🇸🇰 Turečtina – ako a prečo na to

Pokiaľ ste sa rozhodli učiť turečtinu a potrebujete konkrétne informácie z praxe od niekoho, kto sa tomuto jazyku aktívne venoval, ste na správnom mieste. V článku prejdeme cez krátku charakteristiku turečtiny, dôvody, ktoré by vás mohli viesť k štúdiu tohto jazyka, odporúčanú literatúru a zaujímavosti, s ktorými sa budete počas štúdia dennodenne stretávať.

Turečtina patrí k turkickej podskupine altajských jazykov, kam patrí okrem iného aj azerbajdžančina, turkménčina, uzbečtina, kazaština a ďalšie jazyky. Pri zbežnom čítaní nápisov a krátkych textov by sa na základe mojich skúseností mal turecky hovoriaci človek dohovoriť s najmenšími problémami v Turkmenistane, avšak v každej z turkických krajín by to malo s väčšiou alebo menšou dávkou pochopenia ísť. Turečtinou hovorí približne 80 miliónov ľudí.

Turečtina nemá žiadne pre našincov ťažko vysloviteľné hlásky a zapisuje sa latinkou, čím sa javí výrazne ľahšou ako okolité jazyky regiónu. Problémom však je pre nás zložitejšie vyjadrovanie a stavba vety a tiež gramatické javy, ktoré v sebe často ukrývajú na základe krátkych prípon ku kmeňu slova hlboký zmysel. Viac však v časti o zaujímavostiach.

Prečo sa teda venovať práve turečtine?

1. Turecko je krajina s veľkým počtom obyvateľov a so stále pomerne vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva. Je bránou na Blízky východ a získava čoraz silnejšie postavenie v medzinárodných vzťahoch.

2. Turecký jazyk a kultúra je po ich zvládnutí istým prvým krokom k pochopeniu islamského sveta. Pokiaľ sa teda chcete uberať týmto smerom a na arabčinu si ešte netrúfate, je turečtina tým správnym odrazovým mostíkom. Na tomto mieste však treba poznamenať, že tieto jazyky nepatria do rovnakej jazykovej skupiny a ani sa to nesnažíme sugerovať. Majú však v nábožensko-kultúrnej oblasti podobné výrazy, a keď už človek rozumie jednej islamskej kultúre, ľahšie pochopí aj ďalšiu.

3. Po zvládnutí turečtiny na vyššej úrovni pochopíte, že ste sa doteraz učili len ľahké jazyky. Pokiaľ sa teda budete vracať v budúcnosti k jazykom ako španielčina, pôjdu vám oveľa lahšie.

4. Zvládnuť precestovať všetky malé zákutia Anatólie vám bude trvať neskutočne dlho. Avšak so zvládnutým jazykom bude radosť po Turecku cestovať, keďže znalosť iných jazykov je okrem väčších miest oveľa nižšia ako v Európskej únii.

5. Budete v údive z toho, aké gramatické javy sa ešte dajú „vymyslieť“.

6. Aj v Európe sú viaceré pomerne významné turecké komunity, hlavne v Nemecku a Rakúsku.

Poďme teda už konkrétne ku odporúčanej literatúre:

Na začiatok je vhodné povedať, že v slovenčine alebo češtine doposiaľ neexistuje žiadna solídna učebnica turečtiny, existuje iba slovník. Osobne som začal s knihou v nemčine Türkisch Sprachkurs Plus Anfänger od firmy Lextra, druhé vydanie z roku 2015. Je dostupná na amazon.de. Táto kniha vychádza z anglickej knihy Complete Turkish (Beginner to Intermediate Course) zo série TeachYourself, ktorá je dostupná na amazon.com. V nemeckej verzii boli súčasťou aj správne odpovede ku cvičeniam a tiež 2 CD.

Mojím slovníkom je Turecko-český a česko turecký slovník od firmy Lingea z roku 2012, dostupný vo všetkých väčších slovenských kníhkupectvách. Kvôli jeho pomerne malému obsahu používam ešte slovník Kompaktwörterbuch Türkisch od firmy Pons z roku 2015. Tento má až 120 000 kľučových slov oproti cca 50 000 v slovníku od Lingey. Je možné ho dostať na amazon.de.

Od úrovne B1 vyššie som začal používať učebné sady Yunus Emre Enstitüsü Türkçe Öğretim Seti, ktoré v podstate existujú od úrovne A1 až po C2, ale za vhodné považujem si nechať vysvetliť úplné základy v jazyku, ktorému rozumiem, a neskôr prejsť k takýmto učebniciam čisto v cudzom jazyku, ktorý študujem. Dajú sa objednať na amazon.com. Každá z úrovní obsahuje hlavnú učebnicu (cca 200 strán) a pracovný zošit (okolo 100 strán) a ku každej učebnici je aj jedno CD a knižka prepisov nahrávok na cédečkách. Tieto učebnice preberajú v každej lekcii niekoľko gramatických javov, články sú moderne písané a na rozdiel od veľa učebníc na zaujímavé témy. V pracovnom zošite sa opakuje učivo z učebnice. Nevýhodou učebníc je to, že k pracovnému zošitu nie je kľúč, ale počas celej náuky jazyka z týchto sád som tento kľúč výrazne nepotreboval, pretože je pracovný zošit spravený tak, že sa na správne odpovede dá prísť (niekedy s pomocou učebnice). Odporúčam teda tieto učebnice na náuku od B1 vyššie.

Na doplnenie znalostí na vyššej úrovni som do učebníc ešte zaradil knihu na amazon.com pod názvom Turkish C1&C1+ Istanbul z roku 2015. Je to opäť sada učebnice a pracovného zošita, dokopy zhruba 300 strán. Na otázku prečo si kupujem ďalšiu C1/C1+ učebnicu, keď už mám jednu sadu, je jednoduchá odpoveď. Na každú vyššiu úroveň jazyka potrebujeme približne dvakrát toľko študovať než na tú predchádzajúcu úroveň. Preto na vyšších úrovniach je vhodné mať viac učebníc, ktoré sa budú dopĺňať. Z Istanbul série existujú učebnice aj na nižších úrovniach. Tu už záleží od osobných sympatií, ktorú učebnicu si vybrať.

Ďalej z doplnkových materiálov mám v nemeckom jazyku knihu Türkische Grammatik (Ausführlich und verständlich, Lernstufen A1 bis C2) od autorky Margarete I. Ersen-Rasch, firmy Harrassowitz. Táto gramatická knižka má asi 350 strán a ešte sa mi nestalo, že by tam niečo nebolo. Pokiaľ teda ovládate nemčinu, môžete si štúdium turečtiny výrazne uľahčiť, pretože žiadna učebnica vám nevysvetlí gramatické javy tak hĺbkovo.

Kniha Türkçe Deyimler ve Atasözleri (Türkische Redewendungen und Sprichwörter) z roku 2016, autora Imdat Ulusoy, v nemeckom jazyku je vhodným doplnením frazeologickej slovnej zásoby na nižšej a mierne pokročilej úrovni. Je však vhodná ako kniha, z ktorej sa bude študent aktívne učiť a nie v nej vyhľadávať, pretože v nej nie je až také množstvo frazeologických zvratov, aby v nej bolo všetko možné nájsť počas učenia sa z učebníc.

Poslednou knihou, ktorú som počas mojho štúdia turečtiny použil bola Kaçan adam – Lernkrimi Türkisch od autorky Marianne Wiegand z roku 2014, tiež v nemčine. Učebnica je vlastne turecko-nemecké krimi na úrovni A2-B1 spolu s množstvom cvičení a slovnej zásoby. Navyše aj samotný príbeh bol pomerne pútavý, takže ju odporúčam.

Po prehľade literatúry to môžeme zhrnúť tak, že pre našinca je takmer nemožné sa efektívne učiť turečtinu bez znalosti iných jazykov. Nepredpokladáme však, že by sa rozhodol niekto venovať tureckému jazyku na vysokej úrovni len so znalosťou slovenčiny, preto veríme, že táto literatúra bude nápomocná každému záujemcovi o tento jazyk.

Zaujímavosti

Poslednou časťou článku sú zaujímavosti a praktické informácie, ktorým sa chvíľku povenujeme:

1. Turečtina je aglutinačný jazyk (k slovnému základu sa pripájajú prípony, v jazyku je minimum predložiek a skôr sa využívajú záložky), nepozná rody podstatných mien a nemá skloňovanie tak, ako ho my poznáme (ale slovo sa výrazne ohýba na jeho konci).

2. Slovná zásoba je čiastočne ovplyvnená arabčinou, ale z minulosti hlavne francúzštinou, čiastočne taliančinou a v posledných rokoch prenikli aj anglické slová. Na rozdiel však od európskych jazykov v našom okolí je podiel takýchto slov na celkovej slovnej zásobe minimálny.

3. Gramatické javy a významové odtiene sú výrazne zložitejšie ako v jazykoch, na ktoré sme zvyknutí. To si ilustrujeme na viacerých príkladoch:

a) prípona slovesa -mIş predstavuje ukončený dej (perfektum). Významovo sa v tomto prípade hovoriaci od takéhoto deja čiastočne dištancuje a snaží sa tým povedať aj to, že dej prebehol bez ohľadu na neho. Často sa preto používa v knihách histórie, pretože s tým hovoriaci nemá nič spoločné. Táto prípona sa používa aj v rozhovore, keď hovoríme o tretej osobe a dôverujeme výpovedi tejto osoby. Ďalšia možnosť je použiť koncovku vtedy, keď si nie sme 100% istí pravdivosťou svojej výpovede. Preto pokiaľ sme si neistí svojou výpoveďou, povieme sloveso s touto koncovkou a keď sme si istí, tak použijeme jednoduché préteritum alebo tiež minulý priebehový čas.

Veľmi podobná je koncovka -(y)mIş. Rozdiel v tvorení slov je ten, že koncovku nenapájame hneď za kmeň, ale po samohláskach vkladáme y (čítaj ako „j“). Tento slovesný tvar vyjadruje veci, ktoré sme si všimli, že tak sú, prípadne je zjavné, že tak je, ako hovoríme. Tiež ale môže znamenať veci, ktoré som niekde počul a neviem si overiť ich pravdivosť. Rozdiel oproti prípone -mIş je ten, že ním nevyjadrujeme žiaden časový bod.

Môžeme teda povedať, že tieto prípony majú čiastočne rovnakú funkciu, ale nemožno ich zamieňať. Na -mIş a -(y)mIş sa potom, samozrejme, napájajú ešte jednotlivé koncovky osôb.

Keď už sme pri prípone -mIş, môžeme tiež spomenúť, že prípona -mIştI predstavuje plusquamperfektum, čiže predminulý čas. Existuje však aj plusquamperfektum s príponou -di idi, ktoré zdôrazňuje, že udalosti nesiahajú svojím významom (následkami) až do súčasnosti.

Pokiaľ sa chceme od výpovede úplne dištancovať a nemáme overený zdroj informácie, môžeme použíť príponu -mIşmIş. Táto prípona sa obvykle spája v texte s vetami, ktoré sú v plusquamperfekte -mIştI.

b) zaujímavá je prípona – (y) AcAktI, ktorá vyjadruje plány, ktoré sme mali v minulosti, ale nebolo alebo nebude možné ich uskutočniť, pričom vo vedľajšej vete uvádzame dôvod.

c) turečtina veľmi často využíva na vyjadrenie vedľajších viet prechodníky a podobné vetné konštrukcie, ku ktorým pridáva na zmenu významu doplnkové záložky. Napr. -dIğI je základné participium, ktoré sa vo vete ohýba ako podstatné meno, -dIğI zaman už ale znamená „počas“, -dIğI için znamená „pre, kvôli“ atď.

Takýchto príkladov by sme mohli uviesť desiatky a stále by neboli vyčerpané, keďže nami spomenuté príklady patrili skôr k tým bežnejším a o niektorých gramatických javoch asi ani ja nikdy nebudem mať tušenia. 🙂 Turečtina je preto istým spôsobom zábava na celý život, pretože vás tu oveľa častejšie môže ešte niečo prekvapiť.

Verím, že som vás od štúdia neodradil a práve naopak – skôr motivoval spoznávať čary a zákutia tohto ázijského jazyka. Veľa šťastia pri ďaľšom štúdiu!