🇸🇰 Severské jazyky

V súvislosti s pojmom severské jazyky sa často vynára jedna dôležitá otázka, a to síce tá, ktoré jazyky vlastne do tejto skupiny zaradiť, keďže to nie je presne definovaná skupina jazykov. Viaceré stránky uvádzajú ako severské jazyky len jazyky severogermánske, a aj to len ich časť, čiže nórčinu, švédčinu a dánčinu. Ostávajú tak opomenuté ďalšie germánske jazyky a aj jazyky z iných jazykových skupín. 

Za severské jazyky by som preto označil jazyky všetkých severských krajín, medzi ktoré sa v súčasnosti zvyknú radiť aj Pobaltské štáty. Konkrétne teda ide o jazyky: islandčina, faerčina, nórčina, švédčina, dánčina, litovčina, lotyština, estónčina, fínčina a sámske jazyky. Všetky tieto jazyky patria do troch jazykových skupín:

a) germánske jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – islandčina, faerčina, nórčina, švédčina a dánčina,

b) baltské jazyky (podskupina v rámci indoeurópskych jazykov) – litovčina a lotyština,

c) ugrofínske jazyky (podskupina v rámci uralských jazykov) – fínčina, estónčina a sámske jazyky.

Ako vidno, jazyky v tomto regióne sú podobne ako vo zvyšku Európy veľmi rôznorodé a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za jazyky z jednej a tej istej jazykovej skupiny. Možno tiež povedať, že všetky jazyky z tohto regiónu patria k malým jazykom, pretože najviac hovoriacich má švédčina s viac než 10 miliónmi hovoriacich a najmenšie zo spomenutých jazykov majú len niekoľko tisíc alebo stoviek hovoriacich.

Severogermánske jazyky

Azda najpopulárnejšou skupinou severských jazykov sú germánske jazyky, predovšetkým švédčina a nórčina. Všetky jazyky z tejto skupiny sú pomerne jednoduché z gramatického a lexikálneho hľadiska, pokiaľ študent už ovláda nemčinu alebo, v menšej miere, angličtinu. Problémom môže byť výslovnosť, pokiaľ ju chceme dotiahnuť na úroveň rodených hovoriacich.

Ak sa pozrieme na tieto jazyky zblízka, tak vidíme, že nórčina, švédčina a dánčina majú v gramatike mnoho spoločného s nemčinou. Najlepším príkladom je zrejme slovosled, kde majú tieto jazyky rovnaké poradie vetných členov, t. j. na prvom mieste podmet, na druhom mieste je takmer fixne sloveso a na treťom a ďalších miestach je predmet a zvyšné vetné členy. Pokiaľ chceme zdôrazniť nejaký vetný člen, tak ho presúvame na prvé miesto, sloveso ostáva na druhom mieste a na treťom mieste bude podmet. Takisto je v severských jazykoch rovnaká tvorba záporu, len namiesto nemeckého nicht (obdoba slovenskej predpony ne- pri slovesách) je ikke alebo inte. Severogermánske jazyky majú tiež 2 alebo 3 rody spolu s nimi spojenými členmi. Ich spoločnou črtou, ale už odlišnou od nemčiny je pripájanie určitého členu ako koncovky slova, napr. hund (švéd. pes) a hunden (švéd. ten pes).

Z hľadiska výslovnosti je charakteristické pre severogermánske jazyky celkový takpovediac „temný“ prejav, ktorý je spôsobený veľkým množstvom slov s prehláskami, t. j. slov, kde vyslovujeme ü, ä alebo ö. Oproti písanému textu sa tiež výslovnosť výrazne odlišuje, pričom najviac asi v dánčine či faerčine.

Baltské jazyky

Baltské jazyky, čiže litovčina a lotyština tvoria uzavretú skupinu týchto dvoch jazykov a ich dialektov. Pôvodom sú oba tieto jazyky východobaltskými jazykmi, pričom do západnej skupiny patrila pruština, ktorá zanikla ešte v 18. storočí. Tieto jazyky sa v rámci indoeurópskych jazykov, ktoré ich obklopujú, výrazne vyčleňujú svojou slovnou zásobou, ktorá nepripomína žiaden z väčších európskych jazykov. Veľmi malý prienik slovnej zásoby má litovčina s poľštinou a ruštinou a o niečo väčší má prienik lotyština s ruštinou.

Oba tieto jazyky na prvé počutie svojou intonáciou pripomínajú ruštinu, avšak po započúvaní sa človek zistí, že ničomu nerozumie alebo rozumie len veľmi málo. Rovnako je to aj s písomnou formou, z ktorej možno po prečítaní pochopiť iba zopár slov. Z gramatického hľadiska litovčina aj lotyština rozoznávajú skloňovanie a rody podstatných a prídavných mien. Možno teda povedať, že k slovanským jazykom majú tieto jazyky najbližšie, ale aj tak sú od nich pomerne dosť vzdialené.

Ugrofínske jazyky

Ugrofínske jazyky severnej Európy sú tvorené fínčinou, estónčinou a skupinou sámskych jazykov. Rovnako ako baltské jazyky sú tieto jazyky odlišné svojou svojou slovnou zásobou, ale navyše k tomu aj svojou úplne inou gramatickou stavbou. 

Asi najznámejším faktom medzi širšou verejnosťou je informácia o používaní 14 pádov vo fínčine a estónčine, čo budí falošný dojem náročnosti daných jazykov. Väčšina pádov však v týchto jazykoch iba nahrádza predložky. Ugrofínske jazyky sú teda v gramatike výrazne odlišné, ale nie zložité. O zložitosti môžeme hovoriť v súvislosti so slovnou zásobou, a to z toho dôvodu, že tieto jazyky len veľmi zriedka prijímajú medzinárodné slová a tiež slovnú zásobu svojich susedov. Estónčina síce v priebehu histórie prijala veľké množstvo slov nemeckého pôvodu, avšak tie už natoľko zmenili svoju podobu, že aj so znalosťou nemčiny si všimnete podobnosť, až keď na ňu budete upozornení. Do slovnej zásoby sa dostali viaceré ruské slová kvôli úzkym vzťahom s rusky hovoriacim svetom hlavne v 20. storočí. Fínčinu preto možno považovať za jazyk s ešte čistejšou slovnou zásobou, pretože nebola taká náchylná na tieto vplyvy.

Sámske jazyky

Sámske jazyky sú v našich končinách takmer úplne neznámym pojmom. Je to tak preto, lebo počet rodených hovoriacich týmito jazykmi je veľmi nízky (celkovo všetky jazyky majú dokopy len pár desiatok tisíc hovoriacich) a mnoho ľudí vychádza z mylnej predstavy, že v Nórsku, Švédsku, Fínsku a aj Rusku sa hovorí len nórčinou, švédčinou, fínčinou a ruštinou. V skutočnosti však na území týchto krajín za polárnym kruhom žijú roztrúsení Sámovia s ich vlastnými ugrofínskymi jazykmi. 

Sámovia boli dlhodobo utláčaní zo strany väčšinového obyvateľstva týchto krajín, boli nútení učiť sa ich štátny jazyk a boli považovaní za menejcenných obyvateľov v rámci daných krajín. V posledných desaťročiach sa ich postavenie zmenilo. Získali možnosť plnohodnotne používať svoj jazyk ako jazyk národnostnej menšiny a aj spravodajstvo je dnes už dostupné v sámskych jazykoch. 

Celkovo je sámskych jazykov približne 10, pričom jazyk s najväčším počtom hovoriacich je severná sámčina s okolo 20 000 hovoriacimi, čo sú približne 2/3 celkového počtu hovoriacich sámskymi jazykmi. Všetkým týmto jazykom hrozí zánik, a to z dôvodu tlaku moderného sveta, t. j. hlavne kvôli sťahovaniu sa obyvateľstva do miest za prácou, kde sa sámske jazyky nepoužívajú.

Viac článkov z kategórie: švédčina, estónčina a jazyky všeobecne.

🇸🇰 Vybrané kapitoly zo švédskej gramatiky I. – Budúci čas

V tejto sérii článkov sa budem venovať vždy jednému konkrétnemu problému z gramatiky švédskeho jazyka. Cieľom článkov je, aby ste našli ucelený výklad na gramatické otázky, ktoré možno na internete nájsť len obmedzene alebo vôbec.

Kommer att

Slovenský budúci čas možno v švédčine vyjadriť až piatimi základnými spôsobmi. Prvým z nich je vyjadrenie budúcnosti pomocou slovesa kommer att. Tento spôsob sa používa v dvoch prípadoch:

1. a) kommer att udáva predpoveď budúcnosti na základe znalostí alebo faktov či to, že ide o prirodzený proces, resp. logický následok daných okolností. V týchto prípadoch môžeme v hovorovom jazyku vynechať slovo att, napr.:

Deras barn kommer (att) bli ungefär 190 cm långa. – Ich deti budú mať výšku približne 190 cm. (ide o predpoveď na základe poznatku o výške rodičov a pod.)

Mormor säger att mor kommer (att) bli frisk om två dagar. – Babka hovorí, že mama o 2 dni vyzdravie. (predpoveď na základe babkiných znalostí o stave zdravia mamy)

Om kol stiger i pris kommer många länder (att) bruka kärnkraftverk. – Pokiaľ uhlie zdražie, veľa krajín bude používať jadrové elektrárne. (predpoveď, resp. kalkulácia na základe faktov)

1. b) kommer att sa používa na oznámenie pevného (konečného) rozhodnutia, či už svojho alebo niekoho iného, o vykonaní istej činnosti v budúcnosti. V tomto prípade sa att v hovorovom jazyku nezvykne vynechávať, napr.:

Jag kommer att åka till fjälls när du är på semester. – Pôjdem do hôr, keď budeš na dovolenke. (moje pevné rozhodnutie o budúcej činnosti)

Farfar kommer att skjutsa er till staden. – Dedko vás odvezie (hodí) do mesta. (pevné rozhodnutie dedka o činnosti v budúcnosti)

Pri kommer att nesmieme zabudnúť, že významové sloveso stojí vždy v neurčitku.

Ska

Druhým spôsobom vyjadrenia budúceho času je slovo ska (prítomný čas od slovesa skola), ktoré tiež používame s infinitívom významového slovesa. Táto možnosť sa odlišuje od kommer att v situáciách, v ktorých ho môžeme použiť, a ktoré sú nasledovné:

2. a) ska vyjadruje to, čo si podmet alebo iná osoba myslí, čo chce, plánuje alebo o čom sa rozhodol v momente rozhovoru, napr.:

Ikväll ska vi på bion i Östermalm. – Dnes večer pôjdeme do toho kina v Östermalme. (aktuálne alebo veľmi nedávne rozhodnutie)

Jag tycker att de ska skiljas åt.Myslím si, že sa rozídu. (moje vlastné myšlienky o budúcnosti)

Här ska TV:n stå och där i hörnet ska vi ställa skåpet. – Tu bude stáť televízor a tam v rohu postavíme skriňu. (aktuálne rozhodnutie + hovoriaci hovorí o svojich túžbach spojených so vzhľadom izby)

2. b) ska ako vyjadrenie informácie z iného zdroja, napr.:

Jag hörde att det ska bli verkligen väldigt kallt imorgon. – Počul som, že zajtra bude naozaj veľmi chladno. (informácia od inej osoby, z rádia a pod.)

2. c) pevné frázy obsahujúce det ska bli, napr.:

Det ska bli ganska spännande att flyga för första gången till Sri Lanka. – Bude dosť zaujímavé letieť po prvýkrát na Srí Lanku. (pevná fráza + vlastné subjektívne hodnotenie)

Pokiaľ chceme zdôrazniť svoj plán alebo zámer, použijeme na vyjadrenie budúceho času prítomný tvar slovesa tänka, t.j. tänker. Tiež nesmieme zabudnúť na neurčitok významového slovesa.

Tänker

3. a) pri kladnom tvare slovesa hovoríme o našich plánoch alebo zámeroch, avšak nie je úplne isté, že sa naozaj uskutočnia, napr.:

Min flickvän tänker köpa ny cykel för att kunna åka den till jobbet. – Moja frajerka si plánuje kúpiť nový bicykel, aby na ňom mohla jazdiť do práce. (plán, resp. zámer)

3. b) záporným tvarom slova tänker hovoriaci oznamuje, že sa určite nechystá vykonať nejakú činnosť, napr.:

Jag tänker inte svara på journalisternas frågor. – Nemám v úmysle odpovedať na otázky novinárov. (pevné rozhodnutie o nevykonaní činnosti)

Ďalšou z možností vyslovenia činnosti v budúcnosti je prítomný čas. Pri tejto možnosti nepotrebujeme významové sloveso, pretože ním je priamo dané sloveso v prítomnom čase.

Prítomný čas

4. a) pokiaľ máme vo vete príslovku času odkazujúcu na budúcnosť alebo je z kontextu zrejmé, že ide o budúcnosť (resp. že sa to nekoná teraz), môžeme použiť prítomný čas, napr.:

Om tre veckor köper vi den nya lägenheten. – O tri týždne kúpime ten nový byt. (vo vete je príslovka času týkajúca sa budúcnosti)

Festivalen sker inne i stadens kulturhuset. – Festival sa bude konať v mestskom kultúrnom dome. (ešte sa festival nekoná, čo vieme na základe kontextu)

4. b) v podmieňovacích vetách alebo vetách s faktickou podmienkou používame prítomný čas, napr.:

Om du inte kommer in på universitetet i Stockholm måste du söka igen vid andra universitet. – Pokiaľ sa nedostaneš na tú univerzitu v Štokholme, tak musíš opäť podať prihlášky na iné univerzity. (podmieňovacia veta)

Glöm inte att släcka alla ljus när du går ut. – Nezabudni zhasnúť všetky svetlá, keď pôjdeš von. (veta s faktickou podmienkou)

4. c) prítomný čas vo vetách s činnosťou alebo dejom vo veľmi blízkej budúcnosti, napr.:

Titta, nu går tåget! – Pozri, vlak hneď odíde (už odchádza)! (dej sa stane o malú chvíľu)

Se upp, nu faller ljuskronan! – Pozor, padá luster! (dej sa stane o malú chvíľu)

Presens perfekt

Poslednou možnosťou na vyjadrenie budúceho času je presens perfekt, čiže zložený minulý čas. Pri takýchto vetách je nutné, aby presens perfekt znázorňoval situáciu v budúcnosti, kedy už bude dej v ňom obsiahnutý zakončený, napr.:

5) När jag har tittat på den här filmen ska jag titta på andra filmer av samma regissör.Keď (Po tom, ako) dopozerám tento film, budem pozerať ďalšie filmy od toho istého režiséra. (zakončený dej pozerania filmu)

Nästa vecka har jag redan bytt jobb, så då har jag inte mycket tid för att träffas. – Budúci týždeň už budem v novej práci (doslova: už budem mať zmenenú prácu), takže potom už nebudem mať veľa času na stretnutie. (zakončený dej zmeny práce)

Gramaticky správna, ale významovo nepresná forma budúceho času

Vidíme, že v švédčine máme skutočne veľa možností na vyjadrenie budúceho deja. Často nám stačí pri určitom kontexte využiť prítomný čas, ale pokiaľ nechceme byť pochopení nesprávne, môžeme zdôrazniť, že ide o budúcnosť využitím viet so ska alebo kommer att. Treba si tiež uvedomiť, že častokrát sú vety s rôznymi formami budúceho času gramaticky správne, ale neplatí to v prípade, keď chceme vyjadriť konkrétny významový odtieň, čiže pevné rozhodnutie, rozhodnutie v danom momente, tretiu osobu ako zdroj informácie a pod.

Pri ústnej aj písomnej konverzácii je preto vhodné používať všetky možnosti tvorby budúceho času, pretože náš komunikačný partner rýchlo zistí, že vieme používať len jeden zo spôsobov, a z toho dôvodu si už nebude v ďalších vetách istý, či ten budúci čas má skutočne taký podtext, ako by v švédčine naozaj mal mať, čím by mohlo dôjsť k degradácii komunikácie.

🇸🇰 Švédčina – ako a prečo na to

O Švédoch možno veľmi často počuť, že majú všeobecne veľmi dobré znalosti cudzích jazykov, a preto nemá zmysel sa učiť ich jazyk, ani pokiaľ človek v krajine strávi dlhší čas. Ako pri každej krajine a jazyku je opak pravdou. Síce sa so Švédmi pohodlne dohovoríte v inom jazyku, ich srdcia si tým spôsobom veľmi nezískate. Švédi veľmi oceňujú, ak sa snažíte rozprávať v ich jazyku. Prečo sa teda učiť práve švédčinu?

Prečo sa učiť švédčinu

1) Švédčinou hovorí 10 miliónov ľudí priamo vo Švédsku a okrem toho je jedným z dvoch úradných jazykov aj vo Fínsku. Všetci žiaci vo Fínsku sa musia povinne učiť švédčinu ako jeden z predmetov v škole, čo je dobrým predpokladom na to, aby ste sa so švédčinou vo Fínsku aspoň dohovorili. Iba švédčinou sa ale hovorí na fínskom autonómnom území Alandách a veľa hovoriacich v rámci Fínska má švédčina pozdĺž celého pobrežia Botnického zálivu.

2) So švédčinou je možné sa pomerne dobre dohovoriť v ďalších severských štátoch, ktoré hovoria germánskymi jazykmi – v Dánsku, Nórsku, na Islande a na Faerských ostrovoch. Pokiaľ sa neskôr budete učiť niektorý z týchto jazykov, bude to pre vás jednoduché. Taktiež pokiaľ ste sa učili nemčinu, tak vám švédčina pôjde ľahko kvôli podobnosti gramatiky a aj časti slovnej zásoby.

3) Napriek tomu, že švédčinou hovorí na svete len okolo 10 miliónov ľudí, kvôli vysokej internetovej gramotnosti je na internete vo švédčine veľké množstvo informácií, čo dokazuje aj to, že na Wikipédii je švédčina jedným z jazykov s najväčším počtom stránok.

4) So švédčinou pochopíte zmýšľanie severanov a tiež sa dozviete viac o histórii tejto časti Európy, ktorej sa veľa času na hodinách dejepisu v škole nevenuje. Väčšina si potom spája severanov len s Vikingami. V histórii Európy však Švédsko často hralo oveľa väčšiu úlohu.

5) Vďaka švédčine sa dohovoríte na nekonečných územiach plných krásnych jazier a hlbokých lesov, ktoré si vás získajú hneď, ako ich objavíte. Veľmi rýchlo zabudnete na pekné centrum Štokholmu.

Aká literatúra je dostupná na učenie sa švédčiny?

Literatúry je skutočne veľa. Nie je však jednoduché sa k nej dostať, pokiaľ nevieme, čo hľadať. Prejdime teda ku konkrétnym učebniciam.

Učebnica, s ktorou som začal svoje štúdium švédčiny je Švédština nejen pro samouky od vydavateľstva Leda z roku 2012. Ide o jednu z najkvalitnejších učebníc od tohto vydavateľstva a určite ju odporúčam. Ako všetky knihy z tejto série učebníc pre samoukov obsahuje úvodný článok, slovíčka, gramatiku s príkladmi a veľa cvičení na precvičenie prebratého učiva. Má približne 300 strán a je doplnená aj dvoma CD s nahrávkami. Táto učebnica by vás mala dostať na úroveň B1, aj keď popis na učebnici s úrovňami je tradične pomerne nejasný.

Ďalšou učebnicou na pokračovanie je Rivstart B1+B2 z roku 2015, ku ktorej existuje aj pracovný zošit. Tiež obsahuje CD a má približne 200 strán + pracovný zošit s približne polovičným počtom strán. Učebnica nie je už tak striktne rozdelená, ako predchádzajúca, na článok, gramatiku atď., ale každá téma je zaujímavá a témy sú naozaj vybrané tie, ktoré sa dotýkajú života Švédov a švédskej kultúry. Človek po jej prejdení naberie veľa použíteľnej slovnej zásoby.

Z tej istej série je nadväzujúca učebnica Rivstart B2+C1 z roku 2017, ktorá má tiež okrem učebnice aj pracovný zošit. Učebnica má vyše 300 strán a pracovný zošit s vyše 200 stranami. Okrem toho sú na internete doplnkové materiály s množstvom nahrávok, kľúčom k cvičeniam a zoznamami slovíčok. Gramatika je vysvetlená podrobne a s množstvom príkladov. Navyše je učebnica modernizovaná s množstvom zaujímavých tém.

Na vyššej úrovni (približne C1) je k dispozícii séria 5 knižiek Avancera Hör, Avancera Läs, Avancera Gram, Avancera Ord a Avancera Skriv. Všetky knižky si kladú za úlohu zdokonaliť váš jazykový prejav v jednotlivých častiach jazyka – v posluchu, čítaní, gramatike, slovnej zásobe a písaní. Každá z učebníc má približne 100 strán a na internete sú dostupné výsledky k cvičeniam. Pokiaľ to myslíte so švédčinou naozaj vážne, určite by ste mali túto sériu učebníc mať doma.

Na vycibrenie jazykového prejavu a posunutie ho ešte ďalej je možno dostať učebnicu De rätta orden z roku 2011 od autorov Anna Hallström a Urban Östberg. Učebnica obsahuje slová zo základnej slovnej zásoby, ktoré sú vyjadrené viacerými synonymami z hovorového alebo odborného jazyka na vysokej úrovni, ktoré sa neskôr trénujú pomocou cvičení. To umožňuje sa vyjadrovať sofistikovane a neopakovať jednoduché slová. Učebnica má asi 150 strán a na jej konci je kľúč k cvičeniam.

Od rovnakých autorov existuje ešte učebnica Svår svenska z roku 1999. Napriek tomu, že ide o staršiu učebnicu, bola obnovená v roku 2011 a je teda stále aktuálna. Zameriava sa na frazeologizmy, ktoré sú vysvetlené na príkladoch a následne testované v cvičeniach. Knižka má asi 120 strán a na konci tiež odpovede k cvičeniam.

Čo sa týka slovníkov, tak najlepší slovník na slovensko-českom trhu je Švédsko-český a česko-švédsky praktický slovník od vydavateľstva Leda z roku 2012. Napriek tomu, že je menšieho formátu ako A5 a má len 700 strán, dá sa v ňom nájsť veľmi veľa slov, ktoré človek potrebuje, takže ho možno odporučiť.

Okrem tohto bežného slovníka je možné si zadovážiť aj frazeologický slovník pod titulom Svenska idiom, 5.000 vardagsuttryck od autora Hans Luthman z roku 2017. Tento slovník obsahuje 5000 frazeologických zvratov a má približne 200 A4-kových strán. Na vyššej úrovni bude vaším nerozlučným spoločníkom.

Na spríjemnenie cestovanie existuje ešte na trhu formátom malá knižka Švédčina – konverzácia od firmy Lingea. Na približne 300 stranách vás prevedie bežnými jazykovými situáciami. Je vhodné ju použiť ako doplnok výučby na cestách.

Môže sa zdať, že je na trhu veľmi málo kvalitných knižných zdrojov, pretože na Slovensku možno dostať len prvú zo spomenutých učebníc, jeden zo slovníkov a knižku konverzácií. Vidíme však, že je zdrojov oveľa viac, treba len vedieť hľadať.

Charakteristika jazyka

Oproti slovenčine švédčina obsahuje rovnako ako nemčina veľa hlások, ktoré vyslovujeme s prehláskou. Má totiž „ä“, „ö“ a aj „u“, ktoré sa číta ako [ü]. Okrem toho je v švédčine samohláska „å“, ktorú čítame ako slovenské [o]. Naopak, samohlásku „o“ čítame ako slovenské [u] približne pri 90% slov. Zvyšnú časť s výslovnosťou [o] sa treba naučiť, pretože neexistujú presne definované pravidlá, podľa ktorých by sme vedeli výslovnosť určiť.

Pre švédčinu je typické, že celá veta znie so všetkými prehláskami pomerne temne a nezvyknutému človeku nepríde na um, že sa jedná o germánsky jazyk. Tiež sa zvyknú v jazyku kvôli ľahšej výslovnosti v hovorovej reči „prehltávať“ niektoré hlásky, avšak niektoré hlásky sa vynechávajú od nepamäti a sú už oddávna správne. Preto sa slovo „jag“ – ja, vyslovuje obvykle ako [já], ale možno niekedy pri zdôraznení počuť aj [jág] a pri prehltnutí hlásky len temné [á]. Podobne pri slove „ja“ – áno, možno počuť [já] alebo [á].

Vo švédčine je bežné silne zdôrazňovať zdvojenú spoluhlásku a naopak, pri jednoduchej samohláske zdôrazniť dĺžku samohlásky pred touto samohláskou. Niekedy sa pri viacerých zdvojených spoluhláskach v jednej vete môže zdať, ako keby bola veta „rozsekaná“ na viac častí.

Švédska gramatika

Čo sa týka gramatiky, spomínal som, že je pomerne jednoduchá a podobná nemčine. Jednoduchosť vyplýva z toho, že švédčina neobsahuje žiadne náročné slovesné časy. V minulosti má len préteritum a perfektum a v budúcnosti len jednoduchý budúci čas a plánovanú budúcnosť vyjadrenú pomocou „kommer att“. Skloňovanie v švédčine zaniklo, a preto je vo všetkých osobách vždy rovnaký tvar slovesa. Oproti nemčine má len 2 rody – mužský a stredný. Mužský rod v podstate obsahuje slová, ktoré označujú mužov a ženy a má člen en. Stredný rod má potom člen ett.

Zaujímavosťou švédčiny je to, že sa v určitom tvare podstatných mien pridáva –en alebo –et na koniec slova. Takáto koncovka je v rámci jazykov sveta pomerne vzácna a okrem iných severských germánskych jazykov ju má z pre mňa známych jazykov len rumunčina a bulharčina.

Pomerne nezvyčajné je aj použitie toho istého podmetu v jednej vete dvakrát na zdôraznenie osoby. Preto môžeme často počuť napríklad – „Jag har gjort det, jag“, čo znamená „ja som to urobil“, ale ešte bol raz zdôraznený podmet. S týmto istým sa stretávame aj napríklad v nórčine.

Zdvorilosť vo švédčine

Vo švédčine je oveľa väčšia rovnosť medzi ľuďmi, čo je vyjadrené aj v jazyku. Existuje síce zodpovedajúce slovo na vykanie, ale používa sa skôr len pri slávnostných udalostiach. Ináč si všetci ostatní bežne tykajú pri každej situácii – či už na pošte, v obchode alebo na úradoch. Niekedy však možno počuť napríklad vykanie zo strany čašníkov k hosťom, avšak v súčasnosti je tykanie medzi ľuďmi normou. To sa môže niektorým zdať zvláštne a možno sa aj budú pri tykaní cítiť zvláštne, ale každý jazyk má svoje špecifiká, ktoré treba rešpektovať.

Verím, že som vám švédčinu trochu priblížil a dozvedeli ste sa niečo o literatúre, ktorú možno využiť. Prajem veľa úspechov a zábavy pri jej štúdiu a následne pri objavovaní krás Škandinávie.