🇸🇰 Rozdiely medzi ukrajinčinou a ruštinou

Ukrajinčina a ruština sú dva plnohodnotné a odlišné jazyky, o čom zrejme už viete, avšak môže sa stať, že konkrétne detaily sú vám ešte stále neznáme, a z tohto dôvodu vznikol tento článok.

(pozn.: znaky a preklady súvisiace s ruštinou budú označené tmavomodrou farbou, s ukrajinčinou tyrkysovou farbou)

Rozdiely medzi ruštinou a ukrajinčinou možno postrehnúť vo výslovnosti, slovnej zásobe, gramatike a aj v písme. Začnime teda výslovnosťou.

Ukrajinská výslovnosť

Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej a aj slovenskej často označuje za tvrdú, pričom aj sami Ukrajinci tak zvyknú prezentovať svoj jazyk. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (t. j. ji a je), avšak v obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е. Napriek tomu by som na základe skúseností s týmito jazykmi neoznačil ukrajinskú výslovnosť ako nejakú špeciálne tvrdú, pretože obsahuje množstvo tzv. mäkko znejúcich písmen, ako napríklad я, ю, ш, щ, ч (ja, ju, š, šč, ča obsahujú aj vlastné mäkké samohlásky і, ї, a є (i, ji, je). Okrem toho sa v ukrajinčine v množstve slov, kde by v ruštine stálo samotné ц (cdodáva mäkký znak a teda slová s ць (c + mäkký znakznejú o poznanie mäkšie ako ich náprotivky bez mäkkého znaku. Oproti ruštine síce možno nájsť viacero slov, kde bude výslovnosť tvrdšia, ale celkovo sú podľa mňa obidva jazyky mäkko znejúce.

Prízvuk v ukrajinčine

Domnievam sa, že ukrajinčinu možno azda najľahšie rozoznať podľa iného systému prízvuku. V ruštine všeobecne platí, že pred akcentovanou slabikou sa všetky samohlásky o menia vo výslovnosti na a, všetky samohlásky e (je) na zvuk medzi е (jea и (jia všetky samohlásky я (jana zvuk približne ruskému и (ji). Po akcentovanej slabike sa všetky samohlásky o menia na neurčitý zvuk, ktorý je blízky a, avšak stále ostáva medzi a a o. Tento zvuk sa dá vysvetliť aj ako vyrazenie predchádzajúcej spoluhlásky.

V ukrajinčine sa pred neakcentovanou slabikou mení o na zvuk čiastočne prechádzajúci do ukrajinského у (u), avšak stále blízky o. Pri väčšine slov to je takmer nepovšimnuteľné. Výnimkou sú slová, kde je v ukrajinčine akcentované у (u), pretože vtedy je zvuk veľmi blízky slovenskému u. Okrem toho sa mení e na zvuk medzi e a и, avšak tu si treba dať pozor, že to nie je to isté, čo v ruštine, pretože v ruštine by boli tieto samohlásky po prepise do slovenčiny je a ji, ale v ukrajinčine sú tvrdé, teda v slovenčine by to bolo e a y. Tiež sa mení и na zvuk medzi и (ya e, ale táto zmena na základe mojich skúseností nie je taká výrazná ako v predchádzajúcom prípade, čiže ak máme и (y), tak zvuk ostáva bližšie k и (yako k e. Po akcentovanej slabike sú všetky samohlásky slabé, ale nemenia svoju kvalitu, čiže neprechádzajú k iným samohláskam.

V ukrajinčine možno v rámci výslovnosti oproti ruštine hovoriť aj o inom systéme spodobovania, pretože písmeno в (vsa v ruštine pri spodobení vyslovuje ako slovenské f. Najčastejšie je to počuť na konci slova pri koncovkách ов, -ев (-ov, -jeva pod., ale aj v strede slova. V ukrajinčine sa to isté písmeno в (v) mení vo výslovnosti na písmeno s označením ł (zvuk podobný u), ktoré poznáme z poľštiny ako samostatné písmeno a používame ho nevedomky aj v slovenčine, a to tiež v koncovkách, napr. pri slovách domov, psov, učiteľov čítame v ako ł, čiže tak, ako sa číta v okolí Malaciek písmeno l.

Ukrajinská a ruská cyrilika

Pri pohľade na ukrajinskú cyriliku treba spomenúť, že obsahuje viacero znakov, ktoré ruská cyrilika nepozná. Ide konkrétne o znaky і, ї, є, ґ (i, ji, je, ga  . і, ї, є (i, ji, jesú vo výslovnosti v podstate ekvivalenty ruských znakov и (jia е (je), pričom і je mäkké i, ktoré však samostatne nie je zvukom ji, iba zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Naopak, ї čítame ako ji, ale nebýva po spoluhláskach na ich zmäkčenie, a preto obvykle stojí na začiatku slova, po inej samohláske, po apostrofe a pod. Apostrof má tú istú funkciu ako ruský tvrdý znak, čiže oddeľuje dve časti slova tak, aby sa písmená okolo neho čítali tvrdo. Znak є čítame ako je a používame ho aj na zmäkčenie predchádzajúcej spoluhlásky.

Veľký pozor si treba dať na spoluhlásku ґ (g), ktorá sa síce podobá na г (h), ale má oproti tomuto písmenu ešte horný háčik. Písmeno ґ čítame ako slovenské g a písmeno г čítame ako slovenské h. To je oproti ruštine veľmi výrazný rozdiel, pretože sa rovnaké písmeno číta ináč, a okrem toho je ukrajinské г používané približne rovnako často ako ruské г, z čoho vyplýva, že v ukrajinčine je veľké množstvo slov obsahujúcich h a v ruštine, naopak, veľa slov obsahujúcich g. Ukrajinský znak ґ je len v pár desiatkach slov, čiže zvuk g v ukrajinčine počuť len veľmi zriedka. Vhodné je tiež ešte doplniť, že ukrajinčina neobsahuje ы (y), pretože na jeho mieste používa и (y), a to s rovnakou výslovnosťou.

Ukrajinská písaná azbuka obsahuje okrem nových znakov niekoľko zmien aj v rámci tých písmen, ktoré sú v tlačenej podobe rovnaké v ukrajinčine aj ruštine. Všetky zmeny sa týkajú veľkých písaných písmen, a konkrétne ide o písmená А, Б, В, К, Н, Ю (A, B, V, K, N, JU), kde oproti ruštine buď jedna čiarka alebo slučka chýba alebo je napísaná ináč.

Slovná zásoba ukrajinčiny

Slovná zásoba ukrajinčiny je kvôli dlhoročnému spolunažívaniu s ruštinou do veľkej miery ovplyvnená práve ruskou slovnou zásobou, avšak v spisovnej ukrajinčine sa nachádza tiež množstvo slov, ktoré sú z poľštiny a len prispôsobili svoju výslovnosť tej ukrajinskej. Nájdeme však taktiež veľa slov, ktoré sú spoločné so slovenčinou. V závislosti od konkrétneho kraju tiež v hovorovej ukrajinčine nájdeme veľa slov, ktoré bežne v ukrajinčine nie sú, ale regionálne sú využívané, napr. ešte väčší podiel slov poľského pôvodu je preto na hranici s Poľskom a pod.

Suržik

Na tomto mieste by som rád spomenul slovo suržik, ktoré označuje mix ukrajinského a ruského jazyka, a to v takej miere, že ani samotní jej hovoriaci nevedia presne označiť, ktorý z jazykov využívajú. Je to spôsobené tým, že na Ukrajine sa dlhodobo používali a aj používajú obidva tieto slovanské jazyky v každodennom živote, čím výrazne ovplyvňujú svoju slovnú zásobu. Výsledkom je potom to, že Ukrajinci používajú vo svojom jazyku cudzie výrazy ešte oveľa častejšie ako iné národy, čo okrem iného spôsobuje cudzincom problémy pri učení sa ukrajinčiny.

Odlišnosti v gramatike ukrajinčiny oproti ruštine

Taktiež v gramatike sa ukrajinčina odlišuje od ruštiny. Príkladov by sme našli mnoho, spomeňme preto aspoň niekoľko základných.

1. V ruštine vyjadrujeme vlastníctvo nejakého predmetu alebo osoby pomocou konštrukcie:

у меня есть – ja mám (doslova u mňa / pri mne je)

V ukrajinčine síce existuje podobná konštrukcia, ale tiež existuje sloveso mať. Obidve možnosti sú rovnocenné a bežne sa používajú:

у мене є = я маю – ja mám

2. V ukrajinčine existuje viacero predložiek, ktoré menia svoj tvar na základe predchádzajúceho alebo nasledujúceho písmena, napr. і/й (i/j(v slovenčine spojka a) alebo у/в (u/v(v slovenčine spojka v). To znamená, že spojku і používame po spoluhláskach a й (j) po samohláskach. Podobne je to s predložkami у/в (u/v), čiže у (upoužijeme, ak nasleduje spoluhláska a в (vobvykle vtedy, ak nasleduje samohláska. V ruštine v týchto prípadoch existuje len jedna možnosť, čiže и (tu čítame ako i, keďže toto písmeno stojí samostatne ako predložka) a в (v).

3. V ukrajinčine existujú pri nedokonavých slovesách dve možnosti vyjadrenia budúceho času, pričom v ruštine je len jeden spôsob, napr.:

Я буду говорить. Budem hovoriť. (ruština)

Я буду говорити. = Я говоритимему.Budem hovoriť. (ukrajinčina)

Druhá možnosť je jediný príklad zachovania tohto typu budúceho času z praslovanského jazyka v slovanských jazykoch. Obidva spôsoby sa v ukrajinčine stále bežne používajú.

4. V ukrajinčine sa zachovalo množstvo slov, ktoré majú na začiatku písmeno в (v), ktoré už postupným vývojom v ostatných slovanských jazykoch zaniklo. Porovnajme teda pár slov z ukrajinčiny a ich ruské ekvivalenty:

вікноокно (vikno – okno)

вонаона (vona – ona)

вінон (vin – on)

вониони (vony, oni)

відот (vid, ot)

відділотдел (viddil, otdel)

Vidíme, že rozdielov medzi ukrajinčinou a ruštinou by bolo možné nájsť veľmi veľa a ide o samostatný slovanský jazyk s dlhou históriou a obrovskou kultúrnou hodnotou.

Názorné príklady na záver

Na záver si môžeme uviesť príklad niekoľkých viet v ukrajinčine a ich ruský preklad na znázornenie rozdielnosti týchto dvoch jazykov:

Чи цей підводний човен ще працює? = Работает ли еще эта подводная лодка? = Funguje ešte táto ponorka?

Я продирався крізь натовп. = Я пробивался через толпу. = Predieral som sa cez húf ľudí.

Мої батьки весь тиждень подорожували. = Мои родители всю неделю путешествовали. = Moji rodičia celý týždeň cestovali.

Na týchto príkladoch som chcel ilustrovať, že medzi ruštinou a ukrajinčinou existujú viacmenej zrozumiteľné vety, ale možné je nájsť aj veľa viet, v ktorých je ledva jedno slovo rovnaké.

Dúfam, že tento článok podnieti niektorých z vás venovať sa aj takému netradičnému jazyku, akým je práve ukrajinčina.

Ukrajinská cyrilika
Ruská cyrilika

🇸🇰 Ukrajinčina – ako a prečo na to

Mnohí menej rozhľadení v problematike by sa už pri pohľade na názov článku spýtali, že či takýto jazyk vôbec existuje. Samozrejme, že existuje, ale pod vplyvom tlaku Ruska, resp. Sovietskeho zväzu sa jeho vplyv marginalizoval do tej miery, že aj okolité krajiny majú často pocit, že sa v celej Ukrajine hovorí len po rusky, prípadne všetkých z východu nazývajú Rusmi.

V súčasnosti prebiehajú na Ukrajine horlivé snahy o znovuustanovenie dominantného statusu ukrajinčiny na školách, v kultúrnych ustanovizňách a jednoducho v celom každodennom živote. Je to spojené s vplyvom Ruska na Ukrajine, ktorého má Ukrajina v súčasnosti tendenciu sa zbaviť a sama rozhodovať o svojej budúcnosti. Do istej miery to možno považovať za pochopiteľné a žiadúce, aby bol úradný jazyk podporovaný v školstve a nebol vytláčaný jazykmi silnejších susedov, prípadne svetových veľmocí.

Status úradného jazyka mala donedávna ukrajinčina aj ruština, avšak spomínaná jazykovo-kultúrná politika na Ukrajine má za cieľ, aby týmto jazykom bola len ukrajinčina.

Problémom konfliktu na východe Ukrajiny je ale aj to, že obeťou sa stávajú jazykové menšiny a to aj tie, ktoré nie sú Rusmi, na ktorých to bolo primárne namierené. Na západnej Ukrajine žije množstvo Poliakov a predovšetkým v Podkarpatskej Rusi žije množstvo Maďarov a iných národností, ktoré sa cítia byť dotknuté.

Ukrajinská jazyková politika sa teda javí ako minimálne dvojsečná zbraň, avšak pre nadšencov ukrajinského jazyka týmto svitlo na lepšie časy, pretože sa uvoľnili prostriedky na jazykovú a kultúrnu politiku, ktorej výsledkom sú kvalitné jazykové učebnice vydané v posledných rokoch. Tie si predstavíme v neskoršej časti článku.

Osobne asi doposiaľ nepoznám žiadneho človeka, ktorý by spolu s ukrajinčinou neovládal aj ruštinu, ale to nie je žiaden dôvod, aby ste s ňou nezačali ako samostatným jazykom.

Dôvodov na jeho náuku je viacero

1. Ukrajinčina (spolu s bulharčinou a ruštinou) najsilnejšie odkazuje na kultúrny odkaz Slovanov a to z histórie cez Kyjevskú Rus a neustále kontakty s Bulharmi a Rusmi.

2. Pri náuke ukrajinčiny zistíte, že toto územie bolo neskutočne kultúrne bohaté, a preto sa zachovali v jazyku rôzne výrazy z poľštiny, ruštiny, turečtiny (pravdepodobne aj turecké slová prevzaté z arabčiny) a iných jazykov.

3. Jazykom hovorí približne 45 miliónov ľudí, prevažne samozrejme obyvateľov Ukrajiny, ale kvôli nepriaznivej hospodárskej situácii na Ukrajine a emigráciou jej obyvateľov za hranice je ukrajinčina čoraz viac rozšírená v okolitých štátoch, hlavne v Poľsku.

4. Pre ľudí ovládajúcich iné slovanské jazyky je jazyk príjemný na učenie kvôli jeho blízkosti slovnej zásoby, avšak jeho rozdiely oproti slovenčine a iným slovanským jazykom ho robí nesmierne zaujímavým – napr. tzv. jednoduchý budúci čas, ktorý sa zachoval z praslovanského jazyka a vyjadruje sa iba príponami -му, -меш, atď. Porovnaj slovenské budem + neurčitok.

5. Jazyk je nárečovo bohatý, čo je pre jazykových nadšencov dodatočným lákadlom.

Osobne som sa nadchol ukrajinčinou počas môjho pobytu v Poľsku, kde som sa dostal do styku s viacerými Ukrajincami. Vplyv neznáma z tejto krajiny napriek tomu, že je naším susedom, na mňa zapôsobil a začal som sa učiť.

Poďme teda už priamo k zoznamu odporúčanej literatúry

Na slovensko-českom trhu s jazykovými učebnicami a slovníkmi doposiaľ nevyšlo žiadne dielo, z ktorého by sa dal učiť ukrajinský jazyk. Preto som hneď od začiatku musel hľadať vhodnú učebnicu za hranicami.

Najviac odporúčam na začiatok sadu dvoch učebníc, ktorá je však dostupná len malej časti slovenského publika, pretože je v poľskom jazyku. Ide o učebnice Język ukraiński dla początkujących Język ukraiński lda średniozaawansowanych od autorov Bożena Zinkiewicz-Tomanek a Oksana Baraniwska. Tieto dve učebnice vás spoľahlivo dostanú na úroveň približne B2.

Ak však poľský jazyk neovládate, neodporúčam si kupovať žiadne anglické učebnice pre začiatočníkov z Amazonu, ale priamo Ukrajincami vytvorené učebnice zo série Яблуко (Yabluko), ktoré majú 3 diely, ku každej je vždy aj pracovný zošiť a tzv. kniha hier, pričom každá z troch zostáv má okolo 300 strán. Je možné si ich objednať priamo od autora, čiže zo stránky Ukrajinskej katolíckej univerzity vo Ľvove. Možnosť objednávky a aj stránka sú pre prípad potreby aj v angličtine. Tieto 3 zostavy by vás mali dostať až na úroveň C1-C2.

Odporúčam však pred poslednou knihou zo zostavy (pre pokročilých), resp. po dvoch poľských učebniciach vložiť do štúdia ešte učebnicu s názvom  Ukrainian Through ts Living Culture od autorky s menom Alla Nedashkivska. Táto učebnica informuje, že je pre pokročilých študentov, ale ocenil by som jej úroveň na slabšiu C1-tku. Preto je vhodné prejsť túto učebnicu pred učebnicou Yabluko pre pokročilých.

Ako dodatkový kulturný materiál som používal učebnicu  Місто Лева od kolektívu 5 autorov. Táto učebnica je pre študentov na úrovni B2 a zoznamuje bližšie s  kultúrnym hlavným mestom Ukrajiny Ľvovom.

Nesmieme, samozrejme, ešte zabudnúť na slovník, ktorým je  Ukrajinsko-český a česko-ukrajinský slovník od firmy LEDA z roku 2008. Možno povedať, že slovník prevýšil moje očakávania, pretože až zhruba od úrovne B2-C1 som v ňom niektoré slovíčka nenašiel. Našťastie, pri takejto znalosti ukrajinčiny je možné na internete ľahko nájsť kvalitné výkladové slovníky. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že preklad ukrajinčiny, či už do angličtiny, alebo slovenčiny je na Google Translate dosť biedny a v podstate ho neodporúčam používať.

Tradičným doplnkom na cesty je miniknižka Ukrajinčina – konverzácia od firmy Lingea. Ako sme spomínali v iných článkoch, ide len o doplnok hlavných učebníc a nemala by sa používať samostatne kvôli nevysvetlenej gramatike.

Aby sme to zhrnuli, možno povedať, že som bol prekvapený množstvom kvalitných učebníc, ktoré sa dali zohnať, za čo vďačíme okrem iného jazykovej politike Ukrajiny. Na začiatku som však bol presvedčený, že po dvoch poľských učebniciach to bude s hľadaním ďalších zdrojov veľmi náročné, ba priam nemožné. Ukázalo sa, že to tak vôbec nie je.

Krátka charakteristika ukrajinského jazyka

Ukrajinčina je východoslovanský jazyk používajúci oproti ruštine modifikovanú azbuku. Písmeno и v ukrajinčine sa vyslovuje ako ruské ы a ukrajinské і je výslovnosťou rovnaké ako ruské и. Podobne z ruštiny poznáme tvrdý znak (jer, ъ), ktorý je v ukrajinčine nahradený apostrofom. Mäkký znak je v obidvoch jazykoch rovnaký.

Najvýraznejší rozdiel vo výslovnosti je však počuť pri zvuku г, ktorý sa v ruštine vyslovuje ako slovenské „g“, ale v ukrajinčine sa vyslovuje ako „h“. Ruština slovenské „h“ nepozná, avšak ukrajinčina pozná slovenské „g“ ako písmeno ґ, ktoré vyslovujeme ako „g“, ale vyskytuje sa naozaj len v obmedzenom počte slov.

Tiež je potrebné nezabudnúť, že е sa číta ako slovenské „e“, čiže nie ako „je“. V ukrajinčine je pre tento zvuk písmeno є.

Výslovnosť oproti ruštine mení aj výslovnosť písmena щ, ktoré vyslovujeme v ruštine ako dvojité „šš“ a v ukrajinčine je správne vyslovovať „šč“. Ďalšou zmenou oproti ruštine je aj iné správanie neprízvučných samohlások, pretože písmeno o na neprízvučnej slabike ostáva stále rovnaké. Hláska е sa mení približne na и.

Z gramatického hľadiska už okrem spomínaných obsahuje tradičné „slovanské črty“, čiže žiadne komplikované slovesné časy, skloňovanie aj s vokatívom, vykanie atď.

Skúsenosti s učením sa ukrajinčiny

Moje skúsenosti ma presvedčili o tom, že podobne ako v poľštine je často chybou veriť svojim inštinktom a domnievať sa, že slová majú taký význam, ako si myslíme, lebo nám pripomínajú nejaké slovenské slovíčka. Vždy je vhodné si preveriť ich význam, a aj keby naozaj mali rovnaký význam a len trochu iný pravopis, odporúčam sa ich učiť ako nové slovíčka.

Podobne ako v poľštine alebo aj v ruštine sú rozdielne zdvorilostné formy svojou štruktúrou. Rovnako aj číslovky môžu spôsobiť isté problémy, pretože majú doplnky (podstatné mená) alebo iné časti jazyka koncovky iných pádov.

Na záver by som vám poprial veľa šťastia pri učení sa prekrásneho jazyka, akým je ukrajinčina. Nenechajte sa odradiť tými, ktorí vám budú hovoriť, aby ste sa najprv učili ruštinu alebo iný jazyk. Ukrajinčina je od začiatku jedným z mojich najobľúbenejších jazykov a myslím si, že ním ostane ešte veľmi dlho kvôli svojej melódii a úprimnej a vecnej komunikácii, ktorá je tomuto jazyku podobne ako slovenčine daná.