🇸🇰 Straší ti vo veži, milá Erika

Prešlo 20 rokov od vydania piesne z názvu tohto článku,
no mnohým ľuďom na Slovensku straší vo veži dodnes.

Ako dieťa som bola presvedčená, že keď vyrastiem, bude celé Slovensko nedobrovoľne hovoriť po anglicky a slovenčina bude zakázaná. Mýlila som sa. Mnohí Slováci sa dnes svojho jazyka
v prospech globalizácie vzdávajú dobrovoľne…

Poameričťovanie je obrovský fenomén, ktorý možno v súčasnosti pozorovať na každom kroku. Od nútenej výučby angličtiny na školách cez názvy firiem až po slovník mládeže, ktorý možno badať nielen
na sociálnych sieťach, ale zároveň aj v bežnom živote. Výsledkom je,
že sa v našej slovnej zásobe zvyšuje percento surových anglických slov na úkor pekných ľubozvučných výrazov slovenského pôvodu, resp. poslovenčených výrazov maďarského, nemeckého, latinského či gréckeho pôvodu, a tie sa postupne prestávajú používať. Siahanie po neprirodzene znejúcich anglických výrazoch a rôznych paškviloch je akýmsi prejavom kráčania s dobou a snahy za každú cenu zapadnúť.

Okrem toho sa anglický jazyk stal najrozšírenejším prostriedkom
na zarábanie peňazí, a keďže sa mnohí ľudia domnievajú, že finančné bohatstvo je zárukou spokojného života, stoja na angličtinu v rade. Angličtina sa tak stala najagresívnejším obchodným jazykom na svete, čo v súčasnosti prešlo až do takého stereotypu, že sa jej ovládanie pokladá za samozrejmosť až nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu ide však skôr o nevyhnuteľnosť, pretože je ťažké na ňu počas bežného dňa nenaraziť…

S angličtinou, žiaľ, neprichádza len znalosť ďalšieho dorozumievacieho prostriedku, populárna hudba či filmové trháky, ale aj obrovská amerikanizácia, ktorá postupne zatieňuje materinské jazyky menších krajín a stiera kultúrne odtienky. Dobrovoľná globalizácia, ktorej Európa až žalostne rýchlo podľahla, uľahčuje presadzovanie západných hodnôt a rozširovanie nemorálneho pôsobenia jednej veľmoci na vzdialených územiach.

Ľudia to však svojím chovaním umožňujú aj sami, keď v zahraničí očakávajú komunikáciu výlučne v angličtine, nútia do nej svoje deti, netvoria si vlastné názory, ale ich preberajú od pseudoautorít a podriaďujú sa masovým záujmom. Drobnosti, ktoré sú pri pohľade na jednotlivca úplne zanedbateľné, no ak sa pozrieme, koľko ľudí takto funguje, veľmi významné.