	-āt
3. osoba	-a	-a

Taktiež uvádzame zopár príkladových slovies, a to gaidīt (čakať), lasīt (čítať), attaisīt (otvoriť), audzināt (vychovávať), pelnīt (zarábať) a sacīt (povedať):

	gaidīt	lasīt	attaisīt	audzināt	pelnīt*	sacīt**
1. os. sg.	gaidu	lasu	attaisu	audzinu	pęlnu	saku
2. os. sg.	gaidi	lasi	attaisi	audzini	pelni	saki
3. os. sg.	gaida	lasa	attaisa	audzina	pęlna	saka
1. os. pl.	gaidām	lasām	attaisām	audzinām	pęlnām	sakām
2. os. pl.	gaidāt	lasāt	attaisāt	audzināt	pęlnāt	sakāt
3. os. pl.	gaida	lasa	attaisa	audzina	pęlna	saka

* – aj pri skupine 2b dochádza pri mnohých slovesách k zmene výslovnosti vo všetkých osobách okrem 2. osoby jednotného čísla.

** – príklad palatalizácie na slove sacīt, pričom tu výnimočne aj 2. osoba jednotného čísla zachováva zmenu spoluhlásky.

Slovesá skupiny 3

Posledná skupina slovies, ktorej sa tu budeme venovať je skupina 3. Táto skupina je charakteristická počtom slabík 1. osoby jednotného čísla, ktorý je o jednu slabiku vyšší, než je neurčitok slovesa.

Do tejto kategórie patria všetky slovesá zakončené na -ot, väčšina slov zakončených na -āt, veľa slov zakončených na -ēt, niekoľko slovies zakončených na -īt, a nakoniec sloveso dabūt zakončené na -ūt.

Koncovky časovania pri skupine 3 sú tieto:

	jednotné číslo	množné číslo
1. osoba	-ju	-jam
2. osoba	–ø	-jat
3. osoba	-ø	-ø

Vidíme teda, že 2. osoba jednotného čísla a aj 3. osoba má nulovú koncovku. Koncovky si opäť znázorníme na príkladoch dzīvot (žiť, bývať), runāt (hovoriť) a dabūt (dostať):

	dzīvot	runāt	dabūt
1. os. sg.	dzīvoju	runāju	dabūju
2. os. sg.	dzīvo	runā	dabū
3. os. sg.	dzīvo	runā	dabū
1. os. pl.	dzīvojam	runājam	dabūjam
2. os. pl.	dzīvojat	runājat	dabūjat
3. os. pl.	dzīvo	runā	dabū

V tejto skupine slovies nedochádza k palatalizácii a ani k zmene výslovnosti hlásky e.

O slovesách z 1. skupiny si môžete prečítať v ďalšom článku.