🇸🇰 Rozdiely medzi ukrajinčinou a ruštinou

Ukrajinčina a ruština sú dva plnohodnotné a odlišné jazyky, o čom zrejme už viete, avšak môže sa stať, že konkrétne detaily sú vám ešte stále neznáme, a z tohto dôvodu vznikol tento článok.

(pozn.: znaky a preklady súvisiace s ruštinou budú označené tmavomodrou farbou, s ukrajinčinou tyrkysovou farbou)

Rozdiely medzi ruštinou a ukrajinčinou možno postrehnúť vo výslovnosti, slovnej zásobe, gramatike a aj v písme. Začnime teda výslovnosťou.

Ukrajinská výslovnosť

Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej a aj slovenskej často označuje za tvrdú, pričom aj sami Ukrajinci tak zvyknú prezentovať svoj jazyk. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (t. j. ji a je), avšak v obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е. Napriek tomu by som na základe skúseností s týmito jazykmi neoznačil ukrajinskú výslovnosť ako nejakú špeciálne tvrdú, pretože obsahuje množstvo tzv. mäkko znejúcich písmen, ako napríklad я, ю, ш, щ, ч (ja, ju, š, šč, ča obsahujú aj vlastné mäkké samohlásky і, ї, a є (i, ji, je). Okrem toho sa v ukrajinčine v množstve slov, kde by v ruštine stálo samotné ц (cdodáva mäkký znak a teda slová s ць (c + mäkký znakznejú o poznanie mäkšie ako ich náprotivky bez mäkkého znaku. Oproti ruštine síce možno nájsť viacero slov, kde bude výslovnosť tvrdšia, ale celkovo sú podľa mňa obidva jazyky mäkko znejúce.

Prízvuk v ukrajinčine

Domnievam sa, že ukrajinčinu možno azda najľahšie rozoznať podľa iného systému prízvuku. V ruštine všeobecne platí, že pred akcentovanou slabikou sa všetky samohlásky o menia vo výslovnosti na a, všetky samohlásky e (je) na zvuk medzi е (jea и (jia všetky samohlásky я (jana zvuk približne ruskému и (ji). Po akcentovanej slabike sa všetky samohlásky o menia na neurčitý zvuk, ktorý je blízky a, avšak stále ostáva medzi a a o. Tento zvuk sa dá vysvetliť aj ako vyrazenie predchádzajúcej spoluhlásky.

V ukrajinčine sa pred neakcentovanou slabikou mení o na zvuk čiastočne prechádzajúci do ukrajinského у (u), avšak stále blízky o. Pri väčšine slov to je takmer nepovšimnuteľné. Výnimkou sú slová, kde je v ukrajinčine akcentované у (u), pretože vtedy je zvuk veľmi blízky slovenskému u. Okrem toho sa mení e na zvuk medzi e a и, avšak tu si treba dať pozor, že to nie je to isté, čo v ruštine, pretože v ruštine by boli tieto samohlásky po prepise do slovenčiny je a ji, ale v ukrajinčine sú tvrdé, teda v slovenčine by to bolo e a y. Tiež sa mení и na zvuk medzi и (ya e, ale táto zmena na základe mojich skúseností nie je taká výrazná ako v predchádzajúcom prípade, čiže ak máme и (y), tak zvuk ostáva bližšie k и (yako k e. Po akcentovanej slabike sú všetky samohlásky slabé, ale nemenia svoju kvalitu, čiže neprechádzajú k iným samohláskam.

V ukrajinčine možno v rámci výslovnosti oproti ruštine hovoriť aj o inom systéme spodobovania, pretože písmeno в (vsa v ruštine pri spodobení vyslovuje ako slovenské f. Najčastejšie je to počuť na konci slova pri koncovkách ов, -ев (-ov, -jeva pod., ale aj v strede slova. V ukrajinčine sa to isté písmeno в (v) mení vo výslovnosti na písmeno s označením ł (zvuk podobný u), ktoré poznáme z poľštiny ako samostatné písmeno a používame ho nevedomky aj v slovenčine, a to tiež v koncovkách, napr. pri slovách domov, psov, učiteľov čítame v ako ł, čiže tak, ako sa číta v okolí Malaciek písmeno l.

Ukrajinská a ruská cyrilika

Pri pohľade na ukrajinskú cyriliku treba spomenúť, že obsahuje viacero znakov, ktoré ruská cyrilika nepozná. Ide konkrétne o znaky і, ї, є, ґ (i, ji, je, ga  . і, ї, є (i, ji, jesú vo výslovnosti v podstate ekvivalenty ruských znakov и (jia е (je), pričom і je mäkké i, ktoré však samostatne nie je zvukom ji, iba zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Naopak, ї čítame ako ji, ale nebýva po spoluhláskach na ich zmäkčenie, a preto obvykle stojí na začiatku slova, po inej samohláske, po apostrofe a pod. Apostrof má tú istú funkciu ako ruský tvrdý znak, čiže oddeľuje dve časti slova tak, aby sa písmená okolo neho čítali tvrdo. Znak є čítame ako je a používame ho aj na zmäkčenie predchádzajúcej spoluhlásky.

Veľký pozor si treba dať na spoluhlásku ґ (g), ktorá sa síce podobá na г (h), ale má oproti tomuto písmenu ešte horný háčik. Písmeno ґ čítame ako slovenské g a písmeno г čítame ako slovenské h. To je oproti ruštine veľmi výrazný rozdiel, pretože sa rovnaké písmeno číta ináč, a okrem toho je ukrajinské г používané približne rovnako často ako ruské г, z čoho vyplýva, že v ukrajinčine je veľké množstvo slov obsahujúcich h a v ruštine, naopak, veľa slov obsahujúcich g. Ukrajinský znak ґ je len v pár desiatkach slov, čiže zvuk g v ukrajinčine počuť len veľmi zriedka. Vhodné je tiež ešte doplniť, že ukrajinčina neobsahuje ы (y), pretože na jeho mieste používa и (y), a to s rovnakou výslovnosťou.

Ukrajinská písaná azbuka obsahuje okrem nových znakov niekoľko zmien aj v rámci tých písmen, ktoré sú v tlačenej podobe rovnaké v ukrajinčine aj ruštine. Všetky zmeny sa týkajú veľkých písaných písmen, a konkrétne ide o písmená А, Б, В, К, Н, Ю (A, B, V, K, N, JU), kde oproti ruštine buď jedna čiarka alebo slučka chýba alebo je napísaná ináč.

Slovná zásoba ukrajinčiny

Slovná zásoba ukrajinčiny je kvôli dlhoročnému spolunažívaniu s ruštinou do veľkej miery ovplyvnená práve ruskou slovnou zásobou, avšak v spisovnej ukrajinčine sa nachádza tiež množstvo slov, ktoré sú z poľštiny a len prispôsobili svoju výslovnosť tej ukrajinskej. Nájdeme však taktiež veľa slov, ktoré sú spoločné so slovenčinou. V závislosti od konkrétneho kraju tiež v hovorovej ukrajinčine nájdeme veľa slov, ktoré bežne v ukrajinčine nie sú, ale regionálne sú využívané, napr. ešte väčší podiel slov poľského pôvodu je preto na hranici s Poľskom a pod.

Suržik

Na tomto mieste by som rád spomenul slovo suržik, ktoré označuje mix ukrajinského a ruského jazyka, a to v takej miere, že ani samotní jej hovoriaci nevedia presne označiť, ktorý z jazykov využívajú. Je to spôsobené tým, že na Ukrajine sa dlhodobo používali a aj používajú obidva tieto slovanské jazyky v každodennom živote, čím výrazne ovplyvňujú svoju slovnú zásobu. Výsledkom je potom to, že Ukrajinci používajú vo svojom jazyku cudzie výrazy ešte oveľa častejšie ako iné národy, čo okrem iného spôsobuje cudzincom problémy pri učení sa ukrajinčiny.

Odlišnosti v gramatike ukrajinčiny oproti ruštine

Taktiež v gramatike sa ukrajinčina odlišuje od ruštiny. Príkladov by sme našli mnoho, spomeňme preto aspoň niekoľko základných.

1. V ruštine vyjadrujeme vlastníctvo nejakého predmetu alebo osoby pomocou konštrukcie:

у меня есть – ja mám (doslova u mňa / pri mne je)

V ukrajinčine síce existuje podobná konštrukcia, ale tiež existuje sloveso mať. Obidve možnosti sú rovnocenné a bežne sa používajú:

у мене є = я маю – ja mám

2. V ukrajinčine existuje viacero predložiek, ktoré menia svoj tvar na základe predchádzajúceho alebo nasledujúceho písmena, napr. і/й (i/j(v slovenčine spojka a) alebo у/в (u/v(v slovenčine spojka v). To znamená, že spojku і používame po spoluhláskach a й (j) po samohláskach. Podobne je to s predložkami у/в (u/v), čiže у (upoužijeme, ak nasleduje spoluhláska a в (vobvykle vtedy, ak nasleduje samohláska. V ruštine v týchto prípadoch existuje len jedna možnosť, čiže и (tu čítame ako i, keďže toto písmeno stojí samostatne ako predložka) a в (v).

3. V ukrajinčine existujú pri nedokonavých slovesách dve možnosti vyjadrenia budúceho času, pričom v ruštine je len jeden spôsob, napr.:

Я буду говорить. Budem hovoriť. (ruština)

Я буду говорити. = Я говоритимему.Budem hovoriť. (ukrajinčina)

Druhá možnosť je jediný príklad zachovania tohto typu budúceho času z praslovanského jazyka v slovanských jazykoch. Obidva spôsoby sa v ukrajinčine stále bežne používajú.

4. V ukrajinčine sa zachovalo množstvo slov, ktoré majú na začiatku písmeno в (v), ktoré už postupným vývojom v ostatných slovanských jazykoch zaniklo. Porovnajme teda pár slov z ukrajinčiny a ich ruské ekvivalenty:

вікноокно (vikno – okno)

вонаона (vona – ona)

вінон (vin – on)

вониони (vony, oni)

відот (vid, ot)

відділотдел (viddil, otdel)

Vidíme, že rozdielov medzi ukrajinčinou a ruštinou by bolo možné nájsť veľmi veľa a ide o samostatný slovanský jazyk s dlhou históriou a obrovskou kultúrnou hodnotou.

Názorné príklady na záver

Na záver si môžeme uviesť príklad niekoľkých viet v ukrajinčine a ich ruský preklad na znázornenie rozdielnosti týchto dvoch jazykov:

Чи цей підводний човен ще працює? = Работает ли еще эта подводная лодка? = Funguje ešte táto ponorka?

Я продирався крізь натовп. = Я пробивался через толпу. = Predieral som sa cez húf ľudí.

Мої батьки весь тиждень подорожували. = Мои родители всю неделю путешествовали. = Moji rodičia celý týždeň cestovali.

Na týchto príkladoch som chcel ilustrovať, že medzi ruštinou a ukrajinčinou existujú viacmenej zrozumiteľné vety, ale možné je nájsť aj veľa viet, v ktorých je ledva jedno slovo rovnaké.

Dúfam, že tento článok podnieti niektorých z vás venovať sa aj takému netradičnému jazyku, akým je práve ukrajinčina.

Ukrajinská cyrilika
Ruská cyrilika

🇸🇰 Ruština – ako a prečo na to

Aj v tomto článku zo série „ako a prečo na to“ si povieme dôvody, pre ktoré by sa človek mohol učiť ruštinu, aká je dostupná literatúra, stručne si scharakterizujeme jazyk a taktiež si predstavíme zopár zaujímavostí z vlastných skúseností. Iste by ste vedeli na niekoľko dôvodov, prečo sa učiť ruštinu, prísť aj sami. Skúsim ich teda zhrnúť v pár bodoch:

1. Ide o svetový jazyk. Veľmi pravdepodobne sa ním nedohovoríte v Afrike alebo Amerike, ale v Európe a Ázii je plocha, na ktorej sa hovorí ruským jazykom, dosť veľká. Ruštinou sa okrem Ruska hovorí alebo sa dá dohovoriť aj na Ukrajine (ako materinský jazyk len vo východnej časti, avšak Ukrajinci všeobecne rozumejú ruštine, ak ňou rovno aj aktívne nehovoria), v Pobaltských štátoch (predovšetkým v Lotyšsku a v rámci Lotyšska je najviac hovoriacich v Rige, pomerne veľa hovoriacich je aj v Estónsku v kraji Ida-Virumaa a v Tallinne), v Bielorusku (tu ruština takmer úplne vytlačila bieloruštinu), v Moldavsku (Podnestersko), v Gruzínsku, v Kazachstane a vo zvyšných stredoázijských štátoch.

Je vidno, že štátov, kde sa dá dohovoriť ruštinou je pomerne dosť. Okrem toho si ruský jazyk a kultúra zachováva svoj status kvôli vplyvu Ruska v medzinárodných vzťahoch.

2. Ruština je slovanský jazyk. To znamená, že slovná zásoba je slovenčine vzdialene podobná a pôjde vám ľahšie do hlavy. Okrem toho v ruštine nenarazíte na náročné, ba priam pre našinca nepochopiteľné javy, s akými má študent do činenia napr. v čínštine alebo turečtine.

3. Ruština spolu s ukrajinčinou a bulharčinou najvýraznejšie odkazujú na kultúrny odkaz starých Slovanov – t. j. časy Kyjevskej rusi. Taktiež pre hlbšie ponorenie sa do histórie Slovanov je ruština potrebná, kedže veľa kvalitných diel je možné nájsť len v ruštine.

4. Ruština otvára veľké možnosti na cestovanie v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Tu je však vhodné pripomenúť, že obvykle sa ruštinou hovorí len v určitej časti vyššie spomenutých krajín a kvôli národnému obrodeniu vo viacerých týchto krajinách je ruština nemilo videná ako dorozumievací nástroj ľuďmi, pre ktorých nie je materinským jazykom, a to kvôli útlaku počas éry Sovietskeho zväzu. Najkontrastnejšími príkladmi v súčasnosti môže byť Ukrajina a Gruzínsko.

5. V ruštine je okrem už spomínaných literárnych žánrov vydané veľké množstvo jazykových kníh, ale aj kníh rôznych žánrov od domácich a tiež zahraničných západných aj nezápadných autorov. Tento stav vám umožňuje rozšíriť vaše hranice poznania v iných oblastiach života.

6. V neposlednom rade treba spomenúť to, že Rusi sú hrdí na svoj jazyk a každý, kto ich jazyk ovláda už má napoly otvorené dvere v každej situácii, v ktorej sa ocitne.

Odporúčaná literatúra na štúdium ruštiny

 Všeobecne by sme mohli povedať, že ruština je na Slovensku natoľko rozšírený jazyk, že nie je problémom nájsť kurzy ruštiny a ani učebné materiály. Je to jeden z mála jazykov, pri ktorom som bol schopný si vyskladať svoj základný zoznam učebníc len zo slovenských a českých zdrojov. Pozrime sa na to teda bližšie:

– ako prvú knižku som použil knihu Ruština nejen pro samouky od firmy Leda, vydanie z roku 2007. Táto knižka je tradične dobrým dielom od tejto firmy. Každá z 35 kapitol obsahuje hlavný článok, gramatiku, nové slovíčka a množstvo cvičení. Dá sa s ňou pracovať na kurze alebo ako samouk. Ponúka aj 3 CD a malý slovníček taktiež s kľúčom ku cvičeniam. Učebnica vás dostane približne na úroveň B1.

– od rovnomennej firmy existuje aj učebnica Ruština pro pokročilé z roku 2007. Štruktúra knihy je veľmi podobná predchádzajúcej a obsahuje 2 CD. Po efektívnom zvládnutí učiva vás dostane na úroveň B2-C1.

– na prehĺbenie znalostí som použil knihu Učebnice současné ruštiny, 2. díl z roku 2011 od autorov Adam Janek a Julija Mamonova. Táto učebnica vás dovedie na úroveň C1. Sú v nej použité zložitejšie slovné zvraty a taktiež sa už učebnica venuje zložitejším témam. K učebnici existuje aj prvý diel, ktorý som však nevyužil a nahradil ho vyššie spomínanými knihami, pretože jedna učebnica až po úroveň B2 je málo. Obidva diely Učebnice současné ruštiny sú však dobre napísané a dá sa z nich učiť.

– v mojej literatúra sa ocitla (čiastočne v tej dobe aj ako experiment) učebnica Obchodní ruština z roku 2014 od autorky Ljuby Mrovecovej. Učebnica obsahuje veľmi odbornú slovnú zásobu týkajúcu sa obchodu, medzinárodného obchodu a s nimi spojenými témami. Je dosť možné, že pre tínedžerov alebo osoby nedostatočne zdatné v tejto oblasti bude táto kniha príliš náročná, lebo ani po slovensky nebudú vedieť, o čo presne ide. Avšak odborníci v tejto oblasti si určite túto učebnicu nevedia vynachváliť. Obchodná ruština je tu teda preberaná určite na úrovni C2.

– mojím slovníkom je Rusko-slovenský a slovensko-ruský veľký slovník od firmy Lingea z roku 2011. Je to jeden z najrozsiahlejších slovníkov na slovenskom trhu a obsahuje aj pomerne dosť slovných zvratov. Má celkovo 330 000 prekladov a 1350 strán.

– poslednou knihou, ktorú mám na učenie ruštiny je frazeologický slovník Фразеологизмы в русской речи, словарь-справочник z roku 2009 od vydavateľstva Флинта-наука. Slovník má takmer 250 strán a je asi mojím najlepším frazeologickým slovníkom. Kupoval som ho priamo v Rusku, ale je možné, že sa dá zohnať aj na internete.

Učebníc je, samozrejme, oveľa viac, ale ponúkol som zoznam svojich odskúšaných knižiek ako jednu z možných volieb.

Krátka charakteristika ruského jazyka a zaujímavosti

 Ruština je najrozšírenejším slovanským jazykom podľa počtu hovoriacich a aj podľa územia, na ktorom sa ňou hovorí. Používa azbuku, ktorá je pre našinca najľahším cudzím písmom, pretože obsahuje niektoré rovnaké znaky aj s latinkou a môžeme povedať, že ide o písmo s rovnakým systémom ako latinka, t. j. až na výnimky predstavuje jedno písmeno jeden zvuk a písmená majú podobnú formu (napr. v arabčine predstavujú písmená tiež obvykle jedno písmeno, ale ich forma je natoľko odlišná, že je arabské písmo oveľa náročnejšie).

Prízvuk

 Výrazným rozdielom oproti slovenčine je prízvuk, ktorý nepadá na prvú samohlásku v slove, ale môže byť na ktorejkoľvek slabike. Skúsený ruštinár už bude pri nových slovách prirodzene predpokladať, kde by mohol byť prízvuk, avšak aj začiatočníkovi, aj pokročilému bude pri každom slove nutné sa prízvuk naučiť osobitne. Prízvuk spôsobuje to, že všetky ostatné samohlásky v slove sa čítajú buď ináč alebo oslabene. Napríklad teda písmeno „o“ bude vo všetkých samohláskach pred prízvukom čítané približne ako „a“ a po prízvučnej slabike ako neurčitý zvuk. Podobne sa vyslovuje pred neprízvučnou slabikou „я“ a aj „е“ približne ako „и“. Preto je potrebné dobre vedieť, ako sa slová píšu, aby sme z hovoreného slova vedeli dobre prepísať, čo sme počuli.

Gramatika

Po gramatickej stránke má jazyk tradičné slovanské črty. Skloňuje sa (vokatív už zanikol), existujú 3 gramatické rody, neexistujú zložité slovesné časy a veľký dôraz je kladený aj na intonáciu, s akou sa veta povie – vie to totiž často zmeniť zmysel vety podobne ako v slovenčine.

Podobnosť

Najväčšou zábavou pri učení sa slovanských jazykov sú z mojich vlastných skúseností frazeologizmy a rôzne slovné zvraty. Často pripomínajú slovenské frazeologizmy, prípadne sú použité na vyjadrenie toho istého podobné slová, čo potom vyvoláva úsmev u našincov. Treba tu tiež podotknúť, že do frazeologizmov slovanských jazykov vedia Slovania z iných krajín oveľa lahšie preniknúť ako hovoriaci iných jazykových skupín, a preto sa vedia dostať na vyšší level s oveľa menšou námahou.

Ak by som to mal zhrnúť, moje skúsenosti s učením sa ruštiny boli veľmi pozitívne, pretože som celý čas cítil istú kultúrnu blízkosť a najviac sa to ukázalo pri návšteve krajiny. Zvyky, jedlá a iné časti kultúry boli pre mňa úplne zrejmé, avšak pre západniarov boli niekedy priam nepochopiteľné. Ruština vám v Rusku pomôže hneď dvakrát – prvýkrát vtedy, keď zistíte, že sa Rusi neradi rozprávajú ináč ako vo svojom jazyku, a druhýkrát tým, že si urobíte dobré meno.